Erik Kriššák
Batyskaf
Niečo pre kariéristov.
Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady

Vyhrabal som jednu pocitovku, skôr než o slovách, je o nálade, a preto sa nebojím ju sem uviesť.

Ja vlastne neviem, čo mi takto pozliepalo písmenká. Neurčitý pocit pominuteľnosti, lásky a neviem, čoho ešte, radšej nedumám, či si to viac odniesla forma, či obsah.

Uznávam, že to možno na blog nepatrí, ale ako referenčnú ukážku svojej recenznej činnosti rockovej hudby sa mi hodí si to sem umiestniť. A nikdy nie je na škodu zaspomínať si na Led Zeppelin.

Každý, kto ešte rád zbiera mŕtve nosiče (konkrétne CD), sa s legendou o japonských najkvalitnejších CD musel stretnúť. Ich ceny sú niekoľkonásobne vyššie ako sú u nás v obchodoch pri na(d)sadených predražených bežnostiach, takže je jasné, že to s nimi musí človek myslieť vážne. Postupom času som aj ja zozbieral pár kusov, pretože v čase ich vydania európske a ani americké verzie zabudnutých skupín a albumov jednoducho neboli (a niektoré ani nie sú). Ak si chcete vypočuť trošku poctivého rocku zo 70. rokov od Aardvark po Toad, nech sa páči.

Učíme sa s mojimi deťúrencami farby a hoci sa už chytajú aj na ich pomenovania, radšej majú tie svoje:

Sú síce sviatky pokoja, ale aj tak sa stále stretávam s ľuďmi, ktorí vo všetkom vidia najmä to zlé a vedú reči o pravej láske, ktorú údajne dnešní ľudia nepoznajú. Nesúhlasím.

Jeden text na blues, ktorý si v poslednom čase prehrávam v hlave. Výnimočne neprezradím nič z kontextu.

Bilancoval som uplynulé desaťročie z pohľadu hudby, ktorú mám v zbierke a vybral som dvadsať albumov, ktoré ospravedlňujú existenciu hudobného priemyslu v prvej dekáde nového milénia. Zopár skvelých kúskov sa do výberu nedostalo (Omar The Howlers a jeho Screamin’ Cat si to odniesol, čo ma mrzí zo všetkého najviac), avšak verím, že Vám tento rebríček pomôže pri hľadaní ihly v kope sena – kvalitnej rockovej hudby. Dámy a páni, nech sa páči.

Niečo značne do seba zahľadené, smutné a ešte aj s potenciálom naštvať odporcov rýmov rovnako ako ich zástancov. Dlho som neváhal podeliť sa s Vami o pocity vnútornej rozorvanosti.

Snívalo sa mi, že mám čas na jediné rozlúčenie. Hrozná predstava, vlastne, vyzývavá. Komu sa ujde posledné pohladenie? Dieťaťu, žene, zrkadlu?...

Postupom času sa mi do rúk dostali rôzne zbierky poézie, ktoré si autori, ich rodiny a pod. vydali na vlastné náklady, respektíve využili nejaké „undergroundové“ vydavateľstvo. Rád by som niektoré z nich predstavil (nebojte sa, autori, čo sú tu na blogu, neboli zahrnutí), pretože šanca, že na ne naďabíte v Panta Rhei, je menšia než že tam naďabíte na mňa. A viažu sa k nim aj nejaké tie príbehy. Niektoré aj smutné.