kdesi vo mne sa skrýva umelec, lenivý, zasnívaný, komplikovaný, milujúci samotuhoci nemám rada "crowdy", zimné štadióny v čase hokejovej sezóny sú mojim prvým domovommožno až pridobre si uvedomujem realitu, preto ostávam (naivným) optimistoma ešte knihy, škorica, Fínsko, čokoláda, snehové vločky, vlčie maky a slnečnicehokejovo presťahovaná na HP... Zoznam autorových rubrík: zo zákulisia majstrovstiev, hokejové návraty, hokejové návraty 2008/2009, hokejové návraty 2007/2008, juniori bavia 2007/2008, hokejové návraty 2006/2007, občasníček mužstva, výročníček, HUNDRED-SPIRED by 3.B, rhodezian ridgeback, detičky :))), words i wish i wrote, A life less ordinary, scribbles, myš-lienky
Je štvrtok. 13:00. Presúvame sa z 'našej' (= výstavníckej) budovy na hlavnú (kde sídli zvyšok školy. teda okrem keramikov, aj im sa zachovala Vilka a majú teda vlastné priestory). Na dvore potom čakáme, kým sa všetci zozbierajú. A keď už tam všetci sú, hrnieme sa do počítačovej učebne. Hurá do práce :)
Stojíme v kolóne. Už tretíkrát naskočila zelená, no my sme sa nepohli ani o päťdesiat centimetrov. Je tu opäť piatok a hráme doma, inokedy sa totiž zástupy áut aspoň trochu posúvajú. Navrhujem, aby sme to predsalen otočili a šli cez Veľkú, lebo budeme zase meškať. Ocko sa nenechal dlho prehovárať. Majo už stepuje pri našom mieste. V drese, s ruksakom na chrbte a s Bambúchovským účesom, ktorý som mu naordinovala, vyzeral ako strašiak do maku. Je jasné, že sme rodina...
Pokračujeme v krásne zmyselných nezmysloch, ktoré boli vyslovené nielen v škole. Nech sa páči...
Dnes niečo pre nemčinárov... Nemecký jazyk som sa síce učila len tri roky, a strašne nerada, no vďaka mojim spolužiakom to bola celkom sranda. Posúďte sami...
O päť minút sa začína zápas a my stále trčíme v kolóne. Ocko každú chvíľu pozerá na digitálky na autorádiu. To ma znervózňuje viac ako samotná skutočnosť, že budeme meškať. Pred zimákom haldy ľudí. Prilákala ich prítomnosť Bondru? Možno 60 z nich fakt verí, že dnes nastúpi. Alebo sa prišli pozrieť na kvalitného súpera - lídra tabuľky? Či sa rozhodli, že za znížené vstupné - 70,- Sk naši po štyroch prehrách a trápne predvádzanej hre konečne ukážu niečo zmysluplné, ba možno zahrajú aj hokej?
Aby bol náš písomný prejav zrozumiteľný, musí mať hlavne logiku. A potom už vôbec nezáleží na ničom. Dokonca ani na tom, či sú písmená totálne poprehadzované! Neveríte?
Túto miničasť výročníčka chcem venovať nášmu skvelému učiteľovi, ktorý nás na základnej škole učil fyziku. Volali sme ho - odvodene od priezviska - Giordy (džordi). Bol fakt nezabudnuteľný. Musím podotknúť, že bol Slovák!
Niekedy je až neuveriteľné, ako sa človek dokáže prebreptnúť a čo z toho môže vzniknúť. Už od základnej školy si vediem 'výročník', na ktorom som sa dnes zase raz nasmiala...
Osoby a postavy v tomto príbehu sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná. Ale... Náš kapitán premýšľa...
O exkurzii po gotických pamiatkach Spiša sme sa dozvedeli dva týždne pred odchodom. Plánovaná trasa - Žehra, Spišská Kapitula, Levoča, Spišská Sobota, Kežmarok. Spolu osem veľkých pamiatok. Za jediný deň. Hurá do sveta.
Do domu sme chceli psa. Nielen ako maznáča, ale aj abz nám strážil dvor. Ocko chcel, aby bol veľký a pekný, aby budil rešpekt, no aby neublížil. Mamka chcela kóliu. Decká dalmatínca. Hádajte, čo sme si vybrali? Presne tak, rhodéyskeho ridgebacka.
To nie je preklep. Ani príbeh o malom dieťati, ktoré ešte poriadne nerozpráva a jeho obľúbeným jedlom je kepuč. K hendikepovaným ľuďom sa treba správať rovnako ako k tým zdravým. Oni nie sú nebezpeční. To skôr my sme nebezpeční pre nich.
Popravde, aj ja by som to rada vedela. ale týchto pár informácii môže byť celkom užitočných :) možno to poznáte, formou mailu :)
