Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
- Pane, kto sú to falošní proroci? - Falošní proroci sú všetci tí, ktorí ťa chcú viesť po zlých cestách. Chcú, aby im ľudia verili a preto sa usilujú vyzerať ako praví proroci. Neboja sa tvrdiť, že hodnoty, ktoré ponúkajú, sú pravé.
Týmto zvolaním vyjadrila celá saleziánska rodina svoju veľkú radosť na príchodom Dcér Panny Márie Pomocnice. Konečne sa podarilo uskutočniť to, na čom veľmi záležalo všetkým saleziánom. Hneď v prvých rokoch práce saleziánov na Slovensku sa o príchod "saleziánok" usiloval don Vagač. Po ňom to boli mnohí ďalší. Saleziáni na svoje sestry však museli čakať až do augusta 1940. Na pozvanie inšpektora don Bokora a pána biskupa Dr.Jantauscha do Trnavy prišla komunita ôsmich rehoľníc s direktorkou Jozefínou Bartošovou.
Je ako oheň v človeku, ktorý blčí a spaľuje. Má veľkú silu a vďaka tejto sile vášnivý človek dokáže urobiť veľa. Buď dobrého, alebo zlého, záleží na tom, na čo sa zameria. Ak je vášeň správne usmernená rozumom, podobá sa Golemovi zo známej rozprávky "Cisárov pekár a pekárov cisár". V tejto rozprávke Golem vďaka múdrosti pekára svoj vnútorný oheň, ktorým dokázal ničiť, používa na pečenie chleba. Ponúkam zopár myšlienok o vášni...
- Pane, čo vyjadruje široká brána? - Predstav si hrad pri ktorom je prekrásna záhrada. Zo záhrady sa ozýva hudba, tanec, spev a rozvoniava výborné jedlo. K tejto bráne vedie široká cesta a všade sú reklamy o tom, že dnešná hostina bude určite najlepšia zo všetkých.
Chceli by sme ho ako divotvorcu, ktorý sa prejavuje mocou. Najviac nám to vyhovuje vtedy, keď sa jeho moc prejavuje na našich nepriateľoch. Vtedy prežívame niečo podobné, čo zažili Izraeliti po prechode cez Červené more. Takého Boha by sme brali. Berieme ho ako múdreho učiteľa, ktorý priniesol nádherné učenie. Ak ho človek zoberie do dôsledkov, dokáže to nádherne pretvoriť jeho. život. Aj takého Boha by sme brali. Ale Ježiša na kríži? To je čo! Máme nasledovať niekoho, kto zjavne prehral?
Koncom júla 1940 si Hitler pozval do Salzburgu Tisu a prinútil ho urobiť osobné zmeny vo vláde. Namiesto F.Ďurčanského prevzali V.Tuka - zahraničie, A.Mach prevzal vnútro a znova sa stal veliteľom Hlinkovej gardy. Ministrom národnej obrany sa stal F.Čatloš. Hitlerovi išlo o rovnovážnejšie rozdelenie mocenských pozícií, vyrovnanie síl pronemeckého a nacionálneho krídla. Záležalo mu na tom, aby v slovenskej vláde mal svojich ľudí, ktorí boli priaznivo naklonení jeho myšlienkam. Slovensko existovalo z milosti Hitlera a on to nezabudol patrične dávať najavo svojimi postojmi kto je tu skutočným pánom a kto je iba jeho poskok.
Vlastnosť, po ktorej túži asi každý človek. Nechceme byť nudní vo svojich prejavoch, ani vo svojom živote. Túto vlastnosť však človek nezíska tak, že v predklone čaká na kopnutie múzy. :-) Je na to potrebný čas, podnetné prostredie a odvaha opúšťať zažité, ak nové je lepšie. Byť tvorivým znamená ísť na podstatu, k jadru problému. Je to ako keď sa človek rozhodne vypestovať bonsaj. Je potrebné vziať jadro, poobzerať si ho z viacerých uhlov pohľadu a rozhodnúť sa zasadiť ho do živnej pôdy. Keď jadro vyrastie, nastáva čas usmerňovania rastu. Človek, ktorý je skutočne tvorivý, vždy vie, že by to mohol urobiť ešte lepšie. Vie, že to nie je úplne vydarené, ale rozhodne sa, aby to bolo dokončené. Vie, že realizáciou tvorivých myšlienok a nápadov jeho tvorivosť dostáva nový podnet...
