patrik horník
Nielen o góle
Ozaj skvelý pocit, keď dieťa po vás niečo zopakuje a pritom mu hrá šibalský úsmev na tvári...
Ahojte, zdravím Vás. Vďaka za návštevu.Pekný deň vždy a všade :). Zoznam autorových rubrík: všednosti, nevšednosti, snár, po víkende, príroda, rodinka, trošku vážne, trošku nevážne, Súkromné, Nezaradené
Ozaj skvelý pocit, keď dieťa po vás niečo zopakuje a pritom mu hrá šibalský úsmev na tvári...
Synáčik nám pomaly / rýchlo rastie (podľa mňa pomaly, podľa mojej manželky rýchlo), a tak si už samozrejme našiel svoje zábavky. Niektoré typicky detské, niektoré možno ani nie.
Pre mojich rodičov je samozrejmé, že keď k nim prídeme s ich vnukom, tak si vybavujú spomienky na mňa ako dieťa. Preberáme, ako som nechcel spať, ako som stále plakal, ako som chcel vyskočiť z okna, ako som plakal, lebo niekto mi „zožral" buchty a podobné veci...
Je piatok poobede a ja som nešťastný iba z jedného dôvodu. Mojej mamky vnuk, teda môj syn, zasa neuvidí svoju babku. On to samozrejme ešte nevníma, ale vnímam to ja. Vnímam aj to, že jej jediný syn nemôže byť zasa s otcom a mamou.
Mám takú záľubu...veľmi nepeknú, a to robiť svojmu synovi zle. Prečo to vlastne robím? Mám na to nejaký dôvod? Mám?
Mám manželku na materskej dovolenke. Všetko by bolo v poriadku, keby sme nebývali na kopaniciach. Aj to by bolo v poriadku, keby sme sa neprisťahovali pred dvoma rokmi. Aj to by bolo v poriadku, keby sme tam niekoho poznali...
Zavolá ona a zdvihne on: Ona: "Ahoj" On: „Ahoj" Ona: „No, tvoj syn spal zasa dlho. Necelých 45 minút." On: „No však to je dlho, nie?" Ona: „A ty si nepočul tú iróniu, keď som ti popri tom ukazovala úvodzovky?" On: „Aha ja blbec, no už som načisto hluchý :)"