Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Neustále sa všade chvascem, aký som úspešný (m)učiteľ, ako sa mi darí a koľko mám stále nápadov a potom to jednoducho zabalím. Iba tak. "Lusk" A je to! Nepripadá vám to divné? Zrejme sa, rovnako ako ja, pýtate, prečo...
V šerme je možné kryť dvoma spôsobmi. Buď to čepeľou - obranca udrie vlastnou čepeľou po čepeli útočníka, čím vlastne kryje a ak následne zasiahnu obaja šermiari, zásah dáva obranca - alebo ústupom. Obranca ustupuje dovtedy, kým útok neskončí. Dalo by sa povedať, že útočník jednoducho obrancu nedobehne a tak skončí výpad bez toho, aby dosiahol zásah. Ak hneď po tomto ukončení útoku bodnú obaja šermiari, právo má obranca, lebo kryl ústupom.
Mladým vedúcim (15-17) a mládežníckym vedúcim (18+) KomPrax ponúka získanie minimálnych kompetencií, ktoré sa im budú hodiť kedykoľvek v budúcnosti. Na školeniach zažijú veľa srandy a učenie bude prebiehať zaujímavými zážitkovými aktivitami. Ale čo pracovníci s mládežou? ...z nedávneho telefonátu..."A budú za toto školenie kredity? Nie? Tak ďakujem pekne." ...hm, dočerta, čo vlastne ponúkame pracovníkom s mládežou?
Som učiteľ...byť v dnešnej dobe učiteľom, je fakt na prd. Každú chvíľu sa niekto na adresu učiteľov vyjadrí, akí sú v škole pri zvládaní žiakov nemožní. Pri snahe učiteľov hovoriť o plate, sa do nich začnú ľudia navážať, že sa pár hodín denne pohrajú s detičkami, na obed im padla, k tomu majú more prázdnin... A to ešte majú tú drzosť, pýtať vyššie platy?!?... Som len učiteľ, tak si do mňa kopnite!
Počas prezentácie národného projektu KomPrax - Kompetencie pre prax, často spomínam, že neformálne prvky možno používať aj vo formálnom vzdelávaní a že je to v celku príjemné spestrenie vyučovania. Minule, keď som čosi v tomto duchu spomínal a pridal aj pár vlastných zážitkov, spýtala sa ma jedna dievčina, čo z toho bude mať ona, ako človek. Zamyslel som sa a zase raz som trošku kreslil...
Naša Vikuška má jedenásť. Vlastne už takmer dvanásť, no aj na tých dvanásť je dosť vysoká. Minule vraj zistila, že je tak vysoká, ako ich jedna pani učiteľka. Teda vraj je od nej dokonca vyššia, lebo tá pani učiteľka mala obuté podpätkové topánky...
O jeho bledomodrých aktivitách som počul prvýkrát na školskom portáli. Keď som napísal blog "Tak sa to naučte, alebo umrite", čakal som, že ma pošle do čerta, lebo som otvorene písal o tom, že štrajk podľa mňa nie je tou optimálnou cestou. Miesto toho tento blog on, i niekoľkí ďalší "ostužkovaní" na facebooku "o-like-ovali"... Otvorene kritizuje podradné podmienky učiteľského stavu a vie, že jediný, kto to môže zmeniť, sú samotní učitelia. Dnešných slovenských učiteľov prirovnáva k myši v kúte...
Keď som na internete sledoval záznam z vystúpenia Martina Mojžiša na konferencii o Planéte vedomostí a následného „zletu čarodejníc“ počas diskusie, hanbil som sa za svoje bývalé kolegyne ako pes. „Keby hlúposť nadnášala...“ pomyslel som si. Lenže občas sa netreba nechať oklamať prvým dojmom a zostať na povrchu. Ja som tak učinil a oplatilo sa, lebo som pochopil...pochopil som a hlboko sa skláňam pred múdrosťou a obetavosťou, ktorú prejavili diskutujúce pani učiteľky...
