Róbert Flamík
Vďaka Tebe...
Včera bol pre mňa a pre mnohých mojich blízkych a drahých veľmi vzácny deň. Chcel by som sa podeliť o tom prečo azda takou trochu inou formou, formou vďačnosti, formou modlitby.
Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené

Včera bol pre mňa a pre mnohých mojich blízkych a drahých veľmi vzácny deň. Chcel by som sa podeliť o tom prečo azda takou trochu inou formou, formou vďačnosti, formou modlitby.

Jedna myšlienka od Matky Terezy mi pomohla pootvoriť dvere do iného chápania času a aj modlitby...

Pred niekoľkými minútami som sa vrátil z nášho cintorína. Chcel by som sa s vami podeliť s niekoľkými myšlienkami, ktoré som tam prežil...

Tento víkend som mal možnosť rozprávať sa s niektorými mladými, ktorí okrem toho, že študujú na vysokých školách a majú množstvo fajn záujmov trávia množstvo svojho času v našom Pastoračnom centre, aby sa venovali pomoci mladším. Veľmi ma oslovilo zopár ich super myšlienok, a tak by som sa s vami chcel s nimi podeliť.

Aj u nás mávame detské sv. omše. Je to taká milá udalosť, keď sa zídeme mladší i starší, aby sme spoločne zažili niečo krásne pri Bohu a s ním. Táto detská sv. omša však bola obzvlášť pekná a rád by som sa s ňou s vami podelil...

Pred niekoľkými dňami som mal možnosť rozprávať sa s jednou mamičkou. Jej životné svedectvo bolo pre mňa veľmi silným povzbudením.

O niekoľko dní, teda v túto nedeľu otvoríme činnosť v našom Pastoračnom Centre. Nebolo by to možné, keby pri nás nestálo množstvo "všedných" priateľov a známych... Preto by som im chcel poďakovať. Takto, ale aj osobne.

Pred krátkym časom mi istý kňaz zanechal jednu veľmi peknú radu o žehnaní, s ktorou by som sa chcel s vami podeliť.

Obyčajná otázka. Lenže situácia, v akej bola vyslovená, už taká nebola. A predsa to bolo veľmi milé...

Pred niekoľkými dňami sme skončili prímestský tábor. Akciu, ktorá bola organizovaná pre deti mladými z ich okolia. Priniesla pre mňa nové a veľmi obohacujúce rozmery.

Ani sám by som si nevedel predstaviť, že môžem dostať taký dar, aký som mohol dostať. Mohol som žiť na chvíľu niekde inde, a predsa tak hlboko a blízko ku pravde....

Prišli. Uprostred svojho času. V horúčave, v sparne... Prišli, lebo našli miesto, kde sú doma. Mamičky, ockovia, deti, mladí... Miesto ľudí dobrej vôle. Tak ho nazvali. Miesto nádeje a života.

Stretol som ich pred niekoľkými dňami. Ten prvý ocino sa prechádzal na okraji nášho mesta spolu so synom a hádzali si tenisovú loptčku. Ten druhý so svojimi synmi prechádzal okolo nášho zámku na bicykloch. Podnietilo ma tu ku niekoľkým myšlienkam.

Včera sme sa začali lúčiť. Viete aké to je... Ťažko sa rozpáva, niečo hovorí... Azda len spomíname na to pekné. Vďačnosť... za všetko.

Tú vetu som už počul dosť dávno z úst jedného mladého muža a napriek tomu vo mne stále ešte znie. Chcel by som sa s vami o tom podeliť.

„Keď čítam dennodenne pred spaním, alebo počas dňa pol hodinu zo sv. Písma, stávam sa oveľa pokojnejší. Všetky stresy a starosti zo mňa opadávajú...“

Jeden mladý muž mi kládol otázky, ktoré sa mi vrývali hlboko pod kožu a ja som nevedel, čo povedať...

Stáli, smiali sa, pili, nadávali si, vysmievali sa navzájom... bili, urážali... a predsa bolo a je v nich stále toľko krásy a dobra, aj keď navonok to nie je vidno... mladí, ktorých sme stretli počas nášho divadelného turné v jednej dedine na Záhorí.

... čoho potvrdením bol náš včerajší výlet spolu s mladými na dve kultúrne pamiatky v malokarpatskej oblasti.