Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Kto sú mladí? To sú tí, ktorí už nie sú deti, no ešte stále nie sú dospelí. Lepšie povedané ako kedy. Keď dospelí od nich niečo chcú, pripomínajú im, že už nie sú deti. A naopak, keď chcú mladí niečo od dospelých, dospelí im často dávajú pocítiť, že ešte nie sú dospelí. Najčastejšie je to takto v puberte, pretože vtedy mladí vedia byť krásne drzí...
Misia znamená poslanie. Je tu niekto kto posiela a na druhej strane je niekto iný, kto toto poslanie prijíma. Týmto poslaním je ohlasovanie radostnej zvesti. Je to zvesť o tom, že Boh znížil náruč so svojím Synom na Zem. Ježiš, jeho Syn, žil medzi nami, zomrel za nás a chce nás z tmy povolať do svetla. Úlohou misionárov je založiť komunitu, ktorá by žila túto pravdu tak, že zmení ich život a urobí ich naplno kresťanmi, naplno ľuďmi...
Je to dar, ktorý si obyčajne nezaslúžime. Ak tento dar prichádza od Boha, pôsobí na nás ako oheň na rudu, v ktorej sa nachádza zlato. Spáli v nás všetko nešľachetné a to čo je dobré, sa stane rýdzejším, pravejším v nás...
Nie je jednoduché pochopiť, čo znamená tento pojem. Možno najlepšie ho pochopíme vtedy, keď si uvedomíme, že jeho protikladom je závisť. Milosrdný je ten, kto sa zľutuje nad biedou druhého, ale aj ten, ktorý je dobroprajný, kto druhému fandí a drží mu palce tak, ako nám fandí a drží palce náš Boh. Od neho sa vždy môžeme priučiť dobroprajnosti.
Čo to znamená byť nemierny? V jedení, pití, zábave v čomkoľvek... Je to ťažké určiť, lebo pre niekoho je nemiernosť dva poháre vína, pre iného liter. Niekto má žalúdok ako malé dieťa a niekto ho má taký veľký, akú veľkosť má malé dieťa. teda ho má tiež ako malé dieťa. Miernosť je v podstate múdrosť uvedená do praxe správania sa človeka. Nie je na tom nič zlé, ak si niekto potrpí na fajnovú stravu, ak nezabúda na tých, pre ktorých už aj dve misky ryže môžu byť nemiernosťou...
My katolíci ju máme vo veľkej úcte ako matku nášho Pána. Nie je pre nás niekým, kto by bol na jednej úrovni s Bohom. Bola to iba jednoduchá, skromná žena, ktorá si splnila svoju úlohu. Aj v Koráne sa spomína ako matka veľkého proroka. Zdravá mariánska úcte jej nedáva také miesto, ktoré patrí iba Bohu. K zdravej katolíckej viere patrí úcta k tej, ktorá všetky Ježišove slová zachovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich. V prvom rade je pre nás vzorom kontemplácie Boha a vernosti evanjeliu. S Máriou sa neblúdi...
Hovorí sa, že je ako obliehaný hrad: Tí, čo sú dnu, túžia ísť von a tí, čo sú von, túžia ísť dnu. Väčšina z nás zažila podstatnú časť manželstva svojich rodičov. Niektorí majú vlastnú skúsenosť, niektorí pozorujú život svojcih priateľov, ktorí sú manželmi. Aj keď o manželstve je napísaných veľmi veľa citátov, vieme o manželstve málo a vždy to tak zostane. Pretože tak, ako neexistujú dvaja úplne rovankí ľudia, neexistujú dve úplne rovnaké manželstvá...
Často používaný termín. Vždy, keď ho niekto povie, napadne nás nejaký človek, ktorý podľa nás ľudí manipuloval, prípadne ešte stále manipuluje. Niekedy sme to možno my sami, ktorí chceme tvrdiť, že druhému náš kabát sadne ako uliaty. Ak stojím vedľa cesty a ponúkam svoju pravdu, som ohlasovateľ. Ak sa však nanútim druhému do jeho dráhy a chcem ho nasilu zastaviť a zmeniť jeho smer, som manipulátor. Skutočné ohlasovanie pravdy predpokladá slobodného človeka, ktorý rešpektuje slobodu druhého. Neoslepuje svojou pravdou, iba jemne svieti ako maják, ktorý upozorňuje na úskalia...
Neviem, či na toto slovo existuje slovenský ekvivalent. Je to riadenie niečoho, ale veľmi prezieravo a múdro. Každá solídnejšia firma sa usiluje mať na riadiacich postoch odborníkov obklopených múdrymi poradcami. Každé predstavenstvo, ktorému ide o dobro diela sa o to usiluje. Tam, kde ide iba o vlastné vrecko a súkromné záujmy, takíto ľudia prekážajú a potom už vlastne prekážajú všetci. Múdry človek sa vždy usiluje okolo seba mať múdrych poradcov...
