Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Ako som sa naučila najťažší jazyk na svete
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa73 príspevkov
Pekný guľáš!!!
Aj autorka si pletie ministrov kultúry a školstva...
Prepáčte...
...to malo byť k inému blogu. Vaša slovenčina je super!!!
Pani Diána,
nádhera,nádhera,nádhera. Nemám slov.Prajem krásne dni. S úctou
- Najťažši jazyk je vraj Islandčina, v jednej relácii ju dali naučiť sa ju nejakemu autistovi ktorý ju zvládol za nejake 2 týždne...
moze byt s tou
islandcinou. V jednom vtipe sa pytaju studentov za ako dlho sa naucia japoncinu. Nemec-1 rok,American-pol roka ,slovak stednt ekonomie....A je z toho skuska? ano...tak za tyzden.- "slovak stednt ekonomie" No prosim - zase sme my Slovaci obisli najhorsie. Najskor tisicrocna poroba a teraz toto.
meh
To samozrejme sedi. Ale nie preto, ze by studenti naozaj ten jazyk vedeli, ale preto, ze klobasky su uz u pana profesora a tahak bezpecne pouzitelny.
- Ja to poznam takto (koniec) Slovensky student: a su z toho skripta? Áno Tak ma zapiste v piatok na skusku :)
ano aj toto
bola jedna verzia lebo skript bolo malo a tazko sa z nich opisovalo na skuske.Boli nepraktiske prii skusje lebo boli velke.
nádherné
ranné čítanie. Dakujem. Za článok, za krásnu čistú slovenčinu, za autorkin nadhľad.
Bravo Dianka
opat :)
Každý cudzí jazyk...
...je zo začiatku ťažký. Niektorí ľudia majú talent naučiť sa cudzí jazyk, iní nie - nech robia čo robia a nech sa snažia ako len vládzu, cudzí jazyk sa nenaučia. Mne pripadá veľmi ťažká napríklad nemčina (o jej rôznych dialektoch nevraviac). Ani maďarčina mi nepripadá ľahká. Ako je to so slovenčinou, to je ťažké povedať, lebo je to moja rodná reč, ktorú som sa nemusel učiť. Dobre ma vie nahnevať, keď v rádiách alebo televíziách - aj verejnoprávnych! - počúvam čisto nespisovné slová, bohemizmy alebo kadejaké pokrútené slovné paškvily. Napríklad "tentokrát" (namiesto "tentoraz"), "vadí" (namiesto "prekáža") a pod. Nerozumiem, prečo musia naši rozhlasoví a televízni hlásatelia a moderátori takmer každú vetu začínať slovom "tak" alebo "no tak." Samostatnou kapitolou je používanie cudzích slov so slovenskými koncovkami alebo so slovenskou gramatikou. Napríklad "množstvo letných eventov," "fotografie z dúhového prideu" a pod.- Nad všetkými nevhodne používanými cudzími slovami u mňa čnie "vynegociovali sme" (z anglického to negotiate) namiesto dohodi sme, vyrokovali sme. Bol to opakovane a často používaný výraz v čase prístupových rokovaní o našom vstupe do Európskej únie. Neprestáva ma udivovať, ako hojne bol tento výraz používaný. Používali ho prakticky všetci slovenskí novinári a redaktori.
- nalejme si cisteho vina, slovencine chyba kvantum slov ktore by presne vystihli to na co existuje jedno slovo ci v anglictine ci v madarcine... a potom ludia pouzivaju barlicky ze namiesto nepresneho prekladu jednym slovom - kde potom ten co sa vyzna v problematike moze len dumat co za originalne slovo tam bolo / a kedze malokto chce jedno slovo nahradzat celou opisnou vetou - tak potom sa pouzivaju barlicky opredlozkovane/opriponovane anglicke slovo. Suhlasim vsak ze v cisto slovenskom texte tie anglicizmy vytcaju a su casto len pre mentalnu lenivost pisatela. Takze bud po anglicky alebo po slovensky, ak to ma citat/pocuvat aj bezny clovek.
