Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
JOJ-ka včera spustila nový sitcom Kutyil s.r.o, ktorý teasovala dlho pred spustením a sľubovala super zábavu. Obsadenie vyzeralo fajn – Andy Kraus a Viky Ráková. Aj téma – príbehy o rodinke Lajosa, ktorý rozbieha televíznu kariéru. Výsledok? Smutná 50-minútovka, ktorá ponúkla iba recyklované nápady.
Nemecký spisovateľ Andreas Eschbach je nadaný rozprávač a napísal vzrušujúcu knihu o svete, v ktorom je ropy čoraz menej a ktorá je čoraz drahšia. A keďže všetko so všetkým súvisí, prestáva fungovať doprava, prevoz tovaru, nemajú sa z čoho vyrábať mnohé lieky, hnojivá, mamičky sa vracajú k látkovým plienkam. Z ropy sa toho vyrába veľa, čo nám uľahčuje život a na čo sme si zvykli...
Nedávno som pri návšteve Nice na Azúrovom pobreží dostal tip: určite si pozrite hotel Negresco na nádhernej pobrežnej promenáde. Hovorím si – čo už môže byť také výnimočné na hoteli? Nepriamo som dostal odpoveď: hotel chcel kúpiť najbohatší človek Bill Gates. Dal majiteľke šek s podpisom a slovami, aby doplnila akúkoľvek sumu. Majiteľka vzala šek, roztrhala ho a povedala, že hotel Negresco je nepredajný. Tak som sa bol presvedčiť na vlastné oči.
Dale Carnegie napísal – „Ak chcete zbierať med, neprevracajte úľ.“ Podľa neho je zbytočné kritizovať, pretože kritika vyvoláva obranný postoj a väčšinou bráni človeku v tom, aby posudzoval vec nestranne. Kritika zraňuje ľudskú hrdosť, ničí pocit vlastnej dôležitosti a vyvoláva odpor. Takto si priateľov ťažko získať. Ako teda?
V septembri sa chystám na dve noci do francúzskeho Štrasburgu a keďže v tom čase tam zasadá Europarlament, začal som si vybavovať hotelovú izbu už pred týždňom. Počas zasadnutia sa tam presúvajú stovky europoslancov, ich asistentov, novinárov ap. Treba sa teda poistiť. A teraz vám popíšem postup pri rezervácii hotela, ktorá ma udivuje doteraz.
Možno ste si, milé dámy, položili túto otázku veľakrát. Už tisíc ráz ste sa pýtali, prečo ten váš vyvolený počuje vždy niečo iné, ako hovoríte? Prečo musí stále jazdiť autom dookola a ani za boha nepozrie do mapy, alebo sa niekoho nespýta na správnu cestu?! A možno sa trápite, prečo ho vy milujete viac ako on vás... Otázky a pocity, na ktoré vynikajúco odpovedá renomovaná psychologička Barbara de Angelis.
Dnes mám presne sedem mesiacov a už som bola sama bez rodičov. Veľmi sa im nechcelo ísť preč, ale mne bolo u babky a dedka na východe celkom dobre. Ani som veľmi nevyvádzala, tak nechápem, prečo ma dedko podpichuje, že som taká malá teroristka. Vraj dosiahnem všetko, či už mračením sa alebo širokým úsmevom. A teta Katka tvrdí, že keď sa mračím, pusinku stiahnem do čiaročky celkom ako kameň z Princeznej Fantaghiró. Nuž, bol to zaujímavý mesiac...
V každej generácii je 36 spravodlivých duší, tzv. Utajení, ktorí udržiavajú rovnováhu sveta. Zrazu však Utajení začínajú násilne zomierať a svet smeruje ku skaze. V Afganistane vypukne vojna, New York postihne prírodná katastrofa, na Melbourne zaútočia teroristi, Irán sa chystá vymazať z mapy sveta Izrael... Kto chce zabiť všetkých Utajených a zničiť svet? A ako tomu zabrániť?
Keď som bol stredoškolák, ročne som prečítal približne sto kníh...a stále som nebol spokojný. Veď okolo mňa bolo toľko zaujímavých knižiek... Dnes, keď mám rodinu, prácu, už nemám toľko času na čítanie, no to množstvo zaujímavých publikácií zostalo. Do kelu, ako to zvládnuť? Koľkokrát som už počul o kurzoch či knihách, kde vás naučia „rýchlo čítať“, no po jednej takej knihe som siahol až nedávno. A zistil som, že keď človek chce a dá si trošku námahy, môže sa to pomerne rýchlo naučiť...
Dnes mám malé výročie. Či skôr polvýročie – mám presne 6 mesiacov. A spoznávam svet ako o život. Všetko, čo sa mi dostane pod ruky, okamžite začnem žuť a cmúľať. Vraj jazyk a pery sú u takéhoto bábätka prvými najdôležitejšími zmyslovými orgánmi, tvrdí ocko a obracia sa k maminke: „Keď to bude takto pokračovať a naša malá začne loziť a chodiť, v zime ju nájdeme prilepenú jazykom k pouličnému stĺpu.“ Celkom som tomu nerozumela, ale pochválim sa vám s ďalšími babätkovskými pokrokmi, dobre?