- Pane, prečo sa toto pravidlo nazýva zlaté? - Zlato je medzi ľuďmi považované za veľmi vzácny kov. Každý človek by chcel mať zlato, pretože si myslí, že by sa mal dobre, alebo by s kusom zlata mohol nosiť kus dobra. Toto pravidlo je tiež také, že každý človek po ňom túži.
V máji 1940 je už skoro celá Európa zachvátená vojnovými plameňmi. Slovenskú republiku tieto plamene našťastie obišli, a tak sa mohol spoločenský život opäť rozbehnúť naplno. Práca saleziánov sa čoraz viac dostávala do povedomia širšej verejnosti. V polovici mája uverejnila Slovenská pravda takýto článok:
Pokúsil som sa dať dokopy zopár bodov o tom, ako vyzerajú niektoré diskusie k niektorým mojim článkom. Bol by som rád, keby ste sa vyjadrili, či aj vy máte niekedy takýto pocit. Niekedy sa jedná o úplne obyčajný článoček, ku ktorému ani nepredpokladám diskusiu, a ona príde a býva aj ostrá, a ľudia v nej si aj ubližujú. Vtedy mám čo robiť, aby som diskutérov umiernil v prejavoch. Niektorý deň nemám čas zapájať sa do diskusií a hasiť požiar, ktorý som nezaložil a ktorý vznikol z toho, že niekto skopol zo stola sviečku, ktorú som tam nechal položenú. Nie vždy sa mi to podarí a niekedy sa ujde aj mne "nerátaných". Stáva sa aj to, že ja bývam najčastejšie označený za pyromana. Keby som vraj nič nenapísal...
- Pane, čo mi dnes chceš povedať o modlitbe? - Už sa ti určite stalo, že si sa niečo modlil a nesplnilo sa ti to. Dnes by som ťa chcel vyzvať k tomu, aby si sa v modlitbe nevzdával. Ak prosíš o dobrú vec, určite ju dostaneš. Maj dôveru k svojmu Bohu. On chce tvoje dobro.
Hitlerovi sa v roku 1940 začína napĺňať sen o veľkej Nemeckej ríši. K Nemecku patrí už územia Rakúska, Čiech a Moravy, Poľska a ukazujú sa nové územné možnosti. Začiatkom apríla Nemecká armáda takmer bez boja obsadila Dánsko, do konca mája Luxembursko, Belgicko a Holandsko a pod svoju kontrolu sa nenásytne snaží dostať stále ďalšie a ďalšie územia. V Európe nie je armáda, ktorá by sa proti nim postavila. Francúzska armáda musela s nimi uzavrieť prímerie. So sovietskou armádou mal Hitler tajnú dohodu o tom, ako si rozdelia Európu.
O trpezlivosti sa hovorí, že vraj ruže prináša. Ktovie prečo. Možno preto, že ruža je zriedkavý kvet. Možno preto, že potrebuje veľa starostlivosti. Neviem. Jedno viem však celkom určite. O máloktorú vlastnosť sa človek neusiluje tak netrpezlivo ako práve o trpezlivosť. Každý deň nám prináša dostatok situácií, ktoré by sme veľmi radi zvládli trpezlivo. Nechajme sa poučiť od ľudí, ktorí majú s trpezlivosťou dobré skúsenosti. Ponúkam tu zopár myšlienok o trpezlivosti...
- Čo to znamená dať sväté psom? - V Starom zákone mäso, ktoré bolo obetované Bohu, mohli zjesť iba kňazi, alebo tí, ktorí ho doniesli na obetu. Toto mäso bolo zakázané hodiť psom, pretože obetovaním sa posvätilo.
