Diána Marosz
Rozprávkové ihriská
Ten dom ma upútal už pred desiatimi rokmi. V hĺbke rozdivočenej, bujnej záhrady mohutná poschodová budova. Ošarpané múry úplne zarastené divokým hroznom.
Som Maďarka z Maďarska, ktorá sa zaľúbila do slovenčiny. Rada objavujem veci, ktoré spájajú naše národy. Milujem stredovekú hudbu, prírodu, literatúru, ľudové umenie a krásu vo všetkom. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Ten dom ma upútal už pred desiatimi rokmi. V hĺbke rozdivočenej, bujnej záhrady mohutná poschodová budova. Ošarpané múry úplne zarastené divokým hroznom.
Istý čas som učila hudobnú náuku na jednej základnej umeleckej škole v Žiline. Moja „novátorská“ metóda deti spočiatku šokovala. Mňa však šokovala iná vec: zistila som, že deti nevedia prečítať moje písmo, keď píšem na tabuľu.
V kostole svietia iba bočné svetlá. Prítmie. V laviciach asi dvadsať ľudí. Pred oltárom skupina mladých v modrých plášťoch. Na pozadí temného držaného tónu organu zaznie mužský spev.
Pomaly sa skracujú zimné prázdniny a my sa zase zbierame zo slovenských hôr do nášho dočasného domova – do Budapešti.
Bolo to ešte na gymnáziu. Moja učiteľka francúzštiny sa dozvedela, že sa vo voľnom čase učím po slovensky.
Vždy som ho vnímala len periférne. Ako odpornú, špinavú štvrť, kam nechodím, keď nemusím. Józsefváros – ôsmy obvod Budapešti.
Poznáte Budapešť? Jedným z jej najzáhadnejších miest je nepochybne Sas-hegy – Orlí vrch. Jeho holý štít sa týči uprostred husto zastavanej plochy.
Jedna z mojich dcér sa narodila v októbri. Na prvé narodeniny som pre ňu vymyslela netradičný darček: každé októbrové ráno počas 4 týždňov som jej odfotila výhľad od nás na Lietavský hrad.
„Povedz svojej mame, aby určite nešla s tvojou sestričkou na ihrisko, čo je tu pri škole v parku. V piesku sú tam zahrabané použité kondómy!“
Preplnené autobusy, impozantné nové metro (s automatickým riadením!), vzrušujúco veľa typov električiek, neustále úpravy ciest, zápchy, voňavé trhy a pekárne, kreatívne ihriská,
Slovensko je majstrom v tom, ako nevyužiť úžasné danosti prírody a kultúrneho dedičstva v prospech turizmu. Mohlo by pokojne získať „cenu antiturizmu“.
U Slovákov sa často stretávam s predstavou, že v Maďarsku vôbec nie sú hory. „Ty si z Budapešti? Tak preto sa ti tak páčia slovenské hory, lebo vy tam dole nemáte nič! Celé Maďarsko je jedna veľká rovina!“
„Dianka, prezraď mi, ako si sa dokázala naučiť po slovensky! Veď práve som čítal na internete, že slovenčina je najťažší jazyk na svete!“
Nepamätám si presne, kedy to bolo, asi v prvých mesiacoch môjho pobytu na Slovensku. Nepamätám sa ani na konkrétnu situáciu, ani na súvislosti.
Odkedy píšem blog, otvoril sa mi svet. Spoznala som mnohých skvelých ľudí, od ktorých dostávam milé a povzbudivé reakcie. S niektorými som sa stretla už aj osobne. Mám z nich veľkú radosť.
Sedím v lavici a vdychujem tú zvláštnu vôňu starých kostolov – zmiešanú z dreva, omietky, prachu a vlhoby. Očami hladkám stenu, na ktorej sú viditeľné zvyšky fresiek v rôznych omietkových vrstvách.
Je po búrke. Nad Fatrou sa ešte blýska, ale u nás v dedine je už ticho, iba dážď ševelí. Medzi kopcami sa dvíhajú malé strapaté chumáčiky hmly. Lietavský hrad sa pomaly stráca v šere.
Chystáte sa cez leto do Maďarska? Dávajte pozor: v Maďarsku na každom kroku môžete stretnúť nejakých mamlaszov, korhelyov alebo zsiványov.
So synom čítame maďarský historický román. Vystupujú v ňom medzi inými Miška(Miska) a Peťa (Petya). Už som mu prečítala pekných pár strán, keď sa mu zrazu niečo nezdalo a so zarazením sa ma spýtal: „Mama, tá Miška – to je chlapec?
V roku 1996 som ako devätnásťročná stála na kraji mostového torza v Štúrove a pozerala som sa do vody. Bol február, všade okolo sivosť, zima, beznádej.