- Neviem kde ste prišli na to, že tentokrát alebo vadí je nespisovné. Poradňa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra: Slová s druhou časťou -krát, napríklad dvakrát, päťkrát, prvýkrát, tentokrát, párkrát sa píšu spolu. Sloveso vadiť sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ktorý má kodifikačnú platnosť (2003, je prístupný aj na webovej stránke JÚĽŠ SAV http://slovniky.korpus.sk) uvádza s odporúčaním nahradiť ho slovesom prekážať, nehodnotí sa však ako nespisovné, ale ako menej vhodné.
Niekedy mám dojem,
že slovenčina je naozaj najťažší jazyk na svete, pretože ju neovládajú ani samotní Slováci. Na diskusných fórach je o tom veľmi veľa dôkazov. :-) Ale tebe, Dianka, to ide výborne.
Jedna lastovicka leto este nerobi.
Darmo tu pani Marošova odsudzuje nadradzovanie jedneho naroda nad druhym. Tot nem ember je u Madarov hlboko zakorenene.
- Ono je to asi tak, ako keď malí chlapčekovia cikajú a porovnávajú si, ktorý má väčší *****
Meh.
Uplne suhlasim. Velmi dobre postrehy. Pre mna je Slovencina najtachsia, lebo aj ked je to moj materinsky jazyk, tak ho nezvladam. Preto som aj ovela tolerantnejsi k chybam inych a radsej sa sustredim na podstatu myslienky, ako na gramaticke detaily. Samozrejme ono to udrie do oci v clankoch, ktore sa venuju prave gramatike, no a tam ocakavam tiez nejaku uroven. Co sa tyka toho zvlastneho konzumovania vykonstruovanych myslienok ludmi bez toho aby sa nad tym zamysleli, to je fenomen sam o sebe. Ked citam podobne jednoduche nazory a k nim nekriticke suhlasne reakcie, tak sa zamyslam nad tym, preco je take jednoduche predat scestne myslienky a nechat ludi, aby im uverili. Nuz odpoved moze byt kratka aj dlha. Kratka by znela: je to ludske a normalne. Ta dlha suvisi s dlhou a celkom sofistikovanou psychologickou analyzou. Ludsky mozog pracuje s predsudkami, aby si zjednodusil porozumenie sveta navokol. Nieco ako lenivost myslenia. Skratky chapania. Vzdy suhlasim s tou myslienkou, ktora mi dava najvacsi zmysel a ktora suhlasi s mojim predsudkom. Teraz trocha sarkazmu: Som nevzdelany a lenivy hlupak... Samozrejme, ze akakolvek informacia, ktora mi napovie ze som v niecom lepsi ako ostatni je vitana a budem ju brat ako fakt. Najma ak je to bez prace. Je ovela jednoduchsie byt hrdy na narod, jazyk, fotbalovy klub, prirodu, alebo krasu miestnych zien, ako byt hrdy na vlastne uspechy, ktore si vyzaduju vzdelavanie, alebo tvrdu drinu. Ako vzdy, palec hore za clanok.- co znamena nezvladas? jazyk = pocuvat/rozpravat/citat/pisat. nevies si telefonicky objednat taxik? nerozumies casnicke kolko mas zaplatit? nerozumies co tu teraz pisem? nevies napisat zoznam veci co dnes chces spravit? nevies sa porozpravat s holicom o pocasi. S dietatom sa dohodnut co budete zajtra robit v zoo? Vysvetlit kamaratovi pravidla mariasa, s manzelkou dohodnut ci najprv kupite umyvacku riadu alebo susicku. Toto je o jazyku. Nie to ci napises spravne i v nevzdelany. Podstatnejsie je ked niekto rozprava k veci ako ked tliacha gramatickyspravne hluposti.
