Člověk nemá zestárnout, dokud nezmoudří. (JW) ....... Cesta do pekla je dláždená tými najlepšími úmyslami. (anonym) ...... O mne: Introvert uprostred úžasne zaujímavého a súčasne trochu desivého sveta. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Európska únia, Nezaradené, Fikcie a imaginácie, "Rukoväť modernej ľavice"
O „zmysluplnosti“ minimálnej mzdy už pochybuje málokto (aj keď stále existujú aj takí). Počet európskych krajín s uzákonenou minimálnou mzdou postupne rastie. Medzitým sa objavil aj inštitút minimálneho dôchodku, ktorý bude na Slovensku platiť od prvého júla.
Alebo ak chcete - človek splachovací. Je to typ človeka, ktorý sa drží zubami nechtami svojho miesta nehľadiac na stav vecí okolo. Môžu ho posielať dverami von a on sa vracia oknom. V ideálnom prípade ani neodchádza. Drží.
Takmer každý druhý absolvent (46%) vysokej školy nikdy nepracoval v odbore, ktorý vyštudoval. Až 20% z tých, ktorí pracujú, vysokoškolský diplom vôbec nepotrebujú. To sú závery prieskumu medzi 15.000 absolventmi slovenských vysokých škôl.
Slovensko má vyše 200.000 zamestnancov verejnej správy (bez učiteľov, lekárov, sestier...). Na prvý pohľad ohromujúci počet. Prekvapenie však nie je namieste, je to konzistentná vládna politika.
Aj tak by sa dal matematicky vyjadriť osud zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Tento zákon bol pritom vlajkovou loďou strany Smer od jej vzniku. Už od roku 2002(!) volala po urýchlenom prijatí takého zákona. A dnes už vidíme aj výsledok 4-ročnej existencie zákona. A tým je nula.
predsedu vlády, aby nás zachránil z druhého dôchodkového piliera, do ktorého sme sa vlastnou nerozvážnosťou dostali, a súčasne nás tak zbavil našich vlastných úspor.
Prelom starého a nového roka vedie často k bilancovaniu stavu spoločnosti. Práve v tomto čase vidíme veci akosi optimistickejšie. Právom?
Hokejisti Slovana hrajú v tomto roku súťažný zápas aj na Štedrý deň. Priam antigenderová hláška sa podarila brankárovi Janusovi. Ten, keď pozýval divákov na vianočný zápas Slovan-Nižnekamsk, povedal:
Kauzy priam organizovaného plytvania v slovenskom zdravotníctve (pofidérne kúpy CT-prístrojov, „kreatívne“ obstarávanie nemocničnej stravy) postupne odkrývajú aj hlbšie ukrytú hnilobu našej spoločnosti. Stačí získať nejakú funkciu a už sa prejavuje falošná loajalita či priamo strata zmyslov.
Tieto slová hrdo vyhlásil minister Kaliňák po voľbách 2012, keď ohlasoval zmeny pri verejnom obstarávaní (samozrejme k lepšiemu, ako inak). Podpredseda vlády a súčasne podpredseda jedinej vládnej strany má v rukách všetky páky aby svoje slová aj realizoval.
Skratka SZM znamenala Socialistický zväz mládeže a touto organizáciou prešla pred rokom 1989 veľká väčšina mladých ľudí vtedajšej Československej socialistickej republiky (vrátane autora týchto riadkov). Stať sa členom nebolo zložité. Stačilo podpísať prihlášku, povedať sľub a potom sa z času na čas zúčastniť nejakého zhromaždenia (schôdze, manifestácie) alebo brigády. Šlo to akosi „automaticky“.
Málo čo je v dnešnej dobe také ľahké ako zabezpečiť hospodársky rast. Rast je skrátka prirodzený a aj keby sa (čírou náhodou) niečo pokazilo, tak to opravíme. Do ekonomiky nalejeme, napumpujeme, nasypeme, alokujeme a preinvestujeme ďalšie peniaze. A budú sa stavať diaľnice, letiská, nové štvrte domov, železnice, nové fabriky s dotovanými pracovnými miestami atď. To všetko vygeneruje hospodársky rast.
