Žijem v Škótsku. Hoci sa tu venujem psychoterapii a umeniu, rovnako ma zaujíma čo sa deje na Slovensku a občas mám potrebu sa k dianiu vyjadriť. Snažím sa pochopiť tento svet cez každodenné stretnutia a skúsenosti. Ale v prvom rade sa snažím žiť a nechať žiť. Zoznam autorových rubrík: Škótsko, Príbehy z detského sveta, Na umeleckú nôtu, Súkromné, Nezaradené, O duševnom zdraví
Neviem, či ste si zvykli písať s ľuďmi z celého sveta listy prostredníctvom takzvaných Friendship books, ale mne sa dnes po ôsmich rokoch vrátila takáto kniha priateľov, ktorú som si ešte na základnej škole vyrobila.
„Prečo by sme ich mali počúvať, veď oni sa ničomu nerozumejú,“ často počujeme z úst vnukov a vnučiek, keď padne reč na ich starých rodičov. Škoda, že si nevšímame fakt, že títo ľudia nás môžu mnohému naučiť. Možno nerozumejú počítačom a možno ani vysokej škole, ktorú študujeme, ale rozumejú životu, čo je koľko krát omnoho dôležitejšie. Tí moji určite.
O hokeji sa už čo to popísalo. Prvé ohlasy prebili všetko to pozitívne, pretože náš štadión sa zase predraží. Nedá mi však, naposledy, zhodnotiť finálový večer plný len toho pozitívneho, čo tieto MS priniesli. Chcela som aby boli majstrami radšej Fíni ako Švédi. Až počas finálového večera som pochopila, že by to bolo jedno, pretože tieto dve severské krajiny mi po týchto Majstrovstvách veľmi prirástli k srdcu.
Tak sa nám to podarilo. Majstrovstvá sveta v krátkej histórii Slovenska u nás. Uvedomujeme si vôbec, že naše malé Slovensko konečne spozná kúsok sveta a celý svet hokejový?
A tak som sa vybrala na Ibizu. Pre mňa známy, ale zároveň nepoznaný ostrov. To, že je to ostrov zábavy som vedela.
Keď som si v jeden večer všimla názov skupiny na Facebooku "Za každého člena této skupiny 10 Kč na pomoc Haiti," kde som sa chcela pripojiť, ale ešte pred tým si prečítať, čoho sa konkrétne týka, napísaný text v nej ma viac ako prekvapil...
Tento Silvester som zažila zážitok, ktorý by som pokojne mohla zaradiť medzi tie, čo ma najviac v živote šokovali.