Potrebuje človek aj navonok vyznávať svoje náboženstvo? Nestačilo by, keby Boha uctieval iba vo svojom srdci? S takými otázkami som sa stretol už neraz. Pre nás, ktorí liturgické slávenosti poznáme od malička, je účasť na liturgii samozrejmosťou. Svojho Boha nevyznávame iba v súkromí, ale aj v spoločenstve. Boli sme stvorení na obraz Boha a Boh je podľa nás, kresťanov, spoločenstvo, Trojica osôb. Nechodíme však do kostola "cerkvi" ako do budovy, ale do "cerkvi" ako do spoločenstva. V iných jazykoch pre kostol a cirkev majú jedno slovo. A nemali by sme tam chodiť iba ako diváci, ale ako protagonisti. Nie liturgiu troviť, ale tvoriť. :-)
Láskavosť je vlastne láska v praxi. Nie je to slabosť byť láskavým. Mať takýto prístup je veľmi náročné najmä voči mladým, ktorí robia veľmi veľa chýb. Don Bosco tvrdil, že jeho výchovný systém spočíval na troch pilieroch: rozum, náboženstvo a láskavosť. Pri výchove je najdôležitejšie používať rozum a to aj pri výchove k viere a aj pri spôsobe svojho správania. Láska nemá vychádzať iba priamo zo srdca, nemmôže obísť rozum, lebo by mohla prestať od vychovávaného vyžadovať zodpovednosť. Človek pri výchove má byť aj prísny, aj láskavý. Láskavý prístup od nás vyžaduje oveľa viac trpezlivosti s tými, ktorým sa venujeme, je to však oveľa účinnejší prístup, ako akákoľvek drezúra. Ak sa dostane naša láska cez náš rozum k srdcu druhého, získame si jeho srdce, aj jeho rozum privedieme k uvažovaniu, ako by túto lásku buď opätoval, alebo podával ďalej...
K tejto téme existuje asi najviac citátov. Každý z nás už zažil, čo to znamená lásku prijímať. Veľakrát sme už pocítili, že ná niekto miluje. Je veľmi dôležité, koľko lásky sme v živote zažili, lebo žiadna iná sila nás nedokáže tak pretvoriť. Láska nás totiž dokáže priviesť k tomu, aby sme sa slobodne rozhodli zmeniť svoj život k lepšiemu. Láska sa však neživí prijímaním lásky, ale jej rozdávaním. Kto dokáže milovať viac, má okolo seba viac ľudí, ktorí milujú jeho. Ak v rodine nič nechýba a chýba tam láska, chýba tam všetko...
Čo je to vlastne kultúra? Niekedy sa rozčuľujeme nad tým, že sa niekto správa nekultúrne. Nespráva sa podľa všeobecných zvyklostí. Inak spieva, hrá, maľuje, alebo tvorí. Tak, ako to cíti. Je potrebné tieto zvyklosti rešpektovať, no zvyklosti musia rešpektovať vývoj. Kultúru zabíja aj konzervovanie, aj vývoj k "splachovacej" kultúre. Kultúra je jednoducho akýkoľvek prejav, ktorý človeka dvíha a robí ho lepším. Potrebuje slobodu, aby sa mohla prejaviť a potrebuje aj zodpovednosť k rozvíjaniu ľudskej komunity. Potrebuje lásku k ľudskosti.
Krst je to, čo spája všetkých kresťanov. Kresťania sú ľudia pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, v mene Najsvätejšej Trojice. Krst odpúšťa hriechy, je to vstupná brána k ostatným sviatostiam. Je to úloha, ale ešte predtým je to milosť. Milosť príjme každý pokrstený. Úlohu môže, alebo nemusí prijať. Nie je možné sa odkrstiť, je možné iba svoj krst nežiť. Človek tento bezúročný, nenávratný úver čerpať nemusí. Ak človek prijme výhody a prijme aj záväzky, vtedy mu táto sviatosť môže dávať do života skutočnú iskru, ktorou môže zapaľovať nielen svoje srdce, ale aj srdcia ostatných ľudí spôsobom svojho obetavého života...
Najskôr symbol potupy pre tých, ktorí sa veľmi previnili. Potom symbol záchrany pre všetkých. Asi by bolo zvláštne nosiť na krku malé elektrické kresielko. Keby však na ňom zomrel Ježiš, asi by sme ho nosili. Dve skrížené drevá nie sú pôvodným symbolom. Sú symbolom, ktorý zmenil svoj zmysel vtedy, keď sa stal symbolom obety. Akejkoľvek obety, nielen tej keď človek a Boh vylieval svoju krv za nás, aby sme aj my vedeli preliať svoju krv. Buď naraz, ako to niekedy urobia záchranári, alebo po kvapkách, ako to pre mňa robia moji rodičia...
