Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ľutujem mamičky s deťmi či hendikepovaných, ktorí sa rozhodnú cestovať vlakom z Bratislavy. Dnešný zážitok na hlavnej stanici ma zaskočil, zo správania jednej z pokladníčok mi bolo smutno...a nechcem ani domyslieť, koľko podobných problémov a nástrah ponúka naše Little Big City.
Niekedy veľmi ťažko, chce sa mi hneď odpovedať. Pred pár dňami som priletel do Bratislavy s Lufthansou a pri výdaji batožín som zistil, že mi zničili kufor. Odtrhli nosnú časť od látkovej. Nuž, stáva sa (najmä keď človek pri čakaní v hale sleduje, ako s batožinou zriadenci zaobchádzajú). Tak som pri príslušnom okienku nahlásil poškodenie...a začal sa komunikačný pingpong s Luftahnsou. Myslíte, že dostanem peniaze späť?
Musím priznať že nie som žiadny počítačový kúzelník. Poznám štandardné veci, možno čosi viac a tak ma návrh mojej manželky trošku zaskočil. „Čo keby sme si urobili vlastnú webovú stránku?“ Pochybovačne som nadvihol obočie a nepatrne sa uškrnul, akože dobrý vtip. Ale ako to u nás, nezávislých a samostatných mužov chodí, o hodinu som si už zisťoval potrebné informácie. A tiež už nebolo „my“, ale iba „ja“...
Keď mi nedávno známy odporúčal nový bestseller „Tajomstvo“, bol som mierne povedané skeptický. Podobne zameraných súpisov rád, ako rýchlo a ľahko dospieť ku šťastiu, nájsť si lásku a prilákať nejaké peniažky, bolo na knižnom trhu už množstvo. Po pár týždňoch vidím v rebríčku naj kníh, že je to jedna z najžiadanejších a tak som sa do nej pustil. Žeby predsa len skrývala tajomné múdrosti?
Dnes mám presne 5 mesiacov. Teta doktorka tvrdí, že pekne priberám a mohutniem. Ale neviem, či to mám brať ako kompliment - veď som predsa nejaká dáma. Vyvíjam sa teda „uspokojivo“, no nepoviem vám všetky tie čísla, čo hovorili. Mám v nich akosi neporiadok. Hlavné je, že napredujem. A to ste ešte nepočuli, čo všetko som za uplynulý mesiac zvládla...
Hneď na úvod musím spresniť – nie bratislavskou. Myslím teraz na MHD vo francúzskom Štrasburgu. Je to síce menšie mesto ako Bratislava (cca 300-tisíc obyvateľov), ale keďže tam sídli Európsky parlament, Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva, nemala by byť núdza o zápchy či tlačenicu v dopravných prostriedkoch. Nič také tam však bežne nevidieť a tak by Štrasburg mohol byť inšpiráciou napríklad aj pre Bratislavu. Prečo?
Mesto Harper, západ Libérie pri hraniciach z Pobrežím Slonoviny. Blížia sa voľby a tak rastie počet rituálnych vrážd nazývaných gbojo. Mužom vyrezávajú zaživa oči, jazyk, genitálie a strhávajú nechty na ruke. Všetko to potom zjedia. Veria totiž, že im to prinesie šťastie, bohatstvo a najmä politickú moc.
V dnešnom SME čítam článok - premiér Robert Fico porušil dopravný predpis, pretože sa otáčal v križovatke, kde je to zakázané. V poriadku, každý sme iba človek a nekopnem si do Fica len preto, že je to práve moderné. Zarazila ma však jeho reakcia a opätovná schopnosť hádzať vinu na všetkých naokolo bez zjavných súvislostí.
Interrupcia je často kontroverznou témou a neraz jedinou cestou, keď sa do konfliktu dostane rodičovstvo a kariéra. Šikovná študentka Adriana prežíva rok pred promóciou krásnu lásku, no zrazu otehotnie. Mladému páru – najmä však jej – sa to nehodí, deti chcú neskôr, keď sa im to hodiť bude. A tak podstúpi interrupciu... Je však neuveriteľné, ako sa vie osud (Boh?) s nami pohrať a všetko nám vráti aj s úrokmi!
Uf, ten čas ale letí. Len nedávno som písala, že mám tri mesiace a dnes ich už mám rovné štyri. Predstavte si! A začínam si tento život medzi vami užívať. Každý deň je to nové dobrodružstvo. Minule sme s ockom sledovali, ako v trúbe priberá bábovka...potom sme na balkóne sledovali lezúceho mravčeka... včera som si len tak ležala na posteli a nevedela som spustiť oči z bielizne, ktorú za oknom rozfúkaval vietor. Nuž, tento svet je super a rýchlo si naň zvykám.