Pre celú Slovenskú republiku bol 14.marec 1940 dňom osláv. Vo všetkých mestách sa v tento deň konali mnohé podujatia. V Bratislave sa v podvečer osláv konal fakľový sprievod ulicami mesta. Sprievod sa začínal pri Hlinkovom dome, a zoradil sa zo zástupcov mnohých organizácií. Bola tam Hlinkova Garda, Hlinkova mládež, FS, DHS a žiaci z mnohých škôl. Môžeme toto obdobie zavrhnúť ako celok, alebo sa môžeme usilovať ho pochopiť. Myslím, že nemôžeme byť hrdí na to, ako sa zachovalo v tomto období Slovensko. Aj vtedy však boli ľudia, ktorí sa nedali strhnúť politickým virvarom, a čestne a zodpovedne vykonávali svoju prácu. Môžeme ich buď odsúdiť, alebo sa môžeme pokúsiť ich pochopiť a uvažovať nad tým, či mali, alebo nemali inú možnosť.
Úlohou tradície v každom spoločenstve je prenášať overené pravdy a hodnoty. Človek sa k tradícii môže postaviť rôzne. Môže sa jej oddať natoľko, že nedokáže žiť v dnešnom svete plnom zmien - to je jeden extrém. Môže popierať všetko tradičné a spolieha sa iba na vlastný intelekt, že vždy vymyslí to najvhodnejšie riešenie - to je druhý extrém. Pravda zvykne byť niekde uprostred. Rozumný človek uznáva niektoré tradičné hodnoty, a tie, ktoré postupom času nemajú iskru, nahradí novými hodnotami. Tradícia totiž neznamená uchovávať popol, ale prenášať oheň. Nie je múdre, najmä vo vlhkom čase, zaliať oheň a pokúšať sa zapáliť nový. Lepšia voľba je vyfúknuť popol a takto rozžeraviť staré uhlíky a k nim priložiť nové drevo...
- Pane, na čo ma chceš upozorniť týmto úryvkom? - Chcem ťa presvedčiť o tom, že nevidíš do ľudského srdca. Ty veľmi často nevieš, prečo druhý človek konal tak ako konal. Nepoznáš vnútorné pohnútky človeka a preto, keď posudzuješ jeho skutky, veľmi často môžeš druhému ublížiť.
Keď rinčia zbrane, múzy zamĺknu. A keď zbrane zamĺknu, vtedy sa kultúra a umenie môžu rozvinúť s väčšou silou. Táto pravda sa ukázala po utíšení nepokojov na Slovensku. Aj život v ústavoch sa rozbehol naplno. Začiatkom februára 1940 sa na Miletičovej konal čajový večierok pre mladíkov od 14 rokov. Na tento večierok boli pozvaní aj významní hostia. Raritou tohto večierku bolo to, že na ňom hral oratoriánsky jazz.
Co je to štěstí - muška jenom zlatá. Neviem, či preto, že je malá, či preto, že je ťažké ju uvidieť, alebo preto, že je zriedkavá. Ja osobne si myslím, že šťastie nie je zriedkavé. Problém je možno iba v tom, že za šťastie pokladáme iba veci nezvyčajné. V skutočnsoti šťastie môžeme prežívať každý deň, a ak sme menej nároční ľudia s viac otvorenými očami, aj každú chvíľu. Záleží na nás. Veľmi pekne to vyjadril Werich: "Šťastie je kategória dokonale relatívna. Niekto potrebuje vyhrať bitku a zabiť pár tisíc ľudí, mne k tomu stačila obyčajná láska."
Takto zvyknem zahlásiť vždy, keď sa naša partia, ktorá sa tu strará o Luníkovčanov zíde pri stole. Býva to po dobrom obede - zvyknem ho variť ja, a že vraj je dobrý. :-) Alebo len tak po debate. Ja osobne som tu spokojný aj napriek tomu, že prežívame aj náročnejšie chvíle. Dnes som si uvedomil, že toto pripomenutie toho, ako je nám dobre nerobím len preto, aby sme sami seba a našu terajšiu zostavu pochválili, ale hlavne preto, aby sme na to nezabudli, keď prídu ťažšie chvíle. Obyčajne každý deň prinesie so sebou aj tie ťažšie aj tie krajšie chvíle. Počas tých pekných chceme, aby neprestali a počas tých ťažších, aby prešli rýchlejšie. Čas však tiká pri obidvoch rovnako...
