Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Dávid Králik

Dávid Králik

Bloger 
  • Počet článkov:  930
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík:  Moja malá fikciaViera ako ju cítimAj také sa mi staloMoje malé postrehyZo životaŽivot je krásnyMalé gramatické okienkoLogopedické okienkoRozprávky (aj) pre dospelýchMilovaťžofiuNedeľná ... veď viete : o )))Biblia očami laika : )...cestou ma vanie...šermmoje hudobné výlevyEtika u mňa v triede :o)Moja poviedkovňaPracujem ako divý :o)baška(pre mňa) zaujímaví ľudiana slovíčkoNápadníkSúťaž krátkych videíSúkromnéNezaradené

Moje malé postrehy

Farebné je to krajšie...

Dávid Králik

Farebné je to krajšie...

Bol horúci letný deň, a tak  šiel Marek s maminou na kúpalisko. Je plno, takmer na prasknutie. Zložili sa na jednom z mála voľných miest. Okolo sediaci ľudia na nich najskôr nedôverčivo pozerali, potom sa postupne začali  baliť a odchádzali na iné miesto. Ktosi zhnusene prehodil: „Musím sa pozrieť, či mám ešte peňaženku.“ Trvalo to sotva pár minút a okolo matky s dieťaťom zostalo niekoľko metrov bez jedinej deky. Vedela prečo. Nebolo to prvýkrát, čo ju ktosi vopred „odsúdil“ len preto, že je Rómka.

  • 9. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 116x
  • 40
... „Oci?“...“ehm, vlastne... Pán učiteľ?“...

Dávid Králik

... „Oci?“...“ehm, vlastne... Pán učiteľ?“...

„Oci?“ ozvalo sa mi tesne za chrbtom počas veľkej prestávky. Otočím sa a za mnou zmätene stojí dievčinka z mojej triedy. „Ehm, prepáčte. Chcela som povedať pán učiteľ...“ Najskôr som sa cítil polichotene, potom mi zišlo na um, že to nie je mojimi kvalitami, ale že pôjde asi o dieťa z rozvedenej rodiny a tak som len záplatou na dieru v detskej duši. Nakoniec to bolo všetko úplne ináč...

  • 23. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 570x
  • 55
Dajte nám, čo chceme a my sa spojíme aj so samotným diablom.

Dávid Králik

Dajte nám, čo chceme a my sa spojíme aj so samotným diablom.

alebo: Zloženie novej vlády sa pomaly rysuje a mne, ako veriacemu, začína byť akosi nevoľno.

  • 22. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 259
Veci nie sú také, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať

Dávid Králik

Veci nie sú také, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať

Sedím so svojou triedou v bábkovom divadle. Sála sa ozýva smiechom a ja spokojne pozorujem svojich žiakov. Odrazu si všimnem, že neďaleko mňa ktosi plače. Prizriem sa lepšie a spoznávam jedného z najväčších šinterov mojej triedy.

  • 15. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 38
SUNTV. nás pozýva. Alebo to nie nás?

Dávid Králik

SUNTV. nás pozýva. Alebo to nie nás?

Zopár bullshiťáckych kecov od starého fotra s rešpektom.

  • 14. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 996x
  • 38
Pred pár minútami som poslal list pánovi ministrovi...

Dávid Králik

Pred pár minútami som poslal list pánovi ministrovi...

Vážený pán minister, mám strach...

  • 7. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 95
Milé deti, všetko najlepšie k Vášmu sviatku... Vaši dospelí.

Dávid Králik

Milé deti, všetko najlepšie k Vášmu sviatku... Vaši dospelí.

Školská budova sa otriasa v základoch. Dievčatá nadšene dupocú, chlapci pískajú. Pani učiteľka s tajomným úsmevom Mony Lisy si vychutnáva svoj veľký triumf. Konečne ju milujú. A pritom stačilo tak málo. Vziať deti na exkurziu...