spravne
Nenapisal som presne to iste? Pre mna je dolezitejsie sustredit sa na podstatu myslienky, ako na gramaticke detaily. Nechapem ci si mal vyhradu, ci si chcel len podciarknut moj nazor, alebo nerozumies po slovensky. Druha vec je, ak niekto pise o gramatike, alebo jazyku a jeho komplikovanosti a pritom robi chybu za chybou. Je to podobne, ako ked niekto pise o astrofyzike a napise ze teplota vesmiru je minus 5000 stupnov. Jednoducho bud o teme nieco vies a mas konstruktivny nazor, alebo si ignorant a tvoj zvast nema ziadnu hodnotu. Mozno je rozdiel, ci chces pisat o komunikacii, alebo o jazyku...
zavadzanie
Preco mam pocit, ze umelo zavadzas? Pouzijes jeden hoax, aby si nasledne "zosmiesnila" iny fakt, ktory zial je faktom a nie hoaxom. To o slovencine je samozrejme hoax, ale to o Madaroch ako o vymretom narode v strednej Europe podla genetickej mapy populácie ja pravda. A daju sa k tomu najst seriozne publikacie, nie len v slovencine, ale aj v mnozstve inych jazykov, staci si vygooglit haplogenovu mapu Europy.Nezavádza
Časť Európy v ktorej žijeme niektorí historici označujú aj ako kotol národov .Genetický profil jej obyvateľov je výsledkom "varenia " v tomto kotle . Nenajdeme tu žiadny geneticky čistokrvný národ a nie su ním ani Maďari ani Slováci .Nedávno zverejnené výskumy uvádzajú že Maďari a Slováci sú si geneticky bližší ako napr . Česi a Slováci .V "pôvodnej "genetickej podobe nenajdeme už žiadny európský národ.Napokon to ani nie je podstatné ,pokiaľ nepatríme k prívržencom Kotlebu ,alebo Jobiku .Skvelý blog,ako vždy,ušľachtilé myšlienky a krásna slovenčina.Najťažší je pre človeka každý jazyk ,ktorý neovláda.Žiaľ pre nás mnohých je ním aj náš materinsky jazyk-slovenčina.verím, že geneticky
sme si s madarmi bližší, ako s čechmi. Stačí sa pozrieť na volebné výsledky. Predsa len tí česi si nechcú nechať tak brnkať po nose zlodejmi. Len nechápem, kde toľko kvalitných génov nabrali rumuni. Zabasnúť politických zlodejov, to je počin už na úrovni západnej kultúry.to bude zrejme tym, ze
Rumuni nie su - z vacsej casti - slovania ... https://sk.wikipedia.org/wiki/...asi je to karma
slovania sme ázijska nátura: široké srdce, tolerantná k špinavostiam, zlodejom a korupcii, s potrebou mať vodcu. A česi sú dosť šmrcnutí germánmi. Veľká škoda rozdelenia, mohli nás asimilovať alebo iba čosi naučiť, čo ešte nezvládli za 80 rokov a boli by sme o krok vyspelejší.
- Madari su vymrety narod v strede europy?ty si stihol dostat upal v auguste?to sa podari malokomu,brate
slovencina
je prekrasna rec ako aj cestina- Príspevok je skrytý na základe GDPR.
Keď som si prečítal
titulok, myslel so že autorka sa naučila čínštinu, čo je určite ťažší jazyk ako slovenčina. Len váham, či mandarínska čínština alebo kantončina.kantonska
je o dost tazsia, ako mandarinska ;)
Pani Diana
krásny článok, ďakujem! Inteligentný úder "národovcom", ktorí z nedostatku iných možností sa povyšujú aj inými blbosťami, ako jazykové pseudo teórie. Len ich musí mrzieť, že náš famózny chodec sa nevolá Slovák, ale iba Toth.
