Som podpredsedníčkou strany Sloboda a Solidarita, poslankyňou Národnej rady SR a predsedníčkou Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.Vážim si ľudí, prácu, život a za najvyššiu hodnotu v každej jeho oblasti považujem slobodu. Rovnako ekonomickú aj osobnú. V strane sa venujem hlavne podnikateľskému prostrediu a jeho zjednodušovaniu. Mojím cieľom je odbúrať z neho nezmyselné povinnosti, finančnú záťaž, byrokraciu a škodlivé bariéry. Poukazujem na potrebu rovnakého metra pre štát a podnikateľov a potrebu podporovať strednú vrstvu. Som presvedčená, že sú to nevyhnutné podmienky na to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Venujem sa aj téme eutanázie, o ktorej verím, bude raz realitou aj na Slovensku. O tomto všetkom píšem. Verím, že aj moje príspevky si tu nájdu svojich čitateľov a teším sa na konštruktívnu diskusiu :-). Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ak by v podnikateľskom prostredí existovala hitparáda finančne najzaťažujúcejších opatrení v porovnaní s ich prínosom, pracovná zdravotná služba by bola vážnym kandidátom.
Nikdy nezabudnem na to, za čo sme dostali pokutu pri daňovej kontrole. Bolo to síce (v tom čase) „len tisíc korún“, no za takú absurditu by bola aj koruna príliš.
Jednej veci fakt nerozumiem. Prečo SMER tak systematicky likviduje strednú triedu? Prečo neustále kladie pod nohy polená tým, ktorí vytvárajú hodnoty?
Pán Široký, čo tak poslať ľuďom aspoň jedno selfíčko „Prepáčte“? Existuje vôbec pán Široký? Videl ho vôbec niekto aj inak ako na fotografiách z rôznych oslavných, spoločenských alebo športových akciách s pánom Ficom, Paškom alebo Gašparovičom?
Je neuveriteľné, že tak vážnu diskusiu o riešení situácie vo Váhostave, ktorá začala v stredu, nebolo možné dokončiť, pretože premiér Fico ju nariadil prerušiť s tým, že teraz treba odvolať z pozície podpredsedu parlamentu Jána Figeľa. Normálne odsunuli riešenie problému, predradili tomu politickú pomstu. Aj tu je vidno úprimná snaha SMER-u riešiť skutočné problémy, v tomto prípade problémy živnostníkov a drobných podnikateľov.
Blíži sa termín daňových priznaní, a to, čo bolo minulý rok len virtuálnym strašiakom, bude za pár dní krutou realitou. Podnikatelia, ktorým sa v minulom roku nepodarilo vytvoriť zisk, za to už tento rok zaplatia, a to pokutou zvanou daňová licencia. Táto bude v závislosti od obratu a toho, či je podnikateľ platca DPH alebo nie, vo výške od 480 až do 2880 eur. A prečo? Minister Kažímír tvrdí, že tým bojujú proti daňovým únikom. Existuje tu vraj mnoho spoločností, ktoré roky nevytvárajú zisk, teda neplatia dane a on je presvedčený, že sú to podvodníci a „vyhýbači sa“ daniam. Neviem sa však ubrániť niekoľkým úvahám.
Očakávala som, že zdravotníctvo bude pre prezidenta Andreja Kisku jednou z najcitlivejších oblastí a keď sa bude blížiť nejaké zlo, bude konať. A on konal. Vrátil parlamentu zákon, ktorý má zrušiť poplatky. Žiaľ bez úspechu, no nie zbytočne. Mnohé totiž odznelo.
Aby pečiatka bola pečiatkou a úradník poriadnym bossom, musia mať patričnú silu. Tá sa znásobuje, ak má poriadny boss poriadnu pečiatku a legislatívou priznané vágne definované právomoci. V tejto pozícii sú dnes zástupcovia župy, ktorí majú tú moc udeliť alebo neudeliť licenciu prevádzkovateľom autobusovej diaľkovej dopravy, a to bez toho, aby to museli jasne a explicitne zdôvodniť. Zástupca župy dnes môže žiadateľa odstaviť od podnikania jednoduchým subjektívnym skonštatovaním, napríklad že „tento autobus, ktorý prejde komunikáciou našej župy raz za hodinu, bude mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť dopravy“.
Diskusie s podnikateľmi majú mnoho spoločných menovateľov. Štátna správa konzumuje vytvorené hodnoty rýchlosťou svetla, neposkytuje daňovníkom adekvátne verejné statky a nielenže nevytvára vhodné podmienky na podnikanie, ešte ho systémovo likviduje. Okrem prosby „malo by sa kradnúť pomalšie, už to nestíhame platiť“ sa najčastejšie spomínajú tieto problémy:
Len nedávno sa objavil v médiách príbeh mladej ženy, ktorá sa po tom, ako jej diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu, rozhodla pre dôstojné ukončenie svojho života, pre eutanáziu. Všetko si dôkladne premyslela, naplánovala a 1.11.2014 za pomoci odborníkov, doma, v kruhu svojich blízkych aj zrealizovala. A prinútila ľudí zamyslieť sa.