  • 6. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 104
Pseudoproblém zvaný krieda : )

Dávid Králik

Pseudoproblém zvaný krieda : )

Čas od času sa prihodí, že niektorá vychovávateľka nepríde do školy a potom sa i nám, (m)učiteľom, dostane cti vychovávať naše/vaše dietky. Tak sa stalo i dnes a pocta sa ušla mne. A musím povedať, že to bola celkom sranda : ). Pri futbale som síce párkrát spadol a moje béžové nohavice zdobí vojenská zeleň, ale podarilo sa uhrať remízu a to je vždy najlepšie (žiadne hádky : ).

  • 17. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 54
O dvoch modlitbách na ulici

Dávid Králik

O dvoch modlitbách na ulici

Mysticky zamyslený mladík kráča okolo Medickej záhrady. Neprítomne hľadí pred seba, v pravej ruke drží ruženec a potichu odrieka modlitbu. Všetku pozornosť koncentruje na rozhovor s Bohom. Nikto a nič ho nedokáže vyrušiť.

  • 6. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 44
Tri malé etudy všedného dňa

Dávid Králik

Tri malé etudy všedného dňa

„Sedem krát osem,“ zadávam príklad a žiaci, ktorí stoja, dvíhajú kartičky s výsledkom.  Ostatní, ktorí už pred tým spravili vo výpočtoch chybu a sú teda mimo hry, sedia a potichu kontrolujú súťažiacich spolužiakov. Všetci súťažiaci zdvihli nad hlavu správny výsledok. Už, už som chcel zadať ďalší príklad, keď vtom...Majka z druhej lavice si sadla, len tak sama od seba. Na môj spýtavý pohľad potichu zareagovala: „Ja som mala chybu ešte v tom predchádzajúcom príklade, ale vy ste si to nevšimli. Takže som vypadla.“ „Aha...“ vravím a vzápätí jedným dychom dodávam, „Majka, postav sa a pokračuj v súťaži.“ Majka sa nesmelo postavila. V triede sa nenašlo ani jedno dieťa, ktoré by neporozumelo. Niekoľkí dokonca súhlasne pokyvkávali hlavami.

  • 1. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 43
karma článku: nový ; prečítané: 32 x

Dávid Králik

karma článku: nový ; prečítané: 32 x

Tento článok nie je kritikou systému výberu, iba vyjadrením obdivu.

  • 11. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 64
Tomu neuveríte, stretol som skutočného rytiera, včera v električke

Dávid Králik

Tomu neuveríte, stretol som skutočného rytiera, včera v električke

Trmácam sa starou električkou naprieč celým mestom. Rača – Dúbravka, riadna štreka, plná vŕzgania, mykania a hegľovania, obohatená o občasné nadávky spolucestujúcich. Skrátka, romantika na pohľadanie : ). Kdesi pri Tescu, pristúpil mentálne retardovaný muž v strednom veku. Postavil sa k predným dverám, neisto pozoroval okolie a častoval prekvapených nastupujúcich hlasnými pokynmi: „Postúpte ďalej do vozidla! Tam si sadni! Choď dozadu...“ Zjavne sa necítil dobre, keď bol niekto v jeho blízkosti.

  • 31. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 28
O článkoch, ktoré podľa mňa nepatria na strom.

Dávid Králik

O článkoch, ktoré podľa mňa nepatria na strom.

