Exminister školstva, poslanec NR SR, člen školského výboru, bývalý poradca pre školstvo na BSK. Vyše 10 rokov som robil vzdelávanie na odborných školách, kde sme na školy prinášali najlepšie poznatky z praxe. Venujem sa školstvu, spoločenským a liberálnym témam, mám rád kávu (ristretto), dobré jedlo, príležitostne aj dobrý rezeň. ☕️🍝🍗 Zoznam autorových rubrík: školstvo, Nezaradené, Súkromné
Opäť sa otvára téma zvyšovania platov učiteľom a pedagogickým pracovníkom. Odbory žiadajú navýšenie o sedem percent. Sedem percent z 500 eur je 35 eur. Viem, nie je to až tak málo, ale naozaj stačí zvýšiť platy učiteľom o 35 eur,
Minulý týždeň absolvovali nádejní žiaci prijímačky aj na stredné odborné školy. A tie sa nestačili čudovať, ako málo uchádzačov sa k nim hlási. Kam sa podeli všetci žiaci?
...ktoré presne popisujú skutočný stav nášho školstva.
Tento rok som pobehal štyridsať stredných odborných škôl. A viete, čo som mal možnosť vidieť na vlastné oči? To, ako obce a samosprávne kraje – teda ich zriaďovatelia, sa o ne starajú. Nižšie v mojom blogu sa o tom môžete presvedčiť aj vy.
Tak ako sa hovorí, že po vojne je každý generál, tak mám pocit, že pred voľbami, je každý politik stroj na nápady, ako by sme sa mohli mať lepšie. A keďže nám už bolo nasľubované všetko možné i nemožné, tento raz sa dostalo aj na školstvo. Keď počúvam, ako ho chcú zachrániť politici, ktorí roky dreli poslanecké lavice (ba čo viac, niektoré strany dokonca mali aj svojho ministra školstva!), tak sa iba sám seba pýtam, čo ste robili doteraz? Prečo ste nekonali? Čo ste mali výpadok schopností?S novým ministrom školstva je to rovnaké. Vidím ho všade, až sa bojím, že mi zaklope na dvere. No niekde sa nám vytráca ten najdôležitejší prvok v celom školstve – žiak. Niekedy by ste si na neho páni aj mohli spomenúť.
Keď som ja študoval, platilo nepísané pravidlo, že s trojkami sa na gymnázium nedostaneš. A mojim rodičom preto ani nenapadlo ma tam zapísať. Prečo to spomínam? No preto, že aj dnes by sa nám aspoň takéto pravidlo hodilo. Na Slovensku totiž máme viac škôl než žiakov a keď chceme, aby naše školstvo dokázalo pokračovať MUSÍME NIEKTORÉ ZATVORIŤ. Len na to treba kopec odvahy. A zatiaľ sa žiadny, až tak odvážny minister školstva nenašiel. Pritom regulácia stredného školstva musí nastať.
O čom sa bude hovoriť pred najbližšími parlamentnými voľbami? Nezamestnanosť, rodina, platy, dane, korupcia.... Tu sa namlátilo už dosť prázdnej slamy. Agendou, o ktorej sme doteraz veľa nepočuli (ale určite budeme), je školstvo. Dobre sa o ňom mudruje už niekoľko volebných období, ale keď príde na to, aby sa zlúčili zbytočné a nefungujúce inštitúcie ministerstva školstva, nič sa neudeje. Bez povšimnutia ostáva aj zmena financovania škôl, prípadne zrušenie či obmedzenie otvárania nezmyselných odborov.
Bol som na besede so študentami....A nie na jednej. Dôležitejšie je na úvod povedať, že ma už ktosi predbehol. Po odborných školách totiž chodia pracovníčky z úradu práce. O čom s mladými študentmi debatujú? Panie úradníčky vysvetľujú študentom, čo robiť, keď skončia školu. Kedy sa majú prísť registrovať na úrad práce, čo si so sebou doniesť a na aký príspevok v nezamestnanosti majú nárok. Skrátka veci do praxe...
Tak nám vznikla nová politická strana. No na rozdiel od tých predošlých, mám pocit, že táto vyvoláva oveľa viac emócií. Jurajovi Miškovovi vyčítajú voliči, že stratil súdnosť, že nezvláda politický pád a preto potrebuje svoju vlastnú stranu. Myslím si, že Juraj Miškov spravil chyby (ako každý), ale nemyslím si, že založenie vlastnej strany SKOK!, je jednou z nich. Konečne sa totiž môže zbaviť nálepky politika a spraviť niečo, čo má zmysel.