RE:
Ja si myslim, ze slovencina je velmi tazka... ze pan predseda parlamenu, pan Danko? :)))))))))))))))))))))))))
Suhlasim,
Slovencina je najtahsia rec.Hlavne pre dnesnu dospievajucu generaciu obcanov Slovenska, ktori si udavaju narodnost madarsku.Za cely svoj doterajsi zivot sa nanaucili slovensky jazyk, mozno nezanadbatelna cast,.Vietnamec, Cinan a iny "PODNIKATEL" zvlada nas jazyk v rekordnom case.Dosledkom tejto "politiky" madarskych "narodnych buditelov" je, ze na vyberovom konani v oblasti narodnostne zmiesanom uzemi, z 10 uchadzacov 11 neovlada slovensky jazyk.A co je smutne, neovladaju ani madarcinu, len kuchynsku rec, s ktorou sa neuplatni ani ako predavac na zeleninovom trhu v Madarsku.- Ty si asi dalsi,co dostal upal...kazdy na slovensku zijuci madar ovlada spisovnu madarcinu,hoci doma pouziva trebars "kuchynsku"...takze brate ty ani nemas sajnu o com pises
- Ty si tu chýbal...párkit horčicával.
- Ako vidiet na tvojom prispevku, tak aj pre teba je ta slovencina najtaZSia rec. Presnejsie LEN pre teba, kedze slovencinu ovladaju Madari nielen na Slovensku, ale - i ked len lamanu - aj Madari v turistickych oblastiach v blizkosti Slovenska. Zila som na juznom Slovensku, mna neoklames.
Slovenčina
je ve skutečnosti slovakizovaná čeština s 10 % odlišných slov a některými gramatickými odlišnostmi. Nechci teď polemizovat s lidmi, kteří si udělali doktorát na tom, že slovenčina je samostatný jazyk a mají teplý flek na nějakém ústavu slovenského jazyka. Jinak by se Češi a Slováci nikdy nemohli rozumět bez překladatele (často zdůrazňovaná nedorozumění mladých vyplývají spíše z lenosti a z lajdácké výslovnosti). Za samostatný jazyk byla prohlášena teprve ve 30tých letech 20 století. Sám Štúr se v dopisech Dobrovskému zaklínal, že tvoří jen varietu češtiny. V současné době obsahuje 90 % slov českého původu (dříve Štůrova a Bernolákova až 98 %, pak následovala ve 30tých letech další slovakizace). Ale v podstatě je to jedno.Tak to si úplne " mimo mísu"
Aj v bežne dostupnej literatúre je dostatok údajov ako vznikali a diferencovali sa slovanské jazyky. Aj keď čeština mala veľký vplyv na na slovenčinu , tvrdiť ,že ide o slovakizovanú češtinu je hlúposť a doklad ,že by bolo vhodné sa do tej literatúry trochu pozrieť.Slovenčina
nikdy jako spisovný nebo literární jazyk neexistovala až do Štúra a proto vlastně ani vůbec nevíme nakolik Štúrova verze vyjadřuje jazyk kterým se na Slovensku kde kdy mluvilo - je to jakýsi odborný kompilát z 19. století. Na Slovensku se používal slavicus bohemicus a slovenština je jeho verzí. Spolehlivým důkazem je vzájemná kompatibilita či srozumitelnost různých jazyků - např. polština a čeština byly ve středověku zřejmě vzájemně srozumitelné, ale postupně se vzdalovaly. Kdyby měla slovenština vyjadřovat jazyk z doby VM (i když má slovenština originální slovní a gramatické prvky které do té doby sahají), který se zde nějak zakonzervoval, pak by si Češi a Slováci dnes vůbec nerozuměli. Ale nějaká oficiální definice kde končí a začíná samostatný jazyk není, takže je to věc subjektivního pocitu a je velmi pravděpodobné, že po několik stoletích samostatného Slovenska budou čeština a slovenština vzájemně nesrozumitelné, jak je ostatně u všech slovanských jazyků.- Základom spisovnej slovenčiny boli stredoslovenské nárečia .Ako vyplýva z ich označenia hovorilo sa touto slovenčinou na strednom Slovensku.Slováci ,ktorí tu žili mali v tom čase minimálnu možnosť dostať sa do kontaktu s češtinou.Preto označovať slovenčinu ako slovakizovanú češtinu je blud.
