Dospelosť
Už sme sa naučili , že pády bolia...a na to, aby sme vstali potrebujeme silu a pevné ruky. Svoje a aj niekoho, kto nám pomáha kráčať.
Niekoho, kto kráča spolu s nami , aby sme sa necítili sami.
Niekoho, kto kráča za nami, aby sme nespadli, alebo niekoho , kto kráča pred nami, aby nás upozorňoval na prekážky, strmé klesania, či stúpania ciest.
Vďaka za ľudí...všade vôkol nás. Ľudí , ktorí sú veľmi dôkladne a vhodne rozostavení po našej kružnici a siluete.
Stále sme sa nenaučili žiť. A stále sa to iba učíme. Naučili sme sa však prežívať a uživiť naše sny svojou fantáziou...a následne svoju fantáziu tlmiť okolitou realitou.
Niekedy sa však stáva, že bývame zčasu - načas aj skromnejší. A svoju realitu, chvíľkovo vnímame ako svoje sny.
Chválim tieto okamžiky , keď dokážeme byť skromnejší a nenáročnejší, ako v skutočnosti sme .
Staroba
Neveríme, že prišla. A že si prišla aj pre nás . Stále máme plány, aj keď už chápeme, že väčšina z nášho prežitého života, boli vlastne naše splnené sny. Máme deti, vnúčatá, blízkych....lásku. A to je vlastne podstata toho všetkého, za čím sme po celý život išli.
Celý život sme išli hľadať, strácať a opätovne nachádzať lásku. V radostiach, starostiach, v blízkych, neznámych...vo veciach, udalostiach, či zážitkoch.
