Ľubomír Dobrovodský
Zmenil názor
Na otvorenom mori sa nachádzala vojnová loď. More bolo nepokojné a pre hustú hmlu bolo zle vidieť.
Fajn chlapík. IT senior vývojár, programátor, analytik, vyše 18 rokov v branži. Mám záľubu v literatúre faktu - počítače, informatika, religionistika, neuroveda, psychológia, mytológia, fyzika, dejiny atď. Rád čítam aj historické romány, fantasy, mýty a legendy. Vo voľnom čase sa zaujímam o cestovanie, beh, turistiku a občas aj bicyklovanie, či plávanie. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Biblia, viera a dejiny, Systém, Cestovanie, Myšlienky, Dobrovoľníctvo, Fikcia, recesia, Krátke príbehy, Cirkev svätého Svetového Mieru, Poézia, Súkromné, Nezaradené
Na otvorenom mori sa nachádzala vojnová loď. More bolo nepokojné a pre hustú hmlu bolo zle vidieť.
Bol raz jeden chlapec. Bol sirota a putoval z dediny do dediny, hľadajúc stále niečo pod zub a strechu nad hlavou. Jedného dňa stretol starého muža, ktorý tiež putoval z dediny do dediny. Rozhodli sa, že pôjdu ďalej spolu.
Stvoriteľ privolal všetky stvorenia a povedal, „Chcem niečo schovať pred ľuďmi, pokiaľ nebudú na to pripravení. Je to vedomie, že sú tvorcovia vlastnej reality.“ Orol vraví, „Daj to mne, ja to vezmem na Mesiac!“
V malej dedine v tajge žil starý múdry muž. Jedného dňa ho obyvatelia dediny videli, ako chodí po námestí a niečo hľadá. Zakrátko bola pri ňom skoro celá dedina.
Neviem čo môžem čakať od prezidenta ak ho pôjdem voliť (ale pôjdem voliť). Slová kandidátov sú často nepochopiteľné, ich zámer nejasní, kľúčkujú, aby sa zapáčili... V médiach sa o nich píše akoby znamenali spásu, alebo hádžu na nich špinu. Medzi nami sú aj ľudia ktorí tiež cítia a konajú sociálne, pomáhajú a nechcú byť prezidentmi. Chcel by som ich trocha spomenúť...
Nebudem poučovať. Idem sa rozpísať o mojom názore, lebo v diskusiách sa mi to nechce rozoberať. Je jasné, že neplnoletí (budem ich nazývať v skratke „decká“, dobre? :D) pijú alkohol. To ma nikdy neprekvapí. Je mi to ľúto najmä keď počujem, že skončili v nemocnici na otravu alkoholom. Pijú, lebo piť je IN. Je to COOL. Je to frajerina. Preto si myslím, že v prvom rade, ak majú decká prestať piť, tak to nesmie byť pre ne cool. Ale ako vám znie v ušiach, keď niekto povie, že piť pomarančový džús je desne IN (smiešne, však?).
A je to tu! Blížia sa Vianoce a ten sviniar „pesimizmus“ číha na vás ako votrelec na Schwarzeneggera. Myslíte si, že vás obíde, ale nie. Ten prašivec vás zasa dostane a vaša nálada klesne pod bod mrazu aj v týchto teplých dňoch. Stres, naháňačky, nestíhačky a morbídne počasie vás dajako varujú, že dobrá nálada sa nenosí... Máte partnera a vo vás to vrie. Myslíte si, že jediné východisko je hádka. Alebo ste single, vidíte všade šťastné páriky a vás to ničí... Myslíte si, že depka vás zasa dostala. Houby. Ja som pripravený ako vždy. Bohužiaľ, mňa úsmev na perách nevie opustiť. Tak som sa rozhodol znova vyzbrojiť dobrou náladou, nadhľadom, humorom a sarkazmom. Kamarát raz povedal: „Vianočná nálada je, keď na niekoho vybehneš zo zbraňou“. Ja teda vybehnem a idem odstreliť tú Vianočnú depku. Idem bojovať za vašu dobrú náladu a úsmev. Do pekla a naspäť. Vyhlasujem vojnu Vianočnému pesimizmu.
Sakra! Tento server dokáže byť tak samonasrdiaci! Kedysi som ho nikdy nečítal a bol som celkom spokojný. Na Vianoce som sa tešil, vedel som, že ženy sú super a ja mám aj fajn kamarátov - chlapov. A teraz sa blížia Vianoce, a ja čítam tento ... (pesimistický je slabé slovo) a mal by som ho asi prestať čítať. Veď o čom to tu je? Chlapi sú tradične tragédi, čo ženu buď opúšťajú alebo jej nedokážu ani peniaze doniesť domov a ženy sú tie sle... čo chlapov vyháňajú z domu. No a tak ja idem písať ďalši naštvaný článok...
