Dušan Koniar
Predstaviteľ obce
Napríklad obce ako sídelného celku, alebo obce, ako komunity združenej na nejakom spoločnom princípe, blízkom záujme či etnickej príslušnosti.
na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Napríklad obce ako sídelného celku, alebo obce, ako komunity združenej na nejakom spoločnom princípe, blízkom záujme či etnickej príslušnosti.

Zlú ekonmiku nespasí nič. Ani všetkých štrnásť platov 1372 aktívnych sudcov ( toľko ich uvádza na svojich stránkach Ministerstvo spravodlivosti), ani ten samotný štrnásty. Ekonomika napokon nie je v dračej diere prikutá cnostná princezná, čakajúca na udatného princa, či prepytujem, hlúpeho Jana, aby ju spasil.

Zbabelec je ten, kto má všetky predpoklady na to, aby z moci úradu ktorý zastáva, konal spravodlivo, autonómne a transparentne, on však dáva prednosť riešeniam, ktoré vyvolávajú obvinenia, polemiky a pochybnosti, či je daný spor vôbec právoplatne dotiahnutý do konca, alebo sa bude napriek zdaniu legitimity ťahať ešte veľmi dlho a v najnevhodnejšiu chvíľu sa nám vráti ako bumerang.

Už je to veľmi dávno, čo som riešil (musel som riešiť), kedysi tak bežnú vec, ako je výmena plienky. Dve napohľad nesúvisiace informácie, ktoré sa ku mne dostali cez víkend, spolu asi súvisia viac, akoby sa zdalo.

Jeden, so skúsenosťou premiéra a ministra spravodlivosti, s minulosťou disidenta a trvalou prítomnosťou právnika a najnovšie aj prezidentského kandidáta, ju vidí ako gýčová soška Justície. V každom televíznom šote sa jej síce trasú misky váh v napriahnutej ruke, previazané oči však zaručujú vyváženosť rozhodnutia, nespochybniteľnosť spravodlivého rozhodovania. Druhý, odkázaný na bulvár najbulvárnejší, na kydy, dohady a senzácie, vníma vinu a nevinu a tých, čo o nej rozhodujú veľmi zaujato. Veď ho zaujať malo čo.

Flintou v žite je prešľapovanie opozičných strán a ich zjavná neochota dohodnúť sa na komkoľvek, ako kandidátovi na čokoľvek. Vrabec na streche si vydýchol. Teraz už vie, že z hrsti sa dá ufrnknúť veľmi jednoducho- stačí do nej našpiniť. No a komu budú padať tie pečené holuby do úst, je tiež jasné. Tomu, čo ich vie najviac rozďaviť.

Inšpirácia sa dá nájsť všade, výsledok môže nadchnúť alebo znechutiť. Ako stredoškoláci sme raz boli niekde pri Nevoľnom sadiť v hore stromčeky. Dvaja chlapci kopali jamky a jedno dievča sadilo sadeničky. Takto v trojiciach sme postupovali hore svahom, až kým sme sadenice neminuli. Nikdy som sa do Nevoľného nevrátil, ani by som tú časť hory nevedel nájsť. Len dúfam, že tých niekoľko stromov, jediných k rastu ktorých som sa troškou pričinil, ešte rastie. Približne v tej dobe, v niektorej zo starších Revue svetovej literatúry, som obavil poviedku Jeana Giona- Muž, ktorý sadil stromy.

Už je to nad slnko jasnejšie. Poslanci NR SR nevzišli zo slobodných volieb. Do parlamentu sa dostali vďaka úmornému výberu, priamo z ulice, dvojicou Vacvalová- Andrasy. Humoristi potom kooptovali víťazov jednotlivých kôl do finále, v ktorom si takmer každý zaslúži tých svojich 33 eur. Viac ale nič.

Niečo sa predsa len vo vojenskom spravodajstve deje, nebude to len slohová práca, kompilát snaživca odvedľa. Keď sú už špióni tak neopatrní a vozia si tajné materiály na výlet v aute. Keď sú takí vykukovia a podstrkujú tajné materiály inému do auta. Nech je to tak alebo onak, nech vina skončí na Galkových či Glváčových ľuďoch, čosi nepekné sa tam deje a ktosi to chce zakamuflovať.

Arthur Conan Doyle zanechal sotva začatú lekársku prax a stvoril svojho prvého literárneho hrdinu Sherlocka Holmsa. Jeho ambíciou bolo stať sa autorom krásnej literatúry. To sa mu nepodarilo, je považovaný za zakladateľa moderného detektívneho románu, spolutvorcu sci- fi žánru (Stratený svet), úpechy žal aj historickými dielami. Jeho "Hrdinstvá brigadiera Gérarda", dôstojníka napleonskej armády, patrili k mojej obľúbenej detskej literatúre a na Étienna Gérarda som si spomenul aj v sobotu. V Sade Janka Kráľa prebehla rekonštrukcia obliehania Bratislavy z roku 1809.