Tvoj Nick sa soro podobá na to čo si
a teraz perla...je velmi pravděpodobné, že po několik stoletích samostatného Slovenska budou čeština a slovenština vzájemně nesrozumitelné, jak je ostatně u všech slovanských jazyků. .. Takže slovanské jazyky sú vzájomne nezrozumiteľné?No poľsky,rozumieť temer všetko na 80% tiež chorvatštinu a srbčinu.Bez tlmočníka sa zaobíde každý Slovák aj v Rusku a Slovinsku.Dokonca aj s Bulharmi sa dohodneš.Ale rozumiem ti.Zväčša vy Česi ledva ledva rozumiete Slovenčine.Preto sú pre Vás asi ostatné slovanské jazyky nezrozumiteľné podobne ako maďarčina alebo nemčina.A ten český prízvuk počujem, aj keď sa čech snaží hovoriť slovensky. Mali by sme Vám byť dokonca asi aj vďační, že ste nám "darovali jazyk".Aj keď ste "šmajzli" federálnu zástavu.
- Vies tych 90 percent (ci dokonca 98 percent) slov ceskeho povodu aj podlozit nejakym zdrojom, ci len tak strielas? Po dalsie, Cesi sem doniesli jazyk? A ako sa tu rozpravalo predtym, nez ste nam doniesli jazyk? Ci sme sa dohovarali posunkami? A last but no least, z tvojho prispevku citim snahu vyvysovat sa, je to taky obcas vidany cesky komplex nadradenosti voci slovakom. Smiesne.
Doporučuji
články největšího znalce slovenského jazyka slovenského vědce profesora Ľubomíra Ďuroviče (působí ve Švédsku). Např. jeho článek "Nerobme z kultúry jazyka kult či kyjak" ze dne 28.04.2014 na Pravda.sk Jinak čeština se na Slovensku začala prosazovat už od pádu VM, tedy začala nahrazovat původní moravštinu/staroslověnštinu a následně se používala dalších tisíc let (samozřejmě s tím, že se do ní různě vpravovaly některá slovenská slova - tedy slova původem maďarská, rumunská či turecká, která v češtině nebyla). Pokud by Slováci používali po tisíc let češtinu, tak na tom není nic divného, protože Skoti nebo Irové dnes mluví anglicky a nepovažují to za vyvyšování Angličanů nad ně. Zajímavější je otázka proč vznikla potřeba vytvořit samostatný slovenský jazyk a oddělit se od češtiny. Ve 30tých letech 20. století sílil tlak amerických Slováků a doma luďáků (s podporou maďarských agentů jako byl A. Hlinka) na vytvoření slovenského národa a protože na území Slovenska nikdy neexistovala žádná forma správy či jakékoliv autonomistické hnutí, bylo potřeba tuto snahu opřít o jediné co zbývalo a sice o jazyk a samozřejmě se nemohlo říct že je to jen pozměněná čeština.- No, tak aspon poznam tvoj zdroj. K tomu len tolko, je to nazor jedneho jazykovedca. Nic viac. A rozhodne sa tam nepise, ze 90 ci 98 percent slovenskych slov je ceskeho povodu - to si si vymyslel. Vplyv cestiny na slovencinu nepopieram, ale je nezmysel tvrdit, ze povodne slovenske vyrazy pouzivane na nasom uzemi boli nahradene ceskymi vyrazmi. Len do istej miery. A naozaj usmevna je tato tvoja veta: "samozřejmě s tím, že se do ní různě vpravovaly některá slovenská slova - tedy slova původem maďarská, rumunská či turecká, která v češtině nebyla". :) A ze v tom mas gulas, dokazuje aj to, ze pises o starosloviencine ako o povodnom jazyku obyvatelov Moravy a Slovenska. Starosloviencina bol juhoslovansky dialekt vtedy este relativne jednotneho slovanskeho jazyka,