Pondelok ráno, preplnená bratislavská električka. Stojím vedľa dvoch mladíkov vo veku asi 16-17 rokov, ktorí zápalisto diskutujú o svojej ružovej budúcnosti. Priviedlo ich k tomu ranné cestovanie do školy, ktoré sa nepozdáva ani jednému a najradšej by to čo najskôr zmenili. „A vieš, čo je môj životný cieľ?“ pýta sa jeden z nich. „Čo?“ zdvihne obočie ten druhý.
Takto označil vynikajúci autor detektívok Michael Connelly profesiu žurnalistov. Život novinára je ako nekonečný beh pred spusteným kombajnom. Niektorí to nestihnú a kombajn ich roztrhá, zničí. Iní včas uskočia a rozhodnú sa pre inú prácu. Niekedy mám pocit, že aj v našom politickom svete jazdia takéto kombajny a udržať si nervy, rozvahu, čisté svedomie nie je vždy jednoduché.
Rozhodli sme sa začať šetriť pre trojmesačnú dcérku, ktorá dostala od starých rodičov pár koruniek a reku – skúsme ich trošku zhodnotiť, ale s minimálnym rizikom, keďže ide o jej prvé peniaze. Po menšom prieskume sa nám najvhodnejší javil Grand vklad v Slovenskej sporiteľni. Garantovaný ročný výnos 5% stojí za vyskúšanie a tak som zašiel do banky. Odchádzal som však sklamaný a znechutený...
Dnes mám 3 mesiace. Môj ocko tvrdí, že sa blížim k hranici 100 dní a to je vraj všeobecne uznávaná doba, počas ktorej treba čosi dokázať. „Aj vláde dávajú sto dní nech sa ukáže, tak sa predveď aj ty,“ nabáda ma. No uznajte, taká maličká a už na mňa tak tlačia! Ale nebojte sa, mám v talóne pokroky, odkedy som oslávila dva mesiace.
Predstavte si, že ste na pracovnej porade a dokážete čítať myšlienky všetkým, ktorí tam s vami sedia. Vidíte a počujete, čo sa odohráva v hlavách vašich nadriadených. Sledujete vnútorné monológy o ľudských vášňach a nerestiach, o závisti, chtíči, nenávisti, cynizme, úchylkách, túžbe po moci. A v tej chvíli si uvedomíte, že peklo na vás nečaká v podzemí, ale možno vo vašej práci, na porade...
Odpoveď na túto otázku údajne trápi celé generácie žien. Prečo sa muži správajú k dobrým dievčatám a ženám ako k nábytku a vôbec si ich nevážia? Prečo ich berú ako samozrejmosť, doplnok, inventár a ženú sa za prefíkanými potvorami, ktoré špúlia pery, intrigujú a používajú rôzne triky? Prečo im muži zobú z ruky?
Keď mi známy odporučil detektívnu novinku, v ktorej argentínsky autor umiestnil dej do Oxfordu a príbeh postavil na matematike a logike, pochybovačne som nadvihol obočie. Matematiku som nikdy nemal v láske. A argentínske krimi? „Skús to, kniha za kratučký čas obletela celý svet, stala sa bestsellerom a pripravuje sa aj film,“ presviedčal ma známy. Pri knihách sa nenechám dlho presviedčať a tak som skúsil...
Ocko tvrdí, že toho ešte veľa nedokážem. Pch, neviem, či čakal, že budem po dvoch mesiacoch chodiť a rozprávať, ale ja som rada, že som sa ako tak udomácnila. Veď prvé týždne som si iba zvykala na tento svet. Ale predsa len som sa niečo naučila. Veď čítajte...
V malej provensálskej krčmičke vám na stôl položia pohár s troškou pastisového sirupu, ktorý zmiešate s vodou z oroseného krčaha vody. Dáte si prvý dúšok mliečno zakaleného anízového nápoja a uvažujete, prečo chutí oveľa lepšie tam, než kdekoľvek inde na svete. Je to asi prostredím. Pastis chutí najlepšie, keď zároveň počúvate ťukanie „boules“ pri petangu, dívate sa na nádhernú prírodu a počúvate francúzske hlasy.
Keď som si včera prvý raz pozrel predĺžené správy na Markíze, zišla mi na um jedna vec. Nechcem teraz hodnotiť, aká je kvalita; či nie je prvá headlineová časť zbytočná; či idú noví redaktori dostatočne do hĺbky alebo či je to celkovo správny krok....hoci predsa: žijeme, a často aj chceme žiť rýchlo, stihnúť čo najviac vecí. Súčasne sme prepracovaní, unavení, nevyspatí a tak je prirodzené, že vyhľadávame skrátené verzie. A nielen v spravodajstve.