Asi budem veľmi odrodilý Slovák, ale nedá mi to. Musím poslať celú Maticu slovenskú, aj s jej vydavateľstvom, včerty. A nech si so sebou zoberú aj svoj posledný literárny objav Ivana Gašparoviča.

Slovensko dosahuje v zopár kolektívnych aj individuálnych šprtových odvetviach výsledky, ktoré sa zapisujú vo svetových tabuľkách vysoko. Tieto športy majú vysokú sledovanosť, mančafty aj jednotlivci sú populárny. Šport je o súťažení a umiestnení, súťaženie je dôležitejšie, pretože vytvára predpoklady rastu. Preto je logické, ak sa športová disciplína, v ktorej sme na svetovom kolbišti na chvoste, predsa len dočká uznania doma aj za povedzme 50. miesto z MS, pretože na naše pomery je to umiestnenie vynikajúce a vytvára práve ten predpoklad rastu v žiadanj rozmanitosti.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viete komu sa udeľuje ocenenie Biela vrana? Občianske združenia Aliancia Fair- play a Via Iuris Bielo vranou oceňujú ľudí, ktorí preukázali občiansku a profesijnú statočnosť a svojimi postojmi upozorňujú na problémy spoločnosti, hoci im to prináša problémy.

Za teatrálny označil Róbert Fico spôsob, akým česká poícia uskutočnila zásah voči vysokopostaveným osobám podozrivých zo zneužívania tajných služieb, lobovania, uplácania, zneužívania právomocí a podobne. Za divadelné rekvizity pravdepodobne bude považovať značnú hotovosť a desiatky kilogramov zlata nájdené u zadržaných osôb. Asi je len trápnym komparzom, že v Prahe zasahovali policajti z Olomouca.

Keby tých zopár diskutujúcich v topkách, čo nevedia odolať nutkaniu vyjadriť sa k smrti cudzieho človeka mali od neho aspoň takýto malý zvonček na pamiatku, asi by sa vyjadrovali inakšie. A možno ho aj niektorý z diskutujúcich má. Možno si ho kúpil v Úľuve či na niektorom z remeslelníckych jarmokov a vytešuje sa z neho. Takých zvončekov je na tisíce a robia ich viacerí kováči. Jedným z nich bol aj Ľubo, ktorý si svojich pätnásť minút slávy "užil" veľmi nespravodlivo. Musel spadnúť a zabiť sa, aby bol pre niekoho zaujímavý. Prvý krát som ho videl spadnúť pred tridsiatimi siedmimi rokmi na zemiakovej brigáde. Dosť sme sa pri tom nasmiali.

V Bratislave sa v stredu začala najväčšia protokolárna akcia v histórii Slovenska. Približne v tom istom čase, v Prahe, asi najväčšia zatýkacia akcia v kruhoch vysokých a najvyšších. Kam sa na to hrabe vinotéka Davida Ratha?

Kto bol Karl Mank a podľa akých kriérií a prečo bol najlepší? Poručík, ktorý podľa dátumu úmrtia zomrel (padol?) v poslednom roku I. sv. vojny, má na cintoríne sv. Mikuláša v Bratislave pomník. A na ňom pre mňa nezrozumiteľný nápis. Bude ho vedieť niekto vysvetliť?

Keď Michal Kováč 3. marca 1993 odmietol vymenovať Ivana Lexu za riaditeľa SIS, stačilo mu svoje rozhodnutie zdôvodniť lakonickým oznámením, že pán Lexa nepožíva jeho dôveru. Keď si jeho dôveru nezískal ani ako kandidát na ministra pre správu a privatizáciu národného majetku, zopakoval prezident Kováč v novembri 1993 tú istú vetu o nedôveryhodnosti pána Lexu a bolo vymaľované. Načas a veľmi krikľavo, ako sa ukázalo neskôr.

Tento krát sa prelínal s Víkendom otvorených parkov a záhrad. Toľko nečakanej otvorenosti sme si napokon nenechali ujsť a išli sa tam pozrieť. Hmm. Záhrada ma dosť sklamala, taká slabšie udržiavaná nemocničná záhrada bez lavičiek. Ešte aj Klaus s Mečiarom si museli dotrepať stoličky pod gaštan, ak chceli pokračovať v árendovaní. A už odišli, nevidel som ich tam. Takže, len zopár detailov.

Ale, podľa výšky zľahnutej trávy a mokrého asfaltu, musela byť hladina v čase kedy som fotil (10.47- 11.13), asi o meter nižžšia ako pri najvyššom stave. Aspoň na týchto dvoch úsekoch.