Ľutujem mamičky s deťmi či hendikepovaných, ktorí sa rozhodnú cestovať vlakom z Bratislavy. Dnešný zážitok na hlavnej stanici ma zaskočil, zo správania jednej z pokladníčok mi bolo smutno...a nechcem ani domyslieť, koľko podobných problémov a nástrah ponúka naše Little Big City.
Niekedy veľmi ťažko, chce sa mi hneď odpovedať. Pred pár dňami som priletel do Bratislavy s Lufthansou a pri výdaji batožín som zistil, že mi zničili kufor. Odtrhli nosnú časť od látkovej. Nuž, stáva sa (najmä keď človek pri čakaní v hale sleduje, ako s batožinou zriadenci zaobchádzajú). Tak som pri príslušnom okienku nahlásil poškodenie...a začal sa komunikačný pingpong s Luftahnsou. Myslíte, že dostanem peniaze späť?
Musím priznať že nie som žiadny počítačový kúzelník. Poznám štandardné veci, možno čosi viac a tak ma návrh mojej manželky trošku zaskočil. „Čo keby sme si urobili vlastnú webovú stránku?“ Pochybovačne som nadvihol obočie a nepatrne sa uškrnul, akože dobrý vtip. Ale ako to u nás, nezávislých a samostatných mužov chodí, o hodinu som si už zisťoval potrebné informácie. A tiež už nebolo „my“, ale iba „ja“...
Keď mi nedávno známy odporúčal nový bestseller „Tajomstvo“, bol som mierne povedané skeptický. Podobne zameraných súpisov rád, ako rýchlo a ľahko dospieť ku šťastiu, nájsť si lásku a prilákať nejaké peniažky, bolo na knižnom trhu už množstvo. Po pár týždňoch vidím v rebríčku naj kníh, že je to jedna z najžiadanejších a tak som sa do nej pustil. Žeby predsa len skrývala tajomné múdrosti?
Dnes mám presne 5 mesiacov. Teta doktorka tvrdí, že pekne priberám a mohutniem. Ale neviem, či to mám brať ako kompliment - veď som predsa nejaká dáma. Vyvíjam sa teda „uspokojivo“, no nepoviem vám všetky tie čísla, čo hovorili. Mám v nich akosi neporiadok. Hlavné je, že napredujem. A to ste ešte nepočuli, čo všetko som za uplynulý mesiac zvládla...
Hneď na úvod musím spresniť – nie bratislavskou. Myslím teraz na MHD vo francúzskom Štrasburgu. Je to síce menšie mesto ako Bratislava (cca 300-tisíc obyvateľov), ale keďže tam sídli Európsky parlament, Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva, nemala by byť núdza o zápchy či tlačenicu v dopravných prostriedkoch. Nič také tam však bežne nevidieť a tak by Štrasburg mohol byť inšpiráciou napríklad aj pre Bratislavu. Prečo?
Mesto Harper, západ Libérie pri hraniciach z Pobrežím Slonoviny. Blížia sa voľby a tak rastie počet rituálnych vrážd nazývaných gbojo. Mužom vyrezávajú zaživa oči, jazyk, genitálie a strhávajú nechty na ruke. Všetko to potom zjedia. Veria totiž, že im to prinesie šťastie, bohatstvo a najmä politickú moc.
V dnešnom SME čítam článok - premiér Robert Fico porušil dopravný predpis, pretože sa otáčal v križovatke, kde je to zakázané. V poriadku, každý sme iba človek a nekopnem si do Fica len preto, že je to práve moderné. Zarazila ma však jeho reakcia a opätovná schopnosť hádzať vinu na všetkých naokolo bez zjavných súvislostí.
Interrupcia je často kontroverznou témou a neraz jedinou cestou, keď sa do konfliktu dostane rodičovstvo a kariéra. Šikovná študentka Adriana prežíva rok pred promóciou krásnu lásku, no zrazu otehotnie. Mladému páru – najmä však jej – sa to nehodí, deti chcú neskôr, keď sa im to hodiť bude. A tak podstúpi interrupciu... Je však neuveriteľné, ako sa vie osud (Boh?) s nami pohrať a všetko nám vráti aj s úrokmi!
Uf, ten čas ale letí. Len nedávno som písala, že mám tri mesiace a dnes ich už mám rovné štyri. Predstavte si! A začínam si tento život medzi vami užívať. Každý deň je to nové dobrodružstvo. Minule sme s ockom sledovali, ako v trúbe priberá bábovka...potom sme na balkóne sledovali lezúceho mravčeka... včera som si len tak ležala na posteli a nevedela som spustiť oči z bielizne, ktorú za oknom rozfúkaval vietor. Nuž, tento svet je super a rýchlo si naň zvykám.
