-neporiadok v izbe a žiadna starosť, že to tak je
-občasné skákanie a robenie zvláštnych pohybov, bez zvláštnych dôvodov
-tancovanie pred zrkadlom
-tancovanie aj bez hudby
-robenie somárskych uší kamarátovi pri fotení
-módna ľahostajnosť
-zaspávanie a vstávanie s úsmevom
-niekedy drzý akcent v hlase
-niekedy nemiestny smiech
-neprestávajúce a neutíchajúce otázky na dianie vôkol
Ak sme splnili aspoň tri predpoklady,...tak našťastie, sme ešte stále trochu deťmi. A zajtra naša prskavka detstva nám bude žiariť a iskriť oveľa dlhšie akoby sme čakali.
Ja ďakujem za tento rok. Za všetko dobré, čo ma postretlo, všetko zlé, čo ma posilnilo...a aj všetko smutné, čo ma nútilo a ešte stále núti naučiť sa kráčať odznova a takmer od začiatku. Smútkom si predsa vyplakávame smutné myšlienky z hlavy... cez slzy.
Hľadaná nádej a sila v zaslzených dňoch...a človek predsa musí žiť.
Ďakujem za ľudí, ktorí mi prišli „akurát...a vhod" do cesty. Za ľudí, ktorí liečili a liečia, za ľudí, ktorí fúkali a aj naďalej fúkajú....rany, jazvy. Za neskutočne vzácnych ľudí, ktorí držia moje, pre teraz tak krehké srdce , v dlani s takou neskutočnou láskou a citom. Ďakujem za každého jedného z nich.
Moja prskavka už síce týmto rokom stratila zopár iskričiek,...ale dúfam, že ešte stále bude mať svoje svetlo a jas.
A keď ona vyhasne, ja sa ju budem snažiť hneď následne napodobňovať...a radosťou svietiť ľuďom na cestu...