Na kraji lesa stál strom. A ako všetko na svete mal aj tento strom svoj tieň. Keď svieti slnko, možno tieň veľmi dobre vidieť. V noci tieň spal v mesačnom svite. Ale ráno, keď vyšlo slnko, zobudil sa a tešil sa na deň.
Putoval majster a žiak. Majster šiel pravidelným, sústredeným krokom. Zato žiak sa každú chvíľu niekde zabudol, na niečo sa zakukal a potom majstra dobiehal.
Najlepšie predsavzatia sú vždy také, ktoré určite splním. Načo si ľudia vyberajú také predsavzatia, ktoré sa im nedarí plniť? Napríklad si dám predsavzatie že nebudem fajčiť, lebo nefajčím. Kebyže fajčím, tak si dám predsavzatie, že budem ďalej fajčiť. Ďalej si dám predstavzatie, že budem naďalej piť víno, lebo ho mám rád. Dám si predsavzatie, že ak ma ponúknu dobrými koláčmi, či iným dobrým jedlom, tak ho neodmietnem. Dám si predsavzatie, že si doprajem. Zároveň budem jesť veľa ovocia, lebo ho mám rád. Kúpim si čo chcem a na čo mám peniaze. Budem rozveselovať priateľov tak ako doteraz. Budem sa venovať tomu, čomu som sa venoval doteraz. A ak sa mi nepodarí naplniť moje predsavzatia? Budem mať dobrý pocit! Ak si dám viac ovocia a zeleniny namiesto koláčov, tak to bude iba zdravé. Ak si dám minerálku namiesto vína, tak sa budem cítiť výborne. Ak si zacvičím, namiesto toho, aby som sa napchal, tak sa tiež budem cítiť dobre. Ak by som fajčil a zrazu sa mi nepodarí naplniť to predsavzatie ďalej fajčiť, nemal by som z toho lepší pocit? Budem sa cítiť skvele vždy! Aj keď si splním predsavzatie, aj keď si ho nesplním. Dávajte si tie veselé predsavzatia aj vy :-)
Ahojte, volám sa Marko a začal som chodiť do školy. Chodím do prvej triedy. Nerád tam chodím, lebo je tam jedna protivná učiteľka. Volá sa slečna Dudková a učí nás náboženstvo. Rozprávala nám o tom hroznom pánovi Jehovovi. Nemám ho rád. Všetkých chce len trestať. Myslím si, že slečna Dudková je tiež stará bezcitná panna. Je stále namosúrená a keď ma osloví, tak som moc vystrašený. Potom mi srdce strašne bije a je mi príšerne. Snažím sa byť dobrým chlapcom, tak som sa rozhodol ju poslúchať na slovo.
Jeden mladý muž cestoval cez Poľsko a navštívil rabbiho, ktorý bol známy pre svoju múdrosť. Tento rabbi býval v jednej skromnej chalupe, ktorá mala len jednu izbu.
Keď muž zomrel, ocitol sa na krásnom mieste. Iný muž, oblečený v krásnom šate, prišiel k nemu a povedal: „Som vám k dispozícii. Môžete mať všetko, čo si želáte – jedlo, aké len chcete, domy, autá – akýkoľvek majetok.
Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: „Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?“
Jeden veľmi bojovný a agresívny samuraj vyzval jedného zenového majstra, aby mu vysvetlil, čo je nebo a čo peklo. Múdry mních mu pohŕdavo odpovedal „Ty nie si nič iné, ako surovec. S tebou sa ja baviť nebudem!“
Žil raz jeden muž na malom ostrove. Jedného dňa cítil, že sa ostrov pod ním trasie. „Nemal by som niečo urobiť?“ pomyslel si. Ale keď sa ostrov prestal triasť, rozhodol sa, že ešte počká a uvidí.
Jedna žena mala sen. V tomto sne navštívila trhovisko. V strede celého trhu mal svoj stánok aj Boh. „Čo tu predávaš?“, spýtala sa žena Boha.
Jedného dňa zobral muž svojho syna na dedinu, aby mu ukázal, ako žijú chudobní ľudia. Otec a syn strávili jeden deň a jednu noc na farme jednej veľmi chudobnej rodiny. Keď sa potom vrátili domov, spýtal sa otec svojho syna, „Ako sa ti pozdával tento výlet?“
Kedysi dávno existoval krásny, malý ostrov. Na tomto ostrove mali svoj domov všetky ľudské city: Býval tu Humor a Dobrá Nálada, Smútok i Osamelosť, Šťastie aj Poznanie a celé to množstvo iných citov. A samozrejme, že tam žila aj Láska.