Pozná ju každý, kto sa o niečo usiluje. Niekedy zvykneme kríze zbytočne ubližovať a nadávať na ňu, ako na niečo zlé. V skutočnosti ona nám pomáha riešiť problémy tým, že nás zatlačí do kúta, a my musíme zmobilizovať svoje sily. Takmer vždy sa nám to podarí, a ak sa to podarí, vždy nás to posunie dopredu. Nie je to však ľahké pochopiť. Nie je ľahké pochopiť, že aj pád na hubu je pohyb vpred. Mne osobne sa páči aj myšlienka od Wericha... :-))
Sám som prekvapený, koľko citátov sa viaže k tejto téme. Asi to bude preto, že s kritizovaním má skúsenosti asi každý z nás. Buď ako autor, alebo ako obeť. Kritika môže byť konštruktívna, ale aj deštruktívna. Kritizovať môže iba kritik, ktorý je krytý pravdou. Ťažko sa prijíma kritika od ľudí, ktorým nejde o to, aby nám pomohli, ale aby nás premohli. Napriek tomu, aj keď je kritika častejšie drsnejšia, ako by mala byť, bez nej by bolo otupno na svete a pribudlo by ľudí, ktorí by si mysleli, že už nemôžu byť lepší a boli by čoraz horší. Nech sa páči, kritizujte! Nie však s úmyslom ublížiť, rozbiť a zničiť, ale s úmyslom pomôcť. Zvyknime si na to, že ku kritike patrí aj to, že ponúkneme inú, podľa nás lepšiu alternatívu. Nebolo by od veci, keby sme sa do toho, čo ideme kritizovať, aspoň trochu vyznali...
Po hebrejsky Mesiáš. Ten, ktorého celé generácie očakávali. Podľa Biblie bol prisľúbený už prarodičom v raji. Proroci sa celé stáročia predháňali v tom, kto najlepšie opíše jeho príchod, jeho život a jeho poslanie. Prišiel do svojho a vlastní ho neprijali. Tým však, čo ho prijali, dal silu a moc. Nie moc zbraní, ani moc diplomacie. Vytvoril mocnosť obety. Znakom jeho kráľovstva je kríž. Nie zlatý, lebo na to ako tesár nemal. Obyčajný drevený. Zo symbolu potupy sa zmenil na symbol víťazstva. Mnohí Krista odmietajú a mnohí ho prijímajú. Skutočne ho však prijali iba tí, ktorí sa prijímajú navzájom. On nemá rád kompromisy...
Nestačí, aby ľudia spolu hovorili, je potrebné, aby spolu komunikovali. V dnešnom pretechnizovanom svete pribúda možností komunikácie a pribúda aj ľudí, ktorí sú sami. Možno je to preto, že sme si veci zvykli vybaviť mobilom, cez SMS, prípadne krátkou mailovou správou. Aj tu na blogu zvykneme "komunikovať". Niekedy je to pekný dialóg, niekedy monológ niektorých, ktorí využívajú možnosť "komunikovať anonymne". Niečo také ako seriózna anonymná komunikácia však neexistuje. Komunikovať totiž znamená zdieľať, zjednocovať, navzájom sa obohacovať. A to cez anonymné listy nejde. A nejde to ani cez anonymných diskutérov, hoci oni sami si to naďalej budú nahovárať. Podstatnou časťou skutočnej komunikácie sú totiž aj neverbálne prejavy medzi osobami, ktoré sa navzájom poznajú a rešpektujú. Možno patrím do starej školy, ale nikdy nezdvihnem mobil, ak mi volá niekto, kto má nastavenú funkciu "Clir". Ak sa chce utajovať, nech taký pre mňa ostane navždy. Skutočná komunikácia pre mňa je komunikácia medzi dvoma osobami...
Mal by byť pontifexom - staviteľom mostov medzi Bohom a ľuďmi. Nie ako odborník, ale ako spolupracovník, pretože aj on sám si potrebuje postaviť ten vlastný most k Bohu a pri tejto práci potrebuje pomoc ostatných. Mal by to byť v prvom rade "íš elohím" - muž Boží. Mal by zostať človekom s pevnými nohami na zemi, no jeho srdce by malo ísť hore a zapaľovať a dvíhať srdcia ostatných. Toto je ideál. Realita je taká, že je to tiež človek, ktorý bojuje so svojimi chybmi a niekedy sa mu to nedarí presne tak, ako ľuďom v ostatných povolaniach...
