Dušan Koniar
Pražská jar a Fantóm z Morrisvillu
Na začiatku všetkého bol film Fantóm z Morrisvillu. Nemal s tými udalosťami nič spoločné, len mi tam vkĺzol a už tam patrí.
na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Na začiatku všetkého bol film Fantóm z Morrisvillu. Nemal s tými udalosťami nič spoločné, len mi tam vkĺzol a už tam patrí.

Asi ten vtip poznáte. V kostole sa modlí žobrák a prosí Pána Boha, aby sa nad ním zľutoval a poslal mu nejako desať dolárov. Vedľa neho kľačí spotený milionár a prosí tiež, ale o niekoľko miliónov. Nakoniec dá žobrákovi desať dolárov so slovami, aby mu Pána Boha nerozptyľoval takými prkotinami.

Asi tak by som zhrnul komentár Róberta Madeja k jeho účasti na osemdňovej pracovnej ceste v Rusku, ktorej sa zúčastnil s dvojicou ďalších poslancov na pozvanie ruskej strany.

Tak už vieme odkiaľ vietor fúka, kto ho seje a necháva druhých búrku žať. Novodobý pán Váhu a Tatier, rytier bez bázne a hany, pred plebsom v ohlupujúcich ľudových veseliciach. Rytier bez chochmesu, ak sa má za svoje činy zodpovedať pred vrchnosťou, ktorá nad ním stojí, či sa mu to páči alebo nie. Slobodný pán Róbert opäť stojí rozkročený nad svojím panstvom, opäť škaredo zazerá na svoje hlavné mesto.

Jurzycovi, Mikolajovi, Čaplovičovi a audítorom. Ba či viete páni, že policajtovi nestačí, že bezpečnostné pásy máte, že stierače stierajú a svetlá svietia.

Ak niet iných prostriedkov na to, aby súčasná vládna moc napravila chyby svojich predchodcov, skutočné aj domnelé, bolo by hádam vhodné priznať, že v tomto štáte je všetko, ale úplne všetko na milú Jarmilu a že niet tej moci, skutočnej a ani tej domnelej, ktorá by to dokázala zvrátiť. Blogovaním to politici nezmenia, to by už bol vhodnejší nejaký sitkom.

Tak si to šinie, krátky potok Hrudky. Musel vstúpiť do, a dovolili mu vystúpiť z vodnej nádrže Buková. S nedočkavosťou sa kĺže po oslizlých tvárniciach regulácie. Vie, že ho nechcú zdržiavať, že ho ženú preč, že nie je viac, ako iba prietokom kubíkov za vynyslený čas. Vie, že až vkĺzne do svojho lesa, do svojich dvoch- troch kilometrov slobody, kľukatej a priečnej, ale slobody, všetci naňho zabudnú.

Nie je ťažké sa zamyslieť nad tým, že Bratislava a bratislavský samosprávny kraj potrebuje viac ako jeden cyklomost. Nie je ťažké o tom hovoriť s primátorom, starostami, políciou ani s ministerstvom dopravy. Len je ťažké pochopiť, prečo jedna poslankyňa mestského zasupiteľstva vidí veci inak ako sú, prečo sa kasá tým, že riešenie je po ruke, stačí vymeniť naschopných za schopných.

napríklad 25 kilometrov na Stupava TROPHY MTB maratón, možno sa jej v bratislavskom samosprávnom kraji zapáči šliapať navždy a príde niečo pekné povedať aj o Dni zelá. Že, kto sa napríklad kyslo tvári a nevyzná sa v jarmočníckom kšefte.

Povedať a urobiť hlúposťnie nie je výsadou žiadnej profesie. Ani povedať jednu a urobiť vzápetí druhú tak, že dotyčný je okamžite blondínkou, policajtom aj Mórickom dokopy. Stať sa to môže cestnému robotníkovi, predavačke v galantérii aj celému učiteľskému zboru.

Kým národ uťahuje opasky, nie v snahe byť osou ako Twiggy, len z nutnosti prežiť, predseda vlády dieročku popustil. Spustil kolt prekliate nízko, zaujal najlacnejší z béčkových amerických postojov a zahral sa na rozhorčeného hrdinu. Hoci aj na Stalloneho a jeho aktivitou prekypujúcu mamičku.

