„ Teta Kristínka, pôjdete potom spolu so mnou , keď pôjdem na návštevu domov? Nechcem tam ísť sám, predsa ich nepoznám. Cítil by som sa hlúpo. Takto tam budeme aspoň dvaja. "
( O. T., 12 rokov)
„ Áno ja som z východu, až niekde od Vranova. Máme veľkú rodinu, ale ja poznám iba týchto , čo sú tu v našej domováckej rodine. Mám tu tri sestry a dvoch bratov. A vlastne ostatných už ani nechcem spoznať. Aj keď mamu by som rada videla. Ktovie aká je?! "
( M. Z.,13 rokov)
„ Ja si pamätám, že k nám prišla polícia a bol strašný krik. Dodnes neviem, kde mám najmladšieho bračeka, odvtedy som ho už nevidela. Ktovie, či je doma. Polícia takého malého asi zobrať nemohla...a za čo vlastne? Asi zobrali iba rodičov. "
(J.P., 10 rokov)
„ Mám sestry a aj bratov, ale neviem koľko. Ktovie, či sa podobajú na mňa. Ja tu mám dosť veľa kamarátov, ale súrodencov by som stretol rád. Ak by som mal bratov, hrali by so mnou futbal, chýbajú nám dvaja do družstva. Ak by som mal sestry, chránil by som ich pred sprostými chlapcami. "
( P.L., 14 rokov)
„Chcem mať aj sestru a aj brata. A aj kamarátov a aj mamu. Otec by tiež bol dobrý, ak by bol normálny. "
(T.J., 13 rokov)
„Viac ako mamu,...chcem aby ste so mnou zostali Vy..."
( K.P.,12rokov)