"Ocko, Veve to nakreslila veľmi blízko, tak som to uložila v painte a tam som to postupne s týmto vystrihla a následne som prekryla. Takto," dokončila Viki svoj dlhý výklad a hrdo rozklikla prvý obrázok..
Som prchký chmuľo, táraj, hlupák, ktorý prirýchlo robí závery a potom dodatočne zistí, ako ľahkovážne hovoril a musí znášať dôsledky...
Mal som asi deväť a hovorili mi, že zo mňa bude murár. Rodičom k tomu dodali, že nech si z toho nič nerobia, lebo naša spoločnosť aj murárov potrebuje...
Hlasito dychčím. Kyslíku je žalostne málo. Letmým pohľadom skontrolujem čas. Netrvá to viac než sekundu, lebo viem, že dlhšia absencia pozornosti by bola nebezpečná..s hrôzou zisťujem, že mám pred sebou ešte viac než minútu. V danom stave to bude celá večnosť...
...po piatich mesiacoch príprav sme sa konečne dopracovali do fázy, kedy sa spúšťajú prvé vzdelávačky v rámci národného projektu KomPrax - Kompetenice pre prax...pozývam teda všetkých, ktorí sa chcú niečo praktické naučiť a následne si to skúsiť počas realizácie vlastného malého projektu: Poďte do toho! Ps: A zavolajte aj ďalších :)
V neveľkej kuchyni šantia traja nezbedníci. Dvaja chlapci a jedno dievča. Je skoro ráno. Väčšina osadenstva domu ešte spí, a tak robia veci, ktoré im dospelí za normálnych okolností zakazujú.
Je krátko po ôsmej. Ulica je zaliata ranným slnkom, ktoré sa nenútene venuje črepinám z fliaš od piva, porozhadzovaným všade navôkol. Kde tu sa objaví žobrák. Zametači sa snažia rýchlo odpratať všetko to nepotrebné sklo. Chvíľu ich pozorujem. Pracujú mechanicky z každého pohybu je jasné, že túto činnosť vykonávali najmenej tisíckrát..Moju pozornosť upútal mladý pár. Žena tlačí kočík s uplakaným krpcom. Vedľa nej kráčajú muž a syn. Otec na čosi ukazuje a pritom horlivo vysvetľuje. Syn chápavo prikývne..
"Dajko, to čo tu ráno tak buchlo?" spýtala sa ma Barunka. "To bola trúbka z vysávača." odpovedám nevinne :) "A to čo si robil ráno o pol piatej ráno s vysávačom?" začala vyzvedať. "S vysávačom nič, len som potreboval rebrík." odpovedal som opäť s anjelskym výrazom v tvári :) "Rebrík?!?"
Vzal som za ruku svoju ženu a vyrazil do neznáma...stačilo pár hodín a ocitli sme sa zoči voči neuveriteľne veľkému srdcu...
Prechádzajúc mestom som stretol triedu tretiakov, či štvrtákov, ktorí zavítali na školský výlet do nášho hlavného mesta. Pani učiteľka bola milá a decká vyzerali, že ju berú...nie som jasnovidec a predsa viem, že ju neskôr nebudú poslúchať...
"Než začneme, treba nám podpísať ešte jeden dôležitý papier," pri slove dôležitý som sa uškrnul a rukami naznačil úvodzovky. "Ja viem, už ste sa dnes niekoľkokrát podpisovali na prezenčky, ale toto súvisí s mojou aktivitou v projekte a tak treba ešte raz. V podstate ide len o akýsi súhlas, že nebudete zámerne šíriť mylné a zavádzajúce informácie o projekte. A nebojte sa, logo EU je v presnom pomere k ďalšiemu logu, takže nám väzenie nehrozí," pokúsil som sa zavtipkovať, ale nikto sa nezasmial...
"Pripravte si papier a pero!" oznámil som stroho a počkal, kým splnia príkaz. "Dobre a teraz si všetci dajte ruky za chrbát!"
