Miro Jankes
Fotoprojekt Lazy - III.časť
Prechádzam krajinou, ktorá je o štyridsať rokov staršia. Ja mám stále 15. Ale ľudia, ktorých stretávam zostarli s krajinou. Dívam sa na nich svojimi pätnásťročnými očami a ničomu nerozumiem.
Raz na to možno prídem - som napísal v roku 2008, keď som uverejnil môj prvý článok na blog. Nie som si istý, ale myslím, že už som na to prišiel.. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi

Prechádzam krajinou, ktorá je o štyridsať rokov staršia. Ja mám stále 15. Ale ľudia, ktorých stretávam zostarli s krajinou. Dívam sa na nich svojimi pätnásťročnými očami a ničomu nerozumiem.

Už to bude skoro rok, čo som bol testovať môj nový foťák na Malom Fatranskom Kriváni. Hlásili dnes celkom dobré počasie. Nebolo by odveci vyštverať sa naň znova a pofotiť si ho zasa trochu inak.

Včera som videl sedieť na hniezde v neďalekej dedine bociana. Dnes som išiel skontrolovať iné hniezdo. Sem chodievam fotiť bociany každý rok. Boli v ňom dvaja. Počkám chvíľu a odfotím si ich, keď budú odlietať na chvíľu preč.

Včera sme tadiaľto prechádzali podvečer. Chcel som zistiť, ako to tu vyzerá ráno. Hory sú trochu v opare. Obrázky sa rozkliknutím zväčšia v novom okne.

Sníva sa mi odmalička. Takmer každú noc a často sú to nádherné krajiny a prostredia. Mal som obdobia, keď som si niektoré zaujímavé sny zapisoval. Dodnes, keď si tie zápisky čítam, viem si niektoré z tých snov znovu vybaviť.

Obdobie domasedenia skončilo. Treba skontrolovať, čo je vonku nového. Pri jazierku v Košútoch zmizol sneh. Ľad ešte chvíľu zostane. Prešiel som sa dookola a vystrašil ma zvuk, ktorý som naposledy počul v detstve.

Asi to bolo v zime. Vonku svietilo slnko. Izba bola vykúrená, ale zlá izolácia spôsobovala, že odspodu prenikal chlad. Keď horelo v sporáku, nebolo to cítiť. Objavilo sa to až vtedy, keď som zabudol dlhší čas priložiť.

Chcel by som fotiť iba ľudí. Ťažko však prekonávam ostych. Nechcem nikomu zasahovať do súkromia, ale bez toho asi dobrý obrázok nevznikne. Na karnevale v Žiline je dobré, že ľuďom v maskách až tak nevadí, že ich niekto fotí.

Český film režiséra Karla Kachyňu s rovnakým názvom bol pre mňa za totality zjavením. (O fotení som vtedy nevedel takmer nič. Prvý vlastný fotoaparát som dostal až rok po jeho vzniku.) Dodnes sa cítim byť tým filmom ovplyvnený.

V mojej rodnej dedine, v Lazoch pod Makytou, neboli vysoké hory. Makyta mala 922 m.n.m., (medzitým narástla na 923,3 m), Veľký Javorník 1071. Nezažil som tam ani nejaké búrlivé výčiny počasia, ktoré by tvarovali krajinu.

Pôvodne sme chceli ísť so známymi do Vysokých Tatier. No kvôli nestálemu počasiu a aj kvôli nedávnym smrtelným úrazom, sme to radšej zmenili. Trochu som sa obával, že po včerajšom výdatnejšom snežení nebude na Choč

Snívalo sa mi, že sme prechádzali ďiaľkovým autobusom kľukatými uličkami pomedzi staré drevené domy