Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Keď chce vraj muž zbaliť ženu, musí si ju najskôr predvariť, hoci sa sám dusí vo vlastnej šťave. Čosi na tom bude a poznáme to mnohí. Aj keď však máme trému, strach z odmietnutia, obavy z trapasu, vzrušenie zo zvádzania je úžasná vec. Ako teda zvoliť správnu stratégiu a dosiahnuť, aby vás žena chcela? Ako zabrániť tomu, aby vás vodila za nos a čo najskôr ju „dostať“?
Svetoznámy brazílsky spisovateľ Paulo Coelho si to nemyslí a odštartoval internetovú ofenzívu. Na web dal svoje knihy a vyzýva: „Choďte a sťahujte si ich z pirátskeho blogu zadarmo!“ Myslí si totiž, že internet predaju literatúry pomáha...a realita mu dáva za pravdu.
Občas uvažujem, či sa dá zmiznúť tak, že vás nikto nevypátra a navždy sa stratíte z očí tých, ktorým chcete uniknúť. Niekedy ma to napadne pri filmoch, kde sa korunný svedok musí doslova vypariť, aby prežil. Kam by som šiel ja? Ako by som to celé zariadil? A je vôbec možné zmiznúť bez stopy? Ak by som to už musel urobiť, určite by som si na to vybral Jane Whitefieldovú...teda keby skutočne žila.
Dnes mám presne mesiac. Ocko tvrdí, že môžem oslavovať, ale čože ja viem, ako sa to robí?! Tiež si z maminy uťahuje, že som moonwoman, mesačná žena. Vraj taká malá slovná hračka, ale poviem vám – veľa sa nenahrám a vlastne ani neviem, čo to označenie znamená. Ja mám úplne iné starosti. Viete, čo všetko som musela stihnúť za ten mesiac? Mám nové vozidlo, naučila som sa cumlíkovať a mala som už aj prvé návštevy. Veď čítajte...
Spomínam si ešte na socialistickú učebnicu dejepisu, z ktorej sme sa museli učiť. A to množstvo faktov, rokov a nezáživných údajov. Nečudo, že som si dejepis príliš neobľúbil...možno ako mnohí ďalší. Teraz to všetko doháňam. Naposledy sa mi dostala do rúk úžasná encyklopédia s podtitulom neuveriteľné, ale pravdivé zaujímavosti z histórie. Škoda, že som takúto knihu nemal v časoch školopovinných...
Európska únia pred pár dňami rozhodla, že mäso či mlieko klonovaných zvierat je bezpečné. Američania rovno povolili predaj takýchto výrobkov. Takže čoskoro možno dostaneme v reštaurácii otázku – „Dáte si steak z klonovaného býka alebo radšej soté z klonovanej sliepky?“ Nie, ďakujem. Alebo žeby predsa len – bon appétit?! Bude to len otázka zvyku?
Nemyslím teraz na stále rastúce ceny, keď za pár minút strihania necháte 150-200 korún (u dám je to, samozrejme, inak). Nemyslím ani na kvalitu, hoci mám pocit, že je čoraz ťažšie nájsť holičstvo, kde vás „neodbavia“ za desať minút. Skôr myslím na to, že v dnešných holičstvách sa už nedozviete nič o vašom okolí, žiadne klebety ani zaujímavé pikošky...
Máme novorodenca a ako je známe, malé bábätká si vždy vyžadujú veľa starostlivosti, vybavovačiek, energie a trpezlivosti. To, že za prvý týždeň schudnem dve kilá, som však nepredpokladal. A pritom som len taký poskok: dones to, podaj tamto, vybav hento, pričom všetky najdôležitejšie povinnosti ležia na pleciach manželky. Matky, klobúk dolu ako to zvládate...
Asi najočakávanejšou knihou roku 2008 a najmä najbližších dní je na Slovensku siedmy diel o slávnom čarodejníkovi „Harry Potter a dary smrti“ . Ikar ho pustí medzi ľudí už tento piatok (o dva týždne skôr ako český preklad), no chuťovky a špecialitky ponúkajú aj ďalšie vydavateľstvá. Thrillery, encyklopédie, slovenskí autori, knižky o zdraví... tu je zopár tipov, po čom sa v nasledujúcich mesiacoch oplatí siahnuť.
Aspoň tak o mne hovoria. Práve som oslávila svoje prvé týždňoviny. Na svet som totiž prišla pár dní po novom roku a zatiaľ sa mi tu celkom páči. Všetci na mňa robia opičky, usmievajú sa, zvláštne žvatlajú až mám občas o nich obavy, či sú v poriadku. A to pritom robím iba tri-štyri veci: papám, vylučujem, spím a plačem. Takto nejako to vyzerá.
Ešte včera mi bolo v maminom brušku super. Mala som tam všetko. Pohodičku, teplúčko, papanicu. Hmm, to bolo žúžo. Ocino hovoril, že už som šesťbiliónkrát väčšia, ako keď som sa nasťahovala do maminho bruška. Veru, bolo mi tam už pritesno a tí dvaja posledné dni nehovorili o ničom inom, len že sa mám narodiť. Nevedela som, čo to znamená a tak som len čakala. Ale to som urobila chybu. Mala som povedať – zabudnite! Tu bývam, tu aj zostanem. A hotovo... Ale...akosi mi to nevyšlo a všetko sa to zvrtlo.
„Počuj, zlacneli tie knihy od nového roka ako sľubovali?“ prekvapil ma kolega otázkou. DPH na knihy skutočne klesla od 1.januára, takže zo 100 korún zinkasovaných za predaj knihy si štát vezme namiesto 19 korún už len 10. Prejavilo sa to na cenách kníh? Budú ešte vydavatelia zlacňovať? A máme vôbec také drahé knihy, že treba okamžite zlacňovať?
Alexandrijská knižnica bola v minulosti považovaná za ôsmy div sveta. Bol to najväčší pokus ľudstva sústrediť všetky poznatky na jedno miesto. Milión vzácnych zvitkov. Napríklad správy o tom, že stredom vesmíru nie je Zem, ale Slnko...a to 1700 rokov pred Kopernikom. Alebo mimoriadne podrobné mapy, ktoré však vznikli dávno pred moreplaveckými výpravami. Či zmapovaná Antarktída ešte predtým, ako ju pokryl večný ľad. Poklady z medicíny, meteorológie, geometrie. Otázkou je, kedy a ako zmizla? Už dlhé stáročia sa vynárajú konšpiračné teórie, ktoré spracovali viacerí spisovatelia.
Ako frankofil, ktorý má rád Francúzsko, Francúzov, francúzske jedlo, francúzsky jazyk... som si už dávnejšie všimol, že Francúzky nie sú síce zvlášť krásne, ale určite mimoriadne elegantné, šarmantné a zriedkavo s nadváhou. A pritom je to národ gurmánov! Keď som vo Francúzsku, moje raňajky sa skladajú z croissantu, pain au chocolat a kúska chrumkavej bagety. Nič diétne, ale také chutné! Viem, že podobné lahôdky si doprajú aj tamojšie dámy. Tak ako je možné, že nemávajú problémy s hmotnosťou? pýtal som sa. Všeličo som sa dozvedel z bestselleru Mireille Guilianovej.
Technologický pokrok sa zrýchľuje. Fenomén mobilov – hoci slovo „fenomén“ ako niečo mimoriadne, nevšedné na mobily už nesedí a berieme ich ako našu každodennú súčasť – jednoducho mobily už volali po nejakom kvalitnom thrilleri, ktorý by vyvolával zimomriavky. Asi si to povedal aj majster hororových bestsellerov Stephen King. Pridal k tomu starých známych zombíkov a na svete je celkom vydarená kniha.
Každý má svoj sen, ktorý by si chcel splniť. Výzvu, ktorú by chcel prekonať. Britský cestovateľ a dobrodruh Machael Palin túžil prekonať saharskú púšť. Dokázal to za 99 dní, prešiel deväť krajín a 15-tisíc kilometrov. Cestoval cez nekonečné piesočné duny, ale objavil aj rozmanitú zmes kultúr a zažil netradičné situácie. Vznikol z toho dokument, ale najmä nádherná kniha, ktorú som práve dočítal a zatvoril.
Pred pár dňami sa mi dostala do ruky fakt vydarená knižka. Je výberom a prepisom rozhlasovej relácie „Túto hudbu mám rád“ Vlada Franca. 15 rozhovorov s osobnosťami slovenského a českého šoubiznisu, z ktorých sa podozvedáte všeličo... Napríklad ktorá pesnička rozplakala po prvý a posledný raz Joža Ráža. Koho ohuroval prezident Gašparovič červenými trenírkami. Ako božský Kája Gott predával platne, aby si mohol kúpiť ďalšie. A tiež ako Meky Žbirka balil dievčatá na lavičkách...
Divadelný svet ma vždy fascinoval. Kulisy, herci prevteľujúci sa do rôznych postáv, pričom máte pocit, že ste účastníkom. Že nie ste celkom divák, ale skoro-herec. Všetko je akosi bližšie.... Na jednom predvianočnom večierku som pred pár dňami posedel s pani Katkou, ktorá bola dlhé desaťročia dušou divadla. Starala sa o hercov, kostýmy, vybavovala potrebné veci. Také dievča pre všetko. Veľmi milá dáma, každý ju mal rád, zdôverovali sa jej, pozývali ju k sebe. Prežívala s nimi ich starosti i radosti. A v ten večer, utiahnutí v kúte a popíjajúc teplý punč, mi porozprávala jeden príbeh. Nádherný a zároveň smutný. „Toto by som chcela zažiť aj ja,“ povzdychla si. A rozprávala:
Jeden známy mi po poslednom blogu napísal mail – „Keď už toľko píšeš o knihách, recenzuješ ich, čo takto ´Ženy v islame´. Autor tam vraj dáva návod, ako biť ženu, aby bola poslušná a vždy po ruke...“ Neveril som (môj známy si občas zvykne vystreliť, má dobré vtipy) a odpísal som, či nevymenil „i“ za „y“. Ako byť (napríklad) dobrou manželkou. Nie, odpísal mi a tak som začal zisťovať. Na moje prekvapenie – kniha o tom, ako biť manželku skutočne existuje a ponúka rady ako na to. Neuveriteľné?! Nie, skutočnosť!
...dokonca aj zabiť. Od hry je k realite totiž veľmi blízko. Chlapík začal hrať RPG hru „Prístup“, čiže hru s fiktívnymi postavami. Fungovala na princípe virtuálneho sveta s ľuďmi, ktorí žili normálne životy. Hráč má za úlohu v určitom časovom limite zavraždiť čo najväčší počet ľudí. Teda ostatných hráčov. Čím väčšie prekážky pri tom prekoná, tým viac bodov získa. Napríklad politik s osobným strážcom bol za 10 bodov, policajt za 15. Musel sa však k obetiam dostať tak blízko, aby ich usmrtil bodnutím do srdca. Išlo o prístup a na to využíval sociálne inžinierstvo. No chlapíkovi sa hra zunovala, už ho nedokázala uspokojiť a tak ju preniesol do skutočného sveta!