Zbabraný návrh zákona z dielne JUDr. Zmajkovičovej môže dopadnúť aj tak, že deťom v školách v pohodičke servírujeme práškové bryndzové halušky poliate bravčovou masťou a zakážeme im predávať celozrnné pečivo alebo horalku. Takto, samozrejme „v mene dobra“, môže dopadnúť návrh zákona poslankyne SMER-u Zmajkovičovej, ktorý má byť schválený už na tejto schôdzi Národnej rady a má obmedziť predaj občerstvenia na školách. Toto ale nie je to jediné, čo sa dá návrhu zákona vyčítať.
Ako dvadsaťročná som si spravila vodičský preukaz. Absolvovala som kurz v autoškole, povinné jazdy a úspešne som prešla skúškami. Dostala som vodičák pre motorové vozidlá skupiny B, a nič mi nebránilo začať jazdiť, veď oprávnenie som mala. Oprávnenie viesť osobné motorové vozidlo, po cestách určených pre motorové vozidlá, podľa platných pravidiel cestnej premávky. A tak som jazdila. Intenzívne, bez nehody.
Kým v štátnej správe, napríklad na takom Ministerstve vnútra, nie je problém zavolať Lucku Bílu, aby prišla zamestnancom na vianočný večierok zaspievať pár pesničiek za vyše 13 tisíc eur, podnikateľ ak chce spraviť vianočný večierok, akciu na podporu predaja pre svojich partnerov, pohostiť ich a nedajbože im ako vďaku darovať nejakú pozornosť, môže tak urobiť len zo svojich zdanených peňazí, teda zo zisku. Inými slovami: nie je možné, aby si takéto výdavky zahrnul do nákladov a boli odpočítateľnou položkou pre výpočet základu dane. Na druhej strane ministerstvo, dlhodobo hospodáriace s deficitom, teda so stratou, hospodáriace len s financiami daňových poplatníkov, navyše aj v časoch krízy a všeobecného šetrenia, rozhadzuje.
Vláda má zas peniaze nazvyš. Nepôjdu do zdravotníctva ani školstva, pôjdu firme pána Babiša. Pekne elegantne, ako sa sluší a patrí, cez 10-ročné daňové prázdniny. Štát tak venuje 58 miliónov eur tomuto bezpochyby úspešnému českému podnikateľovi a ministrovi financií Českej republiky v jednej osobe. Ale toto nie je v tom celom jediný prúser.
To, že Ministerstvo práce programovo likviduje podnikateľské prostredie, už vidí voľným okom asi každý. Tento krát guľomet namierili proti personálnym agentúram. Ale nie len.
Zasadnutia parlamentných výborov sú obvykle verejné. Takým bolo aj to stredajšie mimoriadne zasadnutie zdravotníckeho výboru, ktorého zvolanie inicioval Richard Sulík. „Skvelý zážitok", niekedy si to vyskúšajte. Pani ministerka na tomto zasadnutí mala vysvetliť okolnosti okolo prevozu pacientky dňa 13.9.2013, ktorá potrebovala urgentnú pomoc. Táto pacientka akúsi pomoc dostala. Dnes už ale vieme, že lekári nemali ani len možnosť poskytnúť jej takú pomoc, akú nám všetkým garantuje zákon.
Tou povestnou čerešňou na skysnutej torte odchádzania „kollárovcov" zo strany SaS sú vyjadrenia samotného Jozefa Kollára. Richard Sulík vraj svojou výzvou na jeho odchod rozbíja stranu a snaží sa o jej rozpad. V kontexte uplynulých udalostí je toto tvrdenie teda náramná trúfalosť.
Financovanie politických strán je u nás súčasťou predvolebného koloritu a rétorickej výbavy nových politických vodcov. Aj prostredníctvom tejto témy sa politici snažia zapáčiť voličom. Predbiehajú sa, kto viac klepne politikom po prstoch, kto zníži poslancom platy,kto okreše stranám financie od štátu. Aj keď sa s takýmto prístupom nestotožňujem, do určitej miery ho chápem. Napokon aj Benjamin Disraeli, významný britský politik a spisovateľ, zadefinoval rozdiel medzi štátnikom a politikom, keď povedal, že štátnik myslí na budúce generácie, kým politik myslí na budúce voľby. Voľby sú jednoducho neraz to jediné, čo politikov zaujíma.
Citeľné výpadky v štátnom rozpočte, strata tisícok pracovných miest a pokles tržieb obchodníkov. Takýto dopad bude mať zákaz nedeľného a sviatočného predaja. Štát má problém nájsť 50 miliónov eur pre zdravotné sestry a zároveň sa chce vzdať dvojnásobku tejto sumy nezmyselnou reštrikciou. A nie len to! Tento zákaz obmedzí ľuďom možnosť slobodne sa rozhodovať a núti ich správať sa podľa toho, čo predkladatelia považujú za jediné správne.
Nie je tomu tak dávno (leto 2011), čo poslanec za KDH Brocka demaskoval spoluprácu so SMER-om, keď spoločným legislatívnym návrhom s poslankyňou Tomanovou chceli ľuďom na Slovensku zakázať nedeľnú prácu. Neviem, ako videli svoj návrh v praxi, pretože ja si neviem predstaviť, že by mali byť v nedeľu zatvorené lekárne, čerpacie stanice, reštaurácie, nemala by fungovať doprava, telefóny, neboli by dodávky plynu, vody, elektriny, nevysielala by televízia, nedalo by sa ísť do kina, na plaváreň, do ZOO alebo na nedeľnú omšu.
