Čo sa stalo pri Havaji? Dobrá otázka. Možno sa medzi vami, tým myslím teba a teba, nájdu aj jedinci čo zažili začiatky sedemdesiatych rokov na Slovensku. Práve vtedy sa začal realizovať jeden trošku zvláštny nápad prenášania poézie do praxe.
Tento čas sa pre armádu nesie v znamení profesionalizácie. Sú to veľké zmeny nie len pre vojakov a ministerstvo obrany ale aj pre slovenský národ. Slovenská armáda každý deň okrem nedele a kresťanských sviatkov, sa snaží zažehnať konflikty kdekoľvek, svojou silou. Vojaci vybojovali množstvo víťazstiev s ktorými si vyslúžili pomníky a našu vďaku. V našom štáte nie je človeka ktorý by si nevážil veľkosti ich obetí ktoré sú nútený dávať či na bojiskách, kanceláriách alebo v kasárňach.
Karol netára do vetra, keď sa aj vietor znenazdajky obráti, Karol sa natočí aby nebol do vetra pretože by sa mohol prípadne aj ocikať keby sa mu náhodou aj chcelo.
Zomreli mi rybičky, všetky ryby v akváriu podochli. Bolo to včera. Teda divné sa mi zdali už aj skôr. Vykrikovali a skákali proti sklu až som sa bál. Pod veko nádrže som prilepil penu aby sa poriadne a bezbolestne odrážali naspäť do vody.
Meškám, v panike bežím ulicou k bráne svojej bývalej školy kde už traja chlapci píšu za lavicami diktát. Všetci sú otočený ku križovatke a nadávajú na bodovanie. Sedemnásť chýb nie je na päťku, to je tak na dvojku. Pribehnem k nim a snažím sa vyzvedať prečo píšu diktát, prečo pred bránou a kto im to diktoval. Nikto mi nevie odpovedať iba stále nadávajú a prezerajú si chyby na papieri.
Včera som si ďalší raz prezrel prezentáciu majstra Šoltó, dopadlo to na mňa. To je on. Ten pravý. A možno dostanem aj zľavu, zmyslel som si.
Základ a zmysel života je ovplyvňovať dej. Nič viac, dôvod neznámy.
