Maťa vyzerala a stále vyzerá viac chlapčensky ako dievčensky. Oblieka sa ako chalan, správa sa ako chalan, futbalové kroky má ako chalan, odpľúva si ako chalan a aj záľuby sú skôr chlapčenské. Až na krásny temperamentne sa vlniaci cigánsky tanec v jej podaní. V ňom je naozaj perfektná.
Maťka bola a stále je vo svojom živote dosť skúšaná. Dostávala niekedy tak trpkou každodennosťou ťažké kamene na svoje útle, ešte stále nedospelé plecia. Veľakrát musela hrať rolu dospeláka, či rodiča svojím mladším súrodencom. Denno-denne dostávala facky od života.
A toto všetko a možno o čosi viac vyprovokovali v Mati jej vnútornú vzburu. Apatiu a nezáujem o veci dospelácke. Prílišná zodpovednosť, ktorá bola na ňu priťažká jej roztrieštila kosti a odobrala chuť žiť vlastným životom a hľadať si svoje vlastné teplé lúče šťastia.
Začala piť. Pila veľa. Začala fajčiť. Fajčila tiež veľa. A k tomuto všetkému ešte začala aj fetovať a zrejme sa k tomu v partii pridružovali aj ľahšie drogy. Fetovanie tiež nebolo až také zriedkavé.
Kombinácia týchto čertovských lepidiel, ktoré ju dlhší čas nechceli pustiť, spaľovali jej anjelské krídla.
Alkohol, „fet" a cigarety s mladým (ale aj starším telom) vie urobiť divy. Abstinenčné príznaky z nedostatku nikotínu a neviem čoho ešte, búrili každú bunku jej tela. Nervozita, rozbité okno, bitky, kopanie do železnej brány,... boli sprievodnými javmi jej správania.
Pedagogicko-psychologická poradňa ju už veľmi dobre poznala. Stále je vedená ako psychiatrický pacient pod ochrannými krídlami pani doktorky zaoberajúcej sa takýmito a podobnými životnými osudmi detí.
Dvakrát bola aj na preliečení v Kremnici. Nepomohlo. Stále sa časom dostala na takú istú úroveň a farebný odtieň línie, kde videla svet raz farebnejší, raz čierno-bielejší, veľakrát plastický, gumový a taký nereálny. Reflexie na tieto prepité a prefetované chvíle a dni som si často od nej vypytovala. Ak to bolo len trochu možné.
Často tak neskutočne zväčšené zreničky hľadeli na tabuľu tupým neprítomným pohľadom. Únava a spánok si ukrajovali niekedy až niekoľko hodín z Matinho dňa v škole.
Maťa, minulý rok skončila povinnú školskú dochádzku. Tak sa toho nevedela dočkať a teraz to všetko chce vrátiť späť. Asi tak, ako my všetci. Nuda jej totiž prináša prázdne dni. Všetci sú v škole a ona je doma. Prácu nemá, je jej dlho a smutno.
Stretla som ju minulý piatok pred školou v meste. Čakala kámošov, kým skončia vyučovanie.
Maťku som pol roka nevidela, lebo som bola v Londýne. Keď som odchádzala, nebola to už Maťa, ale opito sfetovaný tvor. Nevedela som jej v tom momente však podať konkrétnu pomoc, tak som sa za ňu modlila a prosila som o pomoc zhora.
Nie, nedúfala som, že by moja modlitba mala v sebe takú „kuráž" a dokázala sa pretlačiť cez mnoho-mnoho ostatných modlitieb. Skôr sa to tam hore zrejme muselo všetko kumulovať z viacerých strán. A pomoc sa dostavila. Aj keď s prvotnými ťažkými krížami.
Keď sa vracala s kamarátmi z mesta, z nákupov mikulášskych balíčkov pre svojich súrodencov, zrazu ju zmohli neuveriteľné silné kŕče v žalúdku. Tak silné, že jej podlomili kolená a padla na tvrdú dlažbu. Kamaráti hľadali pomoc a zbadali príslušníka mestskej polície, ktorý im chvíľu stelesňoval ich nádej. Rýchlo utekali za ním, aby zavolal rýchlu záchrannú pomoc.
A policajt hoci videl Maťu na kolenách, pomôcť ODMIETOL. A tak hľadali ďalej, až jedna pani zavolala taxík.
Cesta do nemocnice sa asi vždy zdá pre trpiaceho a spolutrpiacich o čosi dlhšia ako je reálna vzdialenosť.
Maťu museli urýchlene previesť do Žiaru nad Hronom na urgentný príjem. Hneď ju aj operovali.
Je to asi irónia, alebo paradox jej osudu, ale tieto žalúdočné vredy jej - PRE ZATIAĽ zachránili niekoľko budúcich chvíľ a dní jej života. Keby neprišiel takýto extrémny zlom, zrejme by len tak ľahko nenastal zvrat a zmena v jej spôsobe života.
Možno by sa prepila, predrogovala, alebo prefetovala.
Neviem, ale každopádne by mi chýbala.
Nie som naivná, a nevravím, že boj už má vyhratý. Teraz sa však cíti dobre. By som povedala, že oveľa lepšie ako pred operáciou. Aspoň na mňa tak pôsobila. A vlastne mi to aj povedala.
Neviem, do akej priamej úmery stihol vstúpiť ten alkohol a „fet" do jej života. No teraz s ním zatiaľ vytrvalo bojuje, momentálne za pomoci liekov.
Dávno som ju nevidela tak úprimne a „triezvo" sa smiať ako sme sa nasmiali tento piatok.
Mati, prepáč, ale kvôli tomu smiechu som zabudla povedať aká som na Teba hrdá...
..... myslím, že si nielen jednotkou vo futbalovej jedenástke......