Tento príbeh sa ne/odohral v jednom malom lesíku, kde žilo mnoho zvieratiek. Zvieratká to boli zvláštne, lebo okrem svojich každodenných povinností, keď sa vlk snažil zožrať zajaca, či bobor dumal nad novou hrádzou, písali svoje zážitky na spoločný strom s latinským názvom „webusblogusvulgaris“ (vulgaris - rozumej obyčajný : ). Na strome sa denne objavovalo množstvo príbehov, i reakcií na ne. Dobré príbehy sa striedali s tými horšími, negatívnu kritiku v diskusii striedal pozitívny aplauz. Jedného dňa sa však stalo čosi, čo mnoho zvieratiek pobúrilo. Prišla ku stromu lasička a napísala o sebe, že sa jej páčia mláďatká ostatných zvierat, a že nevidí nič zlé na tom, keď ju ich mláďatká vzrušujú. Aby ste mi dobre rozumeli, aj ostatné zvieratká majú rady mláďatká a sú s nimi šťastné! Dokonca sa zabávajú aj s mláďatkami od susedov, ale prežiť vzrušenie pri pohľade na ne ?! Už len pri tej predstave sa nejednomu z nich zdvihol žalúdok.

  • 30. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 36
„Tož dámy, ide sa do vinárne ?“ alebo „To je ale nuda...“

Dávid Králik

„Tož dámy, ide sa do vinárne ?“ alebo „To je ale nuda...“

Je sobota, takmer pravé poludnie. Bojová úloha od našej maminy znie: „Utekajte do obchodu kúpiť nejakú dobrotu na popoludnie. Ja tu zatiaľ bleskovo povysávam.“ Nuž, rozkaz je rozkaz. Dal som nastúpiť svoju rotu (Viki a Veri) a vyrážame. Prešli sme sotva zopár metrov, keď nás upútala hlučná skupinka zrelých sedemdesiatnikov. Vibramy, trištvrťové nohavice a hrubé podkolienky prezrádzajú, odkiaľ partia prichádza.  „V tomto veku behať po kopcoch, to je špica,“ pomyslel som si. Muži boli galantní a dámy rozšafné. Skrátka nálada ako sa patrí. Odrazu sa jeden prešedivelý starček hlboko ukloní a zvolá: „Tož dámy, ide sa do vinárne?“ V tej chvíli sa spomínané dámy razom zmenili na nesmelé „šestnástky“ s plachým úsmevom na perách, ktoré si nie sú isté, či ich za toto malé dobrodružstvo nebude doma čakať riadny výprask.

  • 19. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 594x
  • 32
Prečo dúfam, že moji žiaci neuvidia tento týždeň SuperStar

Dávid Králik

Prečo dúfam, že moji žiaci neuvidia tento týždeň SuperStar

Dnes sme v triede s deťmi tak trochu debatovali o pôste, ktorý sa začína polnocou. „To je, keď sa nesmie jesť mäso,“ prekrikovali sa žiaci, zjavne potešení svojimi hlbokými vedomosťami v danej oblasti. Keď už odznel prvotný nával odpovedí na moju „triviálnu otázku“, vystrelil som opäť. „Premyslite si, čo najradšej robíte vo svojom voľnom čase.“ Okamžite sa zodvihla nová vlna nadšenia a z každej strany sa ozývalo: „počítač, televízia, play station, game boy...“ Na záver som bol vyzvaný i ja a tak som im dal za pravdu, že počítač (cez víkend som strávil na blogu 40 hodín : ) a televízia sú aj u mňa na popredných priečkach. Aby som netrocháril, pridal som ešte basketbal. „A teraz mám pre vás návrh.“ V triede to zašumelo, lebo po takejto vete odo mňa obvykle prichádza nejaký streštený, no deťmi vždy uznávaný spôsob zábavy. „Viete, skutočný pôst je odriekanie si toho, čo máme najradšej. Nemusí ísť len o mäso. Spravme si malý triedny pôst. Čo ja viem, tak na týždeň. Žiadna televízia, žiaden počítač.“

  • 28. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 119
reklama
Zviažte ma, lebo sa nepoznám !

Dávid Králik

Zviažte ma, lebo sa nepoznám !

