Michal Chmeliar
Začiatok
Načas sme dorazili na stanicu, spokojne sme si sedeli v autobuse a čakali na odchod. Až kým sme sa nedozvedeli, že sedíme v zlom autobuse a ten náš práve odišiel!
"mávam rád tie ufúľané rána, keď nechce sa mi vstať, keď môžem dlhšie spať..." H.CH.Andersen Zoznam autorových rubrík: Srbsko a Čierna Hora, Francúzsko, Turecko, Ekvador, Argentina, Paraguaj, Brazilia, Peru, Grécko, Španielsko, Súkromné, Nezaradené
Načas sme dorazili na stanicu, spokojne sme si sedeli v autobuse a čakali na odchod. Až kým sme sa nedozvedeli, že sedíme v zlom autobuse a ten náš práve odišiel!
Oslavy Nového roku sme si tento raz rozložili na dvakrát. Najskôr sme slávili európskeho Silvestra, potom prišiel na rad aj ten ozajstný juhoamerický.
Jedného dňa sme v Quite na koncerte natrafili na ďalšie dve stážistky – českú holanďanku Paulu a turkyňu Damlu.
Prvýkrát som sa stretol zoči – voči s poriadnym divokým žralokom 28.12.2007 na pobreží Manty vo vodách Tichého oceánu.
Za posledné dva týždne sa toho zomlelo viac ako dosť, no povedal som si, že v rámci zachovania súslednosti časov sa najskôr vrátim k tomu, čo sa odohralo tesne po poslednom vianočnom príspevku.
Pozdravujem všetkých na Slovensko alebo kdekoľvek už sa momentálne nachádzate zo slnkom poriadne sponzorovaného Ekvádoru. A chcem vám aspoň takto povinšovať šťastné a veselé (po)sviatkoch!
Zatiaľ najlepší juhoamerický víkend aký som tu zažil sa odohral v dedinke Canoa Vieja.
Miesto, kde strácate silu, váhu a niektorí aj rovnováhu. Miesto, kde ste od stredu Zeme najďalej sa paradoxne volá Stred sveta.
V Quite je jedno miesto veľmi podobné tomu brazílskemu v Rio de Janeiro.
Do Quita, hlavného mesta Ekvádoru, som sa vybral iba na víkend. Na mesto ako je toto, to je naozaj málo, ale aj tak to stálo za to! A navyše to bol možno posledný československý výjazd s Vierou a Ondrom.
Rozmeniť 100 dolárovú bankovku je tu niekedy ešte ťažšie ako nájsť sprchu s teplou vodou...
Ondrovi sa podarilo zohnať bicykle na sobotný výjazd, a tak sme zaránky vyrazili!
Na kopec Cerro de Montecristi sme sa po prvom neúspešnom pokuse o výstup rozhodli vrátiť ešte raz!
Dnes pridám zopár jednohubiek, ktoré sa zatiaľ nezmestili do samostatného príspevku, no tiež si nezaslúžia, aby sa na ne len tak zabudlo.
Celý týždeň študenti v škole nacvičovali, čo robiť keď sa tu náhodou ukáže, kam utekať, kde zhromaždiť ranených...také klasické branné cvičenie. Akurát zamerané čisto naň, žiadne nácviky, čo robiť pri požiari, pri bombardovaní, žiadne plynové masky ako u nás. Celé to bolo o ňom. Terremoto – zemetrasenie.
Nie je také slávne ako jej peruánsky kolega, ale v Ekvádore je to najväčšia pamiatka na časy pred príchodom španielov – INGAPIRCA.
Necelých 30 kilometrov od mesta Cuenca sa nachádza Národný park Cajas so základňou vo výške 3979 m.n.m. A to bolo prvé miesto, kde som zažil ako sa človek cíti, keď síce dýcha, ale kyslíka nikde...
Tretie najväčšie mesto v Ekvádore, obohnané Andami, vystavané okolo 4 riek, s dvoma katedrálami, kde tá staršia vyzerá paradoxne mladšie, keďže je po rekonštrukcii kvôli návšteve pápeža v roku 1985. Takže 300ročný rozdiel vôbec nebadať. A ešte kadečo iné sa tu dá nájsť, takže vitajte v Cuence!
Alebo „Týždeň kultúry“. To bolo presne to, čo sa minulý týždeň odohrávalo na stredných školách tu v Ekvádore.