- Pekná znôška blbostí... Áno, čeština, resp. slovakizovaná čeština bola na Slovensku rozšírená, ale len medzi vzdelancami a duchovenstvom. Boli ňou napísané mnohé diela z obdobia baroka i klasicizmu. Ale aplikovať tvoju teóriu na jednoduché obyvateľstvo, to je zastaraným mýtom českých jazykovedcov z medzivojnového obdobia. Tí pokladali slovenčinu za nárečie. Samozrejme, výskumy časom pokročili a už Stanislav, Ondruš, Krajčovič a mnohí iní profesori tento omyl vyvrátili. Slovenčina má mnohé jedinečné zákonitosti a javy, ktoré sú len u nás a nie v ostatných západoslovanských jazykoch. Nebudem ich tu vypisovať, nájdeš ich v rôznych odborných knihách, zborníkoch a článkoch - Slovenský juh v stredoveku od Stanislava, Dejiny spisovnej slovenčiny od Krajčoviča a Žiga, Dialektológia od Štolca a najmä Pôvod a vývin slovenského jazyka od Krajčoviča. Taktiež máme v slovenčine slová maďarského pôvodu, ale nenapíšeš, že maďarčina má ešte viac slov, ktoré prevzala zo slovenčiny. Ale to asi nevieš alebo nechceš vedieť. Mnoho maďarských chotárov, dedín, miest a vrchov má slovenský pôvod, pretože tam žilo slovenské etnikum ešte pred príchodom Maďarov. Smutné je, že si sa zasekol v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia. Českí vzdelanci (lekári, učitelia, jazykovedci) urobili pre Slovensko veľmi veľa, to im nikto neodoprie, ale bohužiaľ, najmä v jazykovede razili ,,nadradeneckú teóriu", ktorá v mnohých veciach pripomínala známe ,,maďarské jazykové legendy".
Sloven Listr Trenčan
Vezmu Vás z jedné vody na čisto kvůli pianu: Váš luďácko-matiční pohled je tedy takový, že zde byl neexistující kmen Slovenů (ve skutečnosti Nitransko obsazené Moravany), který mluvil neexistující slovenčinou (ve skutečnosti moravská verze staroslověnštiny - makedonská verze přišedší s C+M byla používána jako liturgický jazyk) a touto Slovenčinou mluvil dalších tisíc let prostý lid až přišel Štúr a zapsal to. Nebyla úředním ani literárním jazykem, takže o její podobě nemáme žádné záznamy. Vedle toho zde byla čeština, která byla po tisíc let úředním a literárním jazykem a jejíž vývoj máme tedy dobře zdokumentovaný a touto češtinou mluvila podle Vás jen nobilita na Slovensku (nikoliv prostý lid). No a tato čeština a slovenština jsou nyní po více jak tisíci letech vzájemně srozumitelné, což je naprostý zázrak - např. čeština a polština nebo čeština a lužicko-srbština nejsou ani náhodou. Ve skutečnosti mluvila touto slavicus-bohemicus nejen slovenská nobilita, ale i prostý lid - čeština se od 10 století stala v Nitransku základem na který se nabalovali různé originální prvky slovní a gramatické (od pádu VM bylo Nitransko pravidelně obsazováno českou armádou až do Matyáše Korvína, ale i pak sem proudili čeští exulanti) - tyto originální slovenské prvky nikdo nezpochybňuje, koneckonců je má i čeština (např. nedávno se psalo o tzv. doudlebštině používané na jih od Českých Budějovic, kde se předpokládá že mohlo jít původně o zcela samostatný slovanský jazyk).
