Slobodný človek nehľadá nepriateľov. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Komentáre, Úvahy idealistove, Fotoblog, Internet, Filozofické variácie, Súkromné momentky, Drobnosti, Moje myšlienky slovami iných
Proti tomuto dôvodu neúčasti vo voľbách sa argumentuje ťažšie ako v prípade "Načo voliť, keď tým aj tak nič nezmením", pretože nejeden verejný činiteľ, keď sa dostal ku korytu, hrabal v prvom rade pre seba a pochopil svoju funkciu ako príležitosť špinavo zbohatnúť. A takéto svinstvo bolí voliča viac ako nemohúcnosť skrytá za tichosťou jedného voličského hlasu.
To je jeden z najčastejších dôvodov, ktorým ľudia odôvodňujú svoju neúčasť vo vobách. V skutočnosti je to dôvod dosť, mierne povedané, slabý a prostoduchý. Prečo potom nemôžem hádzať odpadky na zem? Veď ten jeden cigaretový špak prírodu nepoloží. Ten jeden fúrik domového odpadu vykotený pri lese v jarku, kde nás nikto nevidí, predsa nespôsobí prírodnú katastrofu.
Aké dobré a dôležité je zachovať si chladnú hlavu v situáciach, kedy by sa človek už najradšej na všetko vykašľal. Pracovný nápor a starosti sú niekedy také reálne, že sa od nich nedokážem odtrhnúť ani mlčky kráčajúc domov. Chce to kľud, všetko bude nakoniec dobré.
Až mi srdce poskočilo, keď som sa dočítal správu, že Slovak Telecom bude už konečne musieť oddeliť hlasové služby od dátových. To veru je dôvod na radosť, len dúfam, že sa neradujem priskoro.
Bulvárnosť tohoto názvu nie je samoúčelná. Skutočne, v relácii Pre a proti na Jednotke, som začul ako istá pornoherečka na podporu hodnovernosti svojej viery v Boha uviedla, že má všetky sviatosti.
Kultúrna tolerancia, rešpektovanie ľudských práv a slobôd, môže byť v odlišnom kultúrnom kľúči interpretovaná úplne inak - ako prejav slabosti, paralýzy a znak odumierajúcej kultúry. Spolu s klesajúcou pôrodnosťou je to komplex znakov, ktorý často búrlivo expandujúci tretí svet nenecháva na pochybách, s kým majú tú česť.
Nechceš položiť na seba viac ako tri umelohmotné kocky. Skôr, než ti podám ďalšiu, netrpezlivo zbúraš primitívnu vežičku, ktorú sme spolu postavili.
Robím desať vecí naraz, ale to nie je nič nové. Keď je "špička", inak to nejde. Priority sú všetky z nich, teda aspoň si to ich aktéri myslia. Ale nie je to nič príjemné. Vnútorne cítim akýsi tlak... žeby stres? Keď o strese čítam v časopise, uvelebený na pohodlnom gauči, príde mi až nepochopiteľné ako môže byť niekto vystresovaný. Aké to vlastne je byť v strese? Asi je to ako s tým sýtym, čo neverí hladnému. Teraz už viem. Keď som "v tom", viem, že je to práve ono. Dve rozrobené veci zapísané na papieriku, ďalšie dve v hlave, ktoré idem urobiť okamžite lebo sú fakt veľmi dôležité. V prijatej e-mailovej pošte nervózne čaká päť nevybavených správ. Hm, alebo som to ja, kto je nervózny? Zvoní telefón, ktorý rozbieha spúšťací mechanizmus... "Idiot!", vyhŕknem zo seba, srdce mi divo tlčie...
V hlave mi ešte stále víria myšlienky, oživené 58. kapitolou Da Vinciho kódu od Dana Browna. Príbeh je veľmi pútavý, ale ešte viac ma zaujalo pozorovanie reakcií na túto knihu.
Zatiaľ čo vy všetci zízate do debny, ja sa radšej hrám so svojimi deťmi, starám sa o žriebätá, prechádzam sa na koni pri západe slnka, debatujem s priateľmi, alebo sa milujem so svojou ženou. Reklama je navoňaná zdochlina, Oliviero Toscani - reklamný fotograf firmy Benetton
Prečo je URL webstránky slovenského rozhlasu v angličtine? Ešte by som to pochopil, keby išlo o nejaké komerčné rádio, ale prečo verejnoprávny Slovenský rozhlas používa doménu "slovakradio.sk" a nie celkom prirodzene "slovenskyrozhlas.sk"?
Byť rodičom, resp. angažovaným rodičom, je ako plniť mimoriadnu misiu v úlohe špeciálneho agenta. V sťažených podmienkach, ktoré sa vopred nedajú dokonale nasimulovať, musia byť urobené veci, od ktorých závisia ľudské životy (teda, minimálne jeden).
Gypsy, huňatá kólia farby pšenice, vlastnila niekoľko sto akrov pahorkov a lesov plných dobrôt, ako sú zajačie stopy, potôčky, spletité nory, a ona sa z toho všetkého radovala. Mala pohodlný brlôžtek a dobré jedlo. Možno to všetko brala ako samozrejmé. Povinností nemala veľa a neboli obtiažne. Jej úlohou bolo, a tým si bola istá, ctiť svojho Pána. Vedela, že nesmie naháňať kuratá. I keď musela poslúchať určité rozkazy, ako "k nohe", "poď sem", "ľahni", neboli nerozumné a nikdy neznamenali podraz. Konieckoncov, poslúchať a ctiť Pána bolo pre jej psiu povahu prirodzené.
O niektorých veciach hovorím, akoby som bol niekto, kto by mohol na všetko odpovedať. Je jasné, že nemôžem.
Nemyslím si, že je jedno, v akého Boha sa verí. Môže to byť jedno len v takom prípade, že sme sa rozhodli takéhoto Boha ignorovať. Nie však v prípade, ak hľadáme pravdu o tom, aký naozaj je, alebo aký sa nám aspoň javí, že je.
Čomukoľvek v živote sa rozhodneme uveriť, urobíme to preto, lebo máme na to dostatočne dobré dôvody. Dostatočne samozrejme znamená u rôznych ľudí vždy niečo iné - pre niekoho je dostatočné, že sa o niečom píše v bulvárnej tlači, pre niekoho je dostatočné, že sa niečo potvrdilo vedeckým výskumom v laboratóriu.
čo spíš v našej spálni. Už rok blázniš naše životy. Krásny rok, vďaka ktorému nám život viac chutí. Rok života, ktorý nadobudol hlbší zmysel. Je to už jeden nádherný rok...
Nezištná láska k blížnemu, alebo priateľstvo sa neprejavuje vzájomným si robením službičiek. Ak si mi urobil službu s kalkulom, že ti to niekedy vrátim, je to obchod, nie prejav lásky. Ak si mi pomohol kvôli tomu, že počítaš s tým, že ti inokedy, v inom smere budem nápomocný ja, obchoduješ so mnou. Požičal si mi svoju pomoc a očakávaš, že ti ju vrátim, alebo zaplatím v "inej mene", aj keď sme o tom nahlas nehovorili.
si povedala už v deviatich mesiacoch a nebolo to ani "tata", ani "mama", ale "havo". Najviac sa ti však jazyk rozviazal teraz, v jedenástich mesiacoch. Sú dvojslabičné a vždy ich hovoriš, keď okolo seba vidíš veci, ktoré označujú.