Nepriateľstvo štátu voči živnostníkom a menším/stredným podnikateľom sa stáva neprehliadnuteľným. Daň zo straty, hradba byrokracie, hrozba likvidačných pokút, to je len zopár príkladov.
Odchodom Ivana Gašparoviča sa končí aj éra Pionierskeho paláca. Napriek tomu, že oficiálne bol premenovaný už dávnejšie, „pionieri“ v ňom naďalej prežívali. Gašparovičov odchod (dúfajme) uzatvára éru čudných pánkov, ktorým sa síce hovorilo pán prezident ale mentálne ešte patrili do paláca pionierov.
Minister Kažimír vysvetľoval ako získal príjmy do štátneho rozpočtu prostredníctvom vyšších daní a odvodov takto: „zobrali sme skrátka tým, ktorí na to mali“ (citát č. 1). V podstate je to len prerozprávaný výrok jeho straníckeho a vládneho šéfa Roberta F., ktorý pred časom vyhlásil, že „peniaze treba hľadať tam kde sú “ (citát č. 2).
My, mladí vzdelaní a ambiciózni ľudia v Európe už žijeme naplno v 21. storočí, na rozdiel od predchádzajúcich generácií, ktoré sa stereotypov minulého storočia vzdávajú pomalšie. Mnoho vecí sa úplne zmenilo a to, čo bolo lákavé a „in" v minulom storočí, je dnes už mŕtve. Aj preto naším cieľom nie je nejaké podnikanie, ale vysneným cieľom sa stala práca v euroinštitúciách. To je moderný trend súčasnosti. Skrátka a dobre, nechceme byť Gatesami, Jobsami alebo Zuckerbergmi, takí by v súčasnej Európskej únii aj tak nemali žiadnu šancu na úspech. Máme úplne inú víziu - byť dobre platenými zamestnancami európskych inštitúcií (euroúradníkmi, konzultantmi, asistentmi...).
„EU nerieši problémy a konflikty hrubou silou" hrdo vyhlásil eurokomisár Šefčovič v odpovedi na otázku Sme, ktorá znela „„Je (európska) Únia po pripojení Krymu k Rusku voči Moskve dostatočne razantná?" Na prvý pohľad by sa dali brať jeho slová ako ušľachtilosť samu. Akurát by sme nemohli vedieť, že eurokomisári sú známi tým, že aj vlastné zlyhania vedia „zlatoústne predať" ako cnosť.
Týmito slovami opísal súčasnosť režisér dokumentárneho filmu v rozhovore, ktorý poskytol prílohe Sme Víkend, ale viac ako konkrétna osoba sú podstatné použité slová. S vetou z nadpisu (a im podobnými) sa totiž relatívne často stretávam a preto nezaškodí trocha zamyslenia, kedže jednotlivé časti vety (ako aj veta samotná) obsahujú v sebe viacero zaujímavých tém.
Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. A platí to aj pre solidaritu. Pred časom prebehla v novinách správa o sympatickom geste Českej republiky pri ošetrení ukrajinských občanov zranených počas demonštrácií na kyjevskom Majdane. Česi naložili takmer 30 zranených do lietadla a previezli ich do českých nemocníc. Aj v Poľsku zareagovali podobne. Akurát u nás sa akosi nič viditeľné nestalo. Naopak, skôr sme sa zviditeľnili nejasným postojom s reverzným tokom plynu na Ukrajinu. Vraj, najprv sa musia vyriešiť peniaze (asi 20 miliónov eur) a až potom solidarita. Zatiaľ teda ponúkame solidaritu najmä verbálnu, je rýchla a najmä lacnejšia.
Uznávam, že titulok je do istej miery hubatý, a že som sa dal trochu zlákať jeho zvukomalebnosťou. Je predsa isté, že aj v prípade volebného preplesku, ktorý by mohol Robert F. utŕžiť v 2. kole prezidentských volieb, to nebude ani náhodou jeho politický koniec. Žiadne zamávanie ručičkou ani pospevovanie typu „s pánom bohom - neublížil som" v nijakom prípade nehrozí. Práve naopak, v prípade Robertovho neúspechu sa môžeme tešiť na jeho riadnu protiofenzívu z pozície premiéra v nasledovných dvoch rokoch vládnutia.
