Zdenko Dzurjanin
Pre pocit lásky
Bratislava - 10. jún 2005
Študent odboru ruské a východoeurópske štúdiá Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Zoznam autorových rubrík: Osobnosti Bulharska, Bulharské sviatky, Balkánske vojny, Z histórie Bulharska, Pamätaj na svoju históriu, Zamatová revolúcia v Bulharsku, Spomienky z bulharskej školy, Moje revolučné básne (bulharsk, Z histórie Slovenska, Z histórie Slovenska - dodatky, Nezľaknite sa!!!, Súkromné, Prvá svetová vojna, Zujímavosti z jazyka, Literatúra, Brepty zo školských lavíc, Na chvíle voľna, Poézia, Produkty vlastnej výroby, Prechádzky po Bratislave, Z výletov po našom Slovensku, Z výletov po svete, Uhorské hrady, Z dejín, ktoré rozprávajú, Ruská federácia v symboloch, Z bulharských kroník
Deň, kedy som naposledy napísal viac ako dve básne si už vôbec nepamätám. Bolo to snáď niekedy pred dvoma až troma rokmi, v časoch keď som po prvýkrát pocítil, že existuje niekto, koho mám rád. Vtedy som napísal podľa mňa najkrajšie verše môjho života, ktoré už teraz ťažko prekonám.Vy si však môžete myslieť pravý opak. Či sú a budú krásne aj tieto, posúďte sami.Bratislava - 3. jún 2005
Čakali ste, že sa niečo stane a nakoniec z toho nebolo nič? Mali ste takzvané nádeje? Tak potom sa nasledujúce verše priam hodia pre vás.Bratislava - 1. jún 2005
Pri tvorbe svojich básní využívam viaceré pracovné postupy. Toto je jedna z básní, v ktorej som uplatnil druhý z troch postupov, akými zvyknem písať básne.Báseň vytvorená prvým postupom je taká báseň, ktorú najprv napíšem a potom jej dám názov. Druhý postup uplatňujem vtedy, ak sa jedná o dopredu pripravený názov básne a nakoniec tretí postup - napíšem báseň, ale miesto názvu jej dám tri hviezdičky. Vtedy sa za názov básne nachádza v prvom verši.Čo povedať k tejto básni? Túto báseň som písal 22 dní. Prečo tak dlho, pochopíte sami. Poviem k nej len toľko, že je tak trochu eroticky ladená, má rýchly spád a smutný koniec. Želám príjemný umelecký zážitok...Bratislava - 9. máj 2005
Možno by ste mi asi neuverili, ale jedna z vecí, v ktorých nachádzam inšpiráciu je dážď. Milujem dážď a mám rád, keď vonku leje ako z krhly a voda tečie, tečie a tečie. Rád počúvam ako kvapky klopú na parapety okien a vyludzujú neopakovateľné rytmy, ktoré sa pokúšam zachytiť.Mám veľa básní, ktoré som písal, keď vonku pršalo. Odrážajú samotu duše a večnú opustenosť lyrického subjektu. Vyjadrujú prosbu zostať a nebyť sám. No v konečnom dôsledku, ostávajú iba nevyslovené slová a nádeje a realita je častokrát iná...Bratislava - 8. máj 2005
Čo ak raz budem slávny? Aký citát si dám vyryť na náhrobný kameň? Ak ste už nad týmito otázkami poniektorí z vás rozmýšľali, určite viete ako máte žiť a čo pre to urobiť.Ponúkam vám svoje verše, ktoré by som ja chcel mať vyryté na mojom hrobe...
Už ste mali niekedy pred sebou prázdny papier? Ja veru áno, a dosť často. Takmer vždy ho mám pri sebe aj s ceruzku, pretože idúcky po meste ma na ulici napadne veľa vecí, ktoré si chcem uchovať. Najčastejšie však svoje básne píšem večer, keď slnko už dávno zapadlo. V hlave si prechádzam celý deň ešte raz a spomínam na všetko, čo sa udialo.A tak, jeden večer som si sadol za stôl, zobral do ruky ceruzku a začal spomínať...Bratislava - 8. apríl 2005
Tak túto otázku by som sa chcel opýtať predovšetkým mužov. Keď som ja rozmýšľal, čo pre mňa toto slovo znamená, napadlo mi mnoho vecí, ktoré som postupom času zlepil do jednej ucelenej myšlienky. Môj názor na to, čo pre mňa slovo žena znamená, si môžete prečítať v nasledujúcich veršoch.
Lámete si hlavu nad tým ako svojej priateľke vyznať lásku? Skúste to takto...
Toto je básnička spred desiatich minút. Preto si dávajte pozor, može byť ešte horúca, ale dojem z nej krásny. Všetkým želám príjemný umelecký zážitok...
Túto báseň som napísal, keď som bol s otcom na kamarátovej výstave v Mekke fotografií - Ružomberku. Hoci nemá nič spoločné s výstavou, mne sa veľmi páči, pretože je iná ako všetky ostatné. Želám vám príjemný umelecký zážitok.Ružomberok - 5. februára 2005
Pred asi rokom som spoznal jedno dievča. Volala sa Lucia a bola z Košíc. Všetko išlo veľmi dobre až mi jedného dňa povedala, že sa rozišla so svojím dlhoročným priateľom Milanom. Veľmi ju to vtedy trápilo a tak som jej na zmiernenie krutej bolesti napísal túto báseň.
Toto je moja prvá báseň z tohoto roka, ktorú som venoval mojej spoluziačke Lili. Problém bol ale v tom, že ma hneď odhalila, keďže na celej škole som bol jediný, kto písal básne. Nevzdal som sa však a o niekoľko dní som jej napísal ďalšie dve - Pokušiteľ a Priznanie.