Slnečné znamenie Strelec mi zasvietilo pri narodení do šťastného a tvorivého života, o ktorom môžem už teraz v jeho poslednej tretine povedať, že bol a stále aj rýchly, aj plný zaujímavých situácií aj výziev, aj plný príležitostí či možností... Dokážem chvíľu aj zastať, aj leňošiť, aj pyžamové dni si už dopriať, rovnako milujem samotu, ako aj priateľov, milujem nádherné kruhy, ktoré vytvárame na seminároch etikoterapie i na meditačných stretnutiach či na stretnutiach so ženami v ČAROkruhoch. Vyštudovala som pedagogiku, pritiahla ma novinárčina, na dôchodku etikoterapia a astrológia. U mňa sa tieto dve "dámy" spojili a objavujú sa aj v kratších či dlhších zamysleniach. Milujem písanie, keď príde inšpirácia. Vtedy mám pocit, že slová prichádzajú samé a samé sa aj ukladajú do viet. Tak sa uložili aj do knihy o mojej dcére, ktorá končila život na detskej onkológii, a tak sa v knihe S TEBOU, MIRKA objavili aj ďalšie deti, ktoré som počas polročného pobytu na tomto oddelení spoznala. Neskôr, keď ma život na chvíľu zastavil cez chorobu, vznikla z rozhovoroch, ktoré vznikali pre noviny, kniha S VAMI, KRÁSNE BYTOSTI. Bolo mi cťou poznať toľko nádherných ľudí. Niekoľko kníh je stále v "šuflíku", niekoľko nápadov v hlave, keď dozrie čas, uzrú svetlo sveta. Milujem totiž písanie. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pobyt v Ríme prišiel ku mne ako vianočný darček, ktorý som si vybrala teraz v januári. Pred cestou bola pre mňa zaujímavá otázka: prečo Rím a nie Bali, kam odišli na dovolenku moji priatelia a kam som tiež mala cestu otvorenú.
Rezbár Dalibor Novotný a básnik Ivan Šobáň, dvaja liptovskí umelci, získali koncom minulého roka najvyššie ocenenie kraja. Spája ich však niečo oveľa hlbšie. Priateľstvo.
Dvojky z roku 2020 už bolo cítiť aj v roku 2019. Najmä cez vzťahy - v spokojných, šťastných prichádzali požehnania, v nespokojných rozchod, rozpad, odlúčenie. Dvojka je totiž pár, spojenie, spolupráca, let jedným smerom....
Modlitby sú témou posledného rozhovoru v roku 2019 s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom. Ponoríme sa v ňom do každodennej modlitby, pozrieme sa na jej pôsobenie i na to, kedy modlitba stúpa vyššie ako po „padláš“ (po povalu).
Nech sa páči: prechádzka decembrovými horoskopmi odetá do etikoterapeutických postrehov alebo etikoterapia v astrológii. Osobne sa mi obe spojili v jedno.
K smrti dobrý festival sa konal v Ostrave začiatkom novembra a bol pre mňa plný stretnutí aj s maminami, ktorým zomreli deti. Tam som sa dozvedela, že existuje deň, keď sa môžeme takéto mamy spojiť pri sviečkach 8.decembra o 19.h.
Tanečník Filip Martinský z Liptovského Hrádku si šiel po maturite oddýchnuť za hranice všedných dní, a poriadne ďaleko, a celkom sám. Kdekoľvek sa však pohol, vyhľadával domáce tanečné školy. Miluje totiž tanec.
Hrádočan Filip Martinský si zamiloval Prahu, vyštudoval v nej klasický tanec, navštevoval všetky možné tanečné a choreografické kurzy. Po maturite si „oddychoval“ v Ázii a ako inak – sám a celý mesiac s tancom.
Milujem rozhovory s Vladkom, teda s Vladimírom Červenákom, etikoterapeutom, s ktorým sa etikoterapie spolu dotýkame už desať rokov. Teraz sme si pripravili mužsko-ženské rozprávanie s tým, že pozrieme sa na nežnú silu ženy.
S priateľkou sme cestovali autom, lietadlom i vlakom už niekoľko hodín. Bol neskorý večer, boli sme unavené a ospalé, a tak sme si v rýchliku z Bratislavy do Žiliny povedali, že musíme niečo vymyslieť, aby sme cestu dali v pohode.
Horoskopy pre jednotlivé mesiace píšem s predstihom takmer mesiac dopredu. Medzitým vypracujem mnoho iných, a tak sa vždy pri čítaní týchto každomesačných usmievam. Totiž zabudla som, čo som v nich napísala, sú pre mňa nové.
V jednom z rozhovorov s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom sme sa zamerali na hojnosť, múdrosť a zdravie. K zdraviu sa chcem znovu vrátiť, pretože sa nás všetkých bytostne dotýka a riešime ho veľmi často.
Zázračný deň môže byť každý deň - môj bol jeden jesenný, keď som stretla nevidiaceho Paľka, plného dobrej nálady, a hneď na to asi dvadsať cestujúcich v jednom autobuse, ktorí ticho prijali vzniknutú situáciu...
Tohtoročný október mi doprial dar byť dieťaťom pri mojej maminke a sprevádzať ju na stretnutie seniorov nad osemdesiatku, o necelý týždeň byť starkou pri mojich vnúčatách na programe v škôlke. Chvíľu dieťa, chvíľu starká.
Štyridsaťštyri rokov žijem pod jeho pohľadom. Videl všetky moje dôležité dni od svadby, po narodenie detí, vnúčat, pohreby blízkych. Fotografoval ho kedysi môj manžel v každom ročnom období, v každom počasí, teraz to robím ja.
Októbrové horoskopovanie prinášam až po októbrovom splne v Baranovi, ktorý bol 13.10. Ospravedlňujem sa, čas ma trochu dobehol, v nazeraní do októbrovej oblohy je však aktuálne dianie. Ak prečítate, uvidíte, či sa týka aj Vás.
Vatovec obrovský v mladom vydaní mi teraz v októbri prvýkrát prišiel do cesty s tým, že už som o ňom mala info, že je super. Pre istotu som si ho ešte na lúkach rozkrojila a prvé tri foto poslala priateľovi na odobrenie.
Sám sebe lekárom, zážitkový etikoterapeutický seminár, sa uskutočnil už po štvrtýkrát v nádhernom prostredí na Morave. Jeseň mu dodala svoje čaro, ktoré som vnímala plnými dúškami, a snažila sa ho zachytiť mobilom.
„Trenky si periem sám a nevidím v ničom problém,“ zahlásil Paľko takmer na začiatku nášho prvého osobného stretnutia a vybalil na stôl v cukrárni vlastnoručne upečenú makovú bábovku. Všetky konvencie šli bokom.
Tramtarááá. V auguste som dokončila dvadsaťjeden výkresov venovaných fraktálnej kresbe. V septembri som kresbu ako uvoľnenie ponúkla účastníkom etikoterapeutických seminárov a dnes vravím z vlastnej skúsenosti fraktálom ÁNO.