Som akýsi nervózny. Prečo je tu tak pusto? Znovu sa porozhliadnem. Odrazu vidím, ako ku mne skacká malý, nie viac ako päťročný, blondiačik. Ruky má za chrbtom, akoby tam skrýval ten najväčší diamant na svete. Zastal kúsok odo mňa a skúmavo si ma premeriaval. Po chvíli sa mu rozžiarila celá tvár. „Ahoj, ja som Peťko. Ako sa voláš ty?“ Usmial som sa: „Ja som Dávid.“ Ešte dve tri vety a som za vodou. Poznáte to. Nové zamestnanie. Najdôležitejší je vždy začiatok. „A aký poklad to skrývaš za chrbtom?“ spýtal som sa položartom. Na to sa chlapec, ešte stále usmievajúc otočil a mne sa naskytol šokujúci pohľad na pevne zviazané ruky. „Tak chlapče, vitaj na detskej psychiatrii,“ hovorím si polohlasom a idem radšej nájsť sestričku.

  • 23. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 35
Ženy, sú jednoducho úžasné, priatelia

Dávid Králik

Ženy, sú jednoducho úžasné, priatelia

Pozorujem manželku, ako sa chystá ožehliť obrovskú kopu prádla. „Nechceš pomôcť?“ pýtam sa vopred poznajúc odpoveď. „Nie. Bol si dnes v práci a musíš byť unavený.“ Akoby ona sama v práci dnes nebola. „Ženy, sú jednoducho úžasné.“ Prečo, keď muž príde z práce a náhodou vyžehlí, navarí, či sa nebodaj postará o svoje vlastné deti, je skvelým a jedinečným držiteľom strieborného kríža za statočnosť - no skrátka poloboh, zatiaľ čo žena v rovnakej situácii zostáva obyčajným smrteľníkom, ktorý len vykonal to, na čo tu je ? Tak dnes asi o tom : )

  • 19. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 190x
  • 65
V škole sa vyskytli pavúky, urýchlene zabezpečte dezinsekciu

Dávid Králik

V škole sa vyskytli pavúky, urýchlene zabezpečte dezinsekciu

Malý, smutný, sotva sedemročný chlapec, vstúpil do kuchyne. „No, ako bolo dnes v škole?“ ozvalo sa nedbanlivo od šporáka. Chlapec sa zamračil. „Dostal som na hudobnej výchove pavúka.“ „Čo si dostal?“ spýtala sa mamina s neskrývaným záujmom. „Pavúka. Písali sme písomnú prácu z nôt a ja som to dobre nevedel.“

  • 13. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 28
Dnešný deň som začal inak

Dávid Králik

Dnešný deň som začal inak

„Dobré ráno, decká. Na úvod matematiky vám chcem povedať, že vás mám rád. I keď sa na vás hnevám, alebo vám práve píšem päťku do žiackej knižky, nič sa na tom nemení. Stále vás mám rovnako rád. A teraz si prosím, otvorte zošity s domácou úlohou.“ Tak asi takto som práve dnes začal prvú vyučovaciu hodinu.

  • 9. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 093x
  • 11
Ten sendvič si chystám sám,

Dávid Králik

Ten sendvič si chystám sám,

alebo „Take a sad song and make it better“. Považujem sa za totálneho optimistu, no i na takých čas od času dopadne ťarcha života. Odrazu je tu milión vecí, ktoré človek musí urobiť a prípadne ešte jeden ďalší milión tých, ktoré urobiť chce. Možno i to bol dôvod, prečo som bol, dnes ráno na svoje Prďole, zbytočne prísny. „No čo,“ vravím si, „pokazil si, naprav.“ Aspoň že napadol sneh, na „žehlenie“ použijem tajnú zbraň – sánky...Pohodlne sa obe usadili a zahľadeli sa na mňa prekrásnymi modrými očkami. Chvíľu len tak stojím, napokon zo seba vysúkam: „Fufňule, mrzí ma, že som sa ráno zbytočne hneval, ale nejako nestíham.“

  • 7. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 536x
  • 7
SkryťZatvoriť reklamu