Opakuje sa to pravidelne každý rok. Majiteľ pekárne, alebo iného podniku sedí v komisii pri záverečných praktických skúškach učňov. Pozerá a nestačí sa čudovať. Každému z praxe je totiž jasné, že títo mladí sa budú musieť ešte veľa učiť, aby boli použiteľní pre súčasný trh práce. Ale netreba zúfať. Ministerstvo školstva už prišlo so spásonosnou myšlienkou duálneho vzdelávania. Ako šibnutím čarovného prútika by sa mali vyriešiť všetky „nešváry“ odborného vzdelávania, vrátane nezamestnanosti absolventov. Ale je to skutočne tak?
Vždy, keď navštívim nejakú odbornú školu, zastavím sa aj v miestom bufete. Cukrárky a pekári, ktorí sa učia remeslu, tu totiž ponúkajú svoje produkty. Kupoval som voňavé pagáčiky, hrubo pocukrované buchtičky alebo paličky so soľou. Okrem nákupu, som mal ale aj dobrý pocit, že som podporil školu, ktorej sa tak v podstate vrátili náklady. Čo sa ale udeje teraz, keď parlament odklepol „bufetový“ zákon?
Ruku na srdce, kto z nás si niekedy nepomyslel pri platení za opravu kvapkajúceho vodovodu, prečo som ja radšej nešiel za inštalatéra...Možno preto, lebo si rodičia povedali, že je lepšie mať doma niekoho študovaného s maturitou. Lenže rodičia často zabúdajú na to, že diplom ani maturita vám peniaze nezarobia. Zarobíte si ich sami, svojou hlavou alebo rukami.
Neviem, čo robím zle. Mám firmu a z môjho pohľadu je všetko v poriadku. Pre svojich zamestnancov som vytvoril veľa oddelení, aby som uspokojil všetky ich potreby, ale aj tak sa nájdu takí, ktorí tvrdia, že podnik nefunguje. Veď posúďte sami, či majú pravdu.
Ako súkromná osoba s predstavou, že o človeku nevypovedá jeho sexuálna orientácia, ale jeho činy, schopnosti a ľudskosť, som sa rozhodol v ostatných dňoch osloviť množstvo svojich priateľov a známych, aby túto myšlienku podporili aj verejne.
Obrovská svadobná hostina, kde budú obaja v bielom. Po svadbe bude prirodzene nasledovať adopcia, nie jedného, ale hneď niekoľkých detí, ktoré potom budú vychovávať v „homosexuálnej“ atmosfére a tak budú produkovať ďalších homosexuálov. Toto je zrejme predstava niektorých zanietených odporcov nápadu registrovaných partnerstiev.
Naozaj. Neznášam ich. Žijú medzi nami, sú úplne všade. Doteraz som si to tak neuvedomoval, ale od určitého času som si na to začal dávať väčší pozor.
Pozeraj sa a uč sa! Toto počuje mnoho učňov na škole. Je to pohodlnejšie a lacnejšie. Nie však pre štát, ktorý potom musí riešiť mladých nezamestnaných. Môj nedávny blog „Z trvalej sme stále nevyrástli“ rozprúdil zaujímavú diskusiu. Viacerí mi dali za pravdu, ale mnohí majstri a ľudia z odborného vzdelávania sa ohradili. Tvrdia, že sa snažia čo najviac, ale iba do takej miery, ako im to dovolí situácia a financie. Pozrime sa teda na to, ako sa vyučuje na niektorých školách.
Toto sme sa neučili, toto sme v škole nerobili, toto nám majsterka nedovolila robiť...Tak toto boli najčastejšie odpovede na pohovore, ktorý sme robili do našej siete kaderníctiev, kde sme nedávno hľadali posily. Čo teda mladých ľudí, ktorí sa chcú stať kaderníkmi, na školách učia? O chvíľu sa dozviete.
Nedávno sa mi dostali do ruky pozvánky na dve výstavy, ktorých cieľom by malo byť zatraktívnenie remesiel pre mladých ľudí. Jednou z nich je JUVYR v rámci rezortu školstva a druhou je Mladý tvorca pod palcom rezortu hospodárstva. Keďže práve na týchto ministerstvách nastali personálne zmeny, chcel by som nových vládnych činiteľov srdečne pozvať, aby sa prišli na tieto akcie pozrieť a hlavne, aby sa snažili na ne pozrieť očami mladých ľudí. Rád ich budem sprevádzať.
