Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady
Ľúbostná lyrika má v sebe niečo, čo bude vždy aktuálne, nuž som sa rozhodol, že priblížim jednu z jej romantických polôh – albu. Alba je neodmysliteľne spätá s rytiermi, trubadúrmi a všetkými tými plamennými osobami, ktoré holdujú mileneckému životu bez manželských zväzkov.
Teória sa dnes veľmi nenosí. Dokonca aj zástupy „originálov“, ktoré sa obliekajú do praxe, často nešípia, že znalosť a uplatnenie teórie sú vlastne mimo trendov. A pritom ide o jedinečné záležitosti odlišujúce davy pijúce Sprite od gurmánov a milovníkov neopakovateľných zážitkov. Preto som sa rozhodol spísať malú úvahu na tému poézia a ja, ktorá, predstavte si, nebude teoretizovať básnickou hantýrkou, hoci nie vždy sa zaobíde bez didaktického zámeru.
Opäť som tu so svojim neodborným výkladom tajomných ciest poézie. Dnes som sa zameral na javy zvané asonancia a konsonancia. Prvý z nich využíva rovnaké samohlásky a spoluhlásky si nevšíma, druhý, naopak, ignoruje samohlásky. Rozhodnutie, ktoré dvojveršia sú také či onaké, ponechávam na Vás.
Gazel je druh strofy, ktorá, aby som citoval jednu starú učebnicu s nehitovým názvom Teória literatúry pre stredné školy (1986), údajne v európskom básnictve zdomácnela kvôli svojej voľnej stavbe a ľubovoľnej veršovej dĺžke. Fór spočíva v tom, že ju tvorí unikátny (slovom jeden) rým, ktorý sa opakuje na konci každého druhého verša. Doplním pár písmeniek: aabacadaeafag...a. Je na posúdení čitateľa, či návrat k nosnej myšlienke prostredníctvom neustáleho opakovania slova či skupiny slov je ten druh umeleckej účinnosti, ktorý má aj dnes opodstatnenie. Pre Danku dodávam aj nejaké to sprievodné slovo, láska je neuveriteľne krehká a číhajú na ňu toľkí dravci, až je zázrak, že sme ju úplne nezmrhali, nezadusili...
Dávnejšie som dostal otázku, akú najstrašnejšiu vec by som bol schopný dať na papier. Keďže autorom otázky som bol ja, zaujalo ma to a niečo som skúsil. Dnes mi to mimovoľne prišlo na um, a tak som sa rozhodol opäť uviesť niekoľko svojich nedokončených nápadov, tvarov a netvarov v populárno-náučnej forme, ktorá zožala veľký čitateľský úspech. A slúži ako príklad toho, keď sa inšpirácia konšpiračne spojí s múzami a nechajú autora na holičkách.
V rámci odhaľovaní tajomných figúr, ktoré údajne zvyšujú estetickú hodnotu básní, došlo aj na... Na túto. Ale pozor! Toto nie je hodnotná poézia. Je to niečo iné. Varujú dvaja píšuci blogeri z dvoch.
Inšpirovaný jednou tragikomickou diskusiou z predvčerajšieho prírastku tu, v sekcii poézia, by som sa rád nezáväzne vyjadril k problematike literárnej teórie. Niekedy s tebou, Martin, naozaj súcitím.
Pomerne dlhý a podrobný popis tvorivého procesu, ktorý ponúka niekoľko zásadných poznatkov. Po prvé, písanie rozvracia zmysel pre povinnosť. Po druhé, veľa zbytočných slov môže viesť k nepredvídateľným koncom a po tretie, aj hygiena má svoje miesto vo večnej téme menom láska.
