Jozef Černek
Beštia, zabiť ju
Všetci ho poznáme. Na každom mieste, v každej ulici, žije niekto tak strašne smutný, nešťastný a zúrivý, že to už sám nemôže vydržať a potrebuje sa o tú zlobu podeliť. Možno mu žena odoprela už stú večeru.
Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené
Všetci ho poznáme. Na každom mieste, v každej ulici, žije niekto tak strašne smutný, nešťastný a zúrivý, že to už sám nemôže vydržať a potrebuje sa o tú zlobu podeliť. Možno mu žena odoprela už stú večeru.
Sme radi, že idete u nás robiť podujatie a fandíme vám, vášmu dieťaťu alebo kandidátovi. Áno, iste si na vás spomenieme so slzou v oku až budete preberať Oscara alebo prisahať na ústavu, ale nie, dnes vám naozaj nevieme dať zľavu.
Deťom som dal domácu úlohu. „Choďte za svojimi starkými a spýtajte sa, aké to bolo v ich mladosti. Aké bolo byť mladým v časoch, keď boli ľudia vďační za to, že prežili vojnu. Spýtajte sa, ako sa zoznámili.
Pôsobil tam Jozef Miloslav Hurban a dnešný starosta sa na neho podobá, tak si ho zahral v dokonalom predstavení. Reč je o dedinke Hlboké a chcem vám povedať o divadelnej hre, ktorej scenár by im mohlo závidieť aj národné.
Milý denníček, odpozoroval som, že do fitness centra chodia tréneri, búchači, frajeri, profíci, hľadačky, kandidáti a fitnessky. Tak Ti chcem priblížiť moje pozorovanie.
Milý denníček, do fitka chodím už skoro pätnásť dní. Teda, bol som tam už sedemkrát a z toho šesť som ozajstne cvičil. Chcel som si kúpiť kulturistické tričko, ale nemali moju veľkosť brucha.
Milý denníček, už dvakrát som bol v posilke. Včera som zistil, že keď sa prikrčím a nahnem trošku doľava, nemusím zjojknúť pri každom kroku.
Milý denníček, úspešní ľudia si vraj píšu denník, tak ja to skúsim. Po tých sviatkoch som trošku pribral. Mám novú váhu s digitálnym displejom. Nameranú váhu ukazuje ešte 20 sekúnd po tom, ako zostúpim.
Viete ako spropagovať nejaké predstavenie alebo reláciu? Plagáty, billboardy? Nie, čo ste… To už dávno nevnímame. Reklamou v nejakom plátku či televízii? Drahé a funkčné len ojedinele.
Helenka mala len málo rôčkov, keď sa jej to, o čom si dievky len šepkajú, prihodilo. Uderilo ju. Teda tak to stará mať povedali. Cez dušu, zaraz hneď do srdca.
Letá som trávil ako dieťa väčšinou so staršou sestrou. Rodičia pracovali, mama ako vrchná sestra v nemocnici, otec v družstve. Keď sme sa chceli ísť kúpať, bolo treba najprv porobiť okolo domu. Väčšinou okopať majoránku.
Najlepší vraj idú za nimi… Len nerozumiem prečo. Nasledujúce udalosti nie sú zbeletrizované, sú tak ako sa stali. Príbeh nie je o žiadnej katastrofe, len o systéme, ktorý nás už pohltil a necháva v dušiach zbytočne dusné prázdno.
Súdruhovia. Vážne! Do ktorého zadku sa to treba vopchať, aby ste tú kultúru u nás konečne podporili?
Sme malým národom uprostred Európy, hrdíme sa tým, že sme pohostinný a spevavý národ. „Hej? A to viac ako my Portugalci, či my Taliani?“ Pýtajú sa jedny, druhí.
Levo je pomerne slušný, konzervatívny pes. Je zásadne len konzervy a granule odmieta. Kačku, večer grilovanú, neodmietne ani v noci. Po žúre. Dosť kašle na váhu a kľudne sa natlačí aj tesne pred spaním.
Na konkurz sa prihlásila asi stovka ľudí. Najprv som vytriedil úplné deti, niežeby som ich nemal rád, ale na to treba naozaj pedagóga a necítili by sa u nás dobre. Ako druhé šli mamičky a oteckovia, ktorí si plnia sny v deťoch.
Divadlo je o ľuďoch. Nielen o tých v hľadisku či na javisku, ale aj o tých v zákulisí. Sú to ľudia, ktorých si málokedy všimnete.
Milí pracovníci zákazníckych liniek a ich šéfovia, najmä ich šéfovia, dovoľte mi hneď takto na úvod zablahoželať vám k vašej prospešnej práci. Skutočne ste úžasní!
Bol som už veľký! Veď budúce leto už budem mať desať. Teraz ale nebolo leto, lebo boli Vianoce, práve dnes. S otcom sme šli k starému otcovi.
Normálne na ne kašlite. Odchádzajú len tie menej dôležité a zo súkromných kliník neodchádzajú vôbec. Keby čosi, tak v Rakúsku sa dá všetko zariadiť. Aj rakúska sestrička vie nabrať krv a za ruku nás podrží na viedenský spôsob.