Každoročné záplavy zúrodňovali úzke pásy polí v údolí Nílu, hlavne v Dolnom Egypte. Čím bola úroda uspokojivejšia, tým pevnejšie sedela koruna na hlave faraóna. Neskôr, keď Egypt klesol na úroveň rímskej provincie, jeho význam spočíval hlavne v nevyčerpateľnosti tejto obilnice Ríma. Ovládnutie egyptskej provincie ohrozovalo samotnú moc Ríma, obilie sa stalo strategikou surovinou viac ako inokedy. Veria tomu aj v Nevericiach, o stav ich úrody sa prišiel zaujímať Najvyšší presýpač domnienok a skutočností, aby sa osobne presvedčil o tom, do akej miery bude môcť presýpať a koľko toho bude môcť prerozdeliť plebsu.

Napríklad obce ako sídelného celku, alebo obce, ako komunity združenej na nejakom spoločnom princípe, blízkom záujme či etnickej príslušnosti.

Zlú ekonmiku nespasí nič. Ani všetkých štrnásť platov 1372 aktívnych sudcov ( toľko ich uvádza na svojich stránkach Ministerstvo spravodlivosti), ani ten samotný štrnásty. Ekonomika napokon nie je v dračej diere prikutá cnostná princezná, čakajúca na udatného princa, či prepytujem, hlúpeho Jana, aby ju spasil.

Zbabelec je ten, kto má všetky predpoklady na to, aby z moci úradu ktorý zastáva, konal spravodlivo, autonómne a transparentne, on však dáva prednosť riešeniam, ktoré vyvolávajú obvinenia, polemiky a pochybnosti, či je daný spor vôbec právoplatne dotiahnutý do konca, alebo sa bude napriek zdaniu legitimity ťahať ešte veľmi dlho a v najnevhodnejšiu chvíľu sa nám vráti ako bumerang.

Už je to veľmi dávno, čo som riešil (musel som riešiť), kedysi tak bežnú vec, ako je výmena plienky. Dve napohľad nesúvisiace informácie, ktoré sa ku mne dostali cez víkend, spolu asi súvisia viac, akoby sa zdalo.

Jeden, so skúsenosťou premiéra a ministra spravodlivosti, s minulosťou disidenta a trvalou prítomnosťou právnika a najnovšie aj prezidentského kandidáta, ju vidí ako gýčová soška Justície. V každom televíznom šote sa jej síce trasú misky váh v napriahnutej ruke, previazané oči však zaručujú vyváženosť rozhodnutia, nespochybniteľnosť spravodlivého rozhodovania. Druhý, odkázaný na bulvár najbulvárnejší, na kydy, dohady a senzácie, vníma vinu a nevinu a tých, čo o nej rozhodujú veľmi zaujato. Veď ho zaujať malo čo.

Flintou v žite je prešľapovanie opozičných strán a ich zjavná neochota dohodnúť sa na komkoľvek, ako kandidátovi na čokoľvek. Vrabec na streche si vydýchol. Teraz už vie, že z hrsti sa dá ufrnknúť veľmi jednoducho- stačí do nej našpiniť. No a komu budú padať tie pečené holuby do úst, je tiež jasné. Tomu, čo ich vie najviac rozďaviť.

Inšpirácia sa dá nájsť všade, výsledok môže nadchnúť alebo znechutiť. Ako stredoškoláci sme raz boli niekde pri Nevoľnom sadiť v hore stromčeky. Dvaja chlapci kopali jamky a jedno dievča sadilo sadeničky. Takto v trojiciach sme postupovali hore svahom, až kým sme sadenice neminuli. Nikdy som sa do Nevoľného nevrátil, ani by som tú časť hory nevedel nájsť. Len dúfam, že tých niekoľko stromov, jediných k rastu ktorých som sa troškou pričinil, ešte rastie. Približne v tej dobe, v niektorej zo starších Revue svetovej literatúry, som obavil poviedku Jeana Giona- Muž, ktorý sadil stromy.

Už je to nad slnko jasnejšie. Poslanci NR SR nevzišli zo slobodných volieb. Do parlamentu sa dostali vďaka úmornému výberu, priamo z ulice, dvojicou Vacvalová- Andrasy. Humoristi potom kooptovali víťazov jednotlivých kôl do finále, v ktorom si takmer každý zaslúži tých svojich 33 eur. Viac ale nič.