Lieta sa do vesmíru, nadzvuková rýchlosť je už všednou záležitosťou, miliardy baktérií kapitulujú pred našimi sérami - ale stále je na svete veľa vecí, ktoré človek nedokáže. Tak napríklad sedieť v hojdacom kresle a nehojdať sa :)) Zoznam autorových rubrík: Dni môjho detstva a roky po ňo, Hlášky, Nedeľná chvíľka poézie
Pred tromi rokmi som sa zamestnala na jednej predajni s nábytkom. Práca to bola pomerne jednoduchá. Pracovalo sa v dvojsmennej prevádzke, začínalo sa o deviatej, končilo sa o deviatej večer. Pol na pol. Ráno sa zvyčajne utieral prach a leštili sa sklá na stolíkoch.
Cestou do práce zažijem rôzne situácie. Takisto aj cestou z práce sa mi niečo prihodí alebo vidím niečo zaujímavé.
No povážte... Ráno, dá sa povedať, že najväčšia dopravná špička, dosť frekventovaná križovatka. Autá, autobusy ba aj električky tam jazdia šialeným krokom. Ľudia sa náhlia do práce, študenti do školy, dôchodcovia na trh a k lekárovi. Chodci nepoužívajú podchod – čo by bolo aj možno rýchlejšie využiť a prejsť tak na druhú stranu, ako čakať na zelenú na semaforoch. Chodci používajú krížom krážom cesty, tam kde nie sú semafóry. Každé ráno chodím tadiaľ do práce a sledujem náhliaci sa dav.
Pred pár rokmi som sa rozhodla opustiť rodné mesto a vydám sa na skusy do mesta hlavného. Aj keď mám rada miesto môjho narodenia, aj keď tam mám rodinu a známych, chcela som skúsiť niečo nové. Osamostatniť sa a postarať sa sama o seba. V našom meste som zažívala akúsi nudu. Bol to taký stereotyp. Ráno práca, poobede domov, víkend buď doma alebo stále ten istý program. Skrátka ma to prestalo baviť. Tak som sa dohodla s kamarátkou, že si nájdeme prácu niekde inde.
Neviem či tento príbeh patrí do tejto rubriky, keďže som ju nazvala tak ako som ju nazvala, ale v podstate sa odohral pár rokov po detstve.. Iste to bolo ešte v minulom storočí. Keďže ako stredoškoláčka som aj ja obľubovala diskotéky a rôzne trsanice na tanečnom parkete, chodievala som s mojou susedkou rovesníčkou Helou na takéto podujatia.
Ako každý človek i ja som absolvovala základnú školu. Keďže som bola ako keby výnimočné dieťa, bola som zaradená do triedy s vyučovaním cudzieho jazyka už od prvého stupňa. Začala som sa teda učiť anglický jazyk.
