Predseda SaS. Exminister školstva. Poslanec NR SR. Člen školského výboru. Bývalý poradca pre školstvo na BSK. Založil som firmu a 10 rokov som viedol vzdelávacie projekty na odborných školách. Mám rád dobrú kávu, praženicu a rezne ☕️🍝🍗 Zoznam autorových rubrík: školstvo, Nezaradené, Súkromné
Minister školstva nedávno oficiálne priznal, že je potrebná racionalizácia siete škôl. Znamená to, že sa budú zatvárať niektoré školy a prepúšťať učitelia. Chystá sa tak spraviť nepopulárny krok, ktorý sa už dlho odkladal.
Tak by sa dalo popísať programové vyhlásenie vlády pre školstvo z roku 2016. Nápadne sa podobá na vyhlásenie z roku 2012 a opakuje ciele spred štyroch rokov. Tu je výber niektorých z nich:
Dať 41-tisíc eur 4 ľuďom je jeden spôsob, ako dostať mladých Slovákov naspäť. Čo ale spravíme so zvyšnými cca 35 396 Slovákmi študujúcimi v cudzine?
Predvčerom sa objavila v médiách správa o tom, že štátna školská inšpekcia odhalila podvody pri externej časti maturít. Má podozrenie, že niektorí učitelia žiakom radili, alebo manipulovali s hárkami a hodnoteniami.
Pri rozhodnutiach niektorých strán sa človek musí zamyslieť, či im slovo zodpovednosť takmer nič nehovorí a či sú im ich voliči absolútne ukradnutí.
V tieni politiky existuje istá strana. Je to dlhodobo najsilnejšia strana na Slovensku. V roku 2002 dosiahla takmer 30 percent a posledných desať rokov sa pohybuje okolo stabilných 40. Je to strana Nevoličov a je neochvejná.
Šéf rezortu školstva sa rozhodol poučiť svojich priateľov na Facebooku a pred pár dňami zverejnil dva staršie články o tom, že ani inde vo svete nemajú učitelia na ružiach ustlané.
Potvrdzujú to štúdie. Podpísali sa pod to nedostatok financií, nevybavené školy, nízke nástupné platy učiteľov a nedostatočné výsledky žiakov.
Vypočul som si ich omnoho viac a všetky by si zaslúžili zverejniť. Vybral som však päť z nich. Sú to príbehy učiteľov, ktoré vás presvedčia, že školstvo je plné správnych ľudí. Ľudí, ktorí robia aj niečo navyše.
Námestie SNP zaplavili uzimení ľudia v šáloch, vetrovkách a s dáždnikmi. Všetkým išlo o jednu vec – aby sa školstvo konečne postavilo na nohy.
Poznáme sa roky. Má 30 a už šesť rokov učí na čisto rómskej základnej škole. Z môjho pohľadu by si zaslúžila medailu. Ona je dôkazom toho, že ak chce byť niekto učiteľom, tak skutočne musí svoju prácu milovať.
Čo ťa nepáli, nehas. Keď niečo funguje dobre, ako napríklad naše školstvo pred desiatkami rokov, nestaraj sa do toho a nechaj to tak. Takto často rozmýšľame a to, čo by sme si mali vážiť a zveľaďovať, považujeme za samozrejmosť.
Preboha, len nech sa v tom školstve nič nemení. Táto myšlienka mi beží hlavou, odkedy som čítal vyjadrenie pána ministra školstva Draxlera na tému rušenia niektorých organizácií rezortu školstva.
Málokedy sa jedným rozhodnutím podarí z vysokoškolsky vzdelaných ľudí spraviť sociálne prípady. U nás sa to dá.
Rozprával som sa s učiteľmi, ktorí požadujú okrem iného aj riešenie ich finančnej situácie, ale aj s tými, ktorí sú proti. Tu je niekoľko argumentov proti zvyšovaniu platov učiteľov a odpovede na ne.
Mám vek na to, aby som mohol povedať, že som zažil socializmus. Pamätám si nedostatok toaletného papiera, mandarínky iba na Vianoce, ale aj to, ako to vyzeralo na školách. Možno si to pamätáte aj vy.
Minister Draxler sa rozhodol dať učiteľom pred Vianocami jednorázovú odmenu vo výške 100 eur v hrubom. Je to ako keby im mesačný plat v jednom roku navýšil o 8,33 eur.
Chodím po školách, stretávam sa s mladými ľuďmi a rozprávam sa aj s riaditeľmi škôl. Tak by to malo fungovať. Ak totiž chcete spravovať taký kolos, akým je školstvo, mali by ste počúvať najmä tých, ktorí v ňom pracujú.
„Braňo, vieš, že ty si problém školstva?“ To mi pri návšteve škôl povedal jeden z riaditeľov a môj dlhoročný kamarát. „Prečo?“, počudoval som sa.
Takúto správu mi napísala matka žiaka, od ktorej tento údaj žiada škola. Musí doložiť aj rozhodnutie, že bude rozvedená a preukázať dohodu, kto z rodičov bude prednostne rozhodovať o tom, akú školu si jej dieťa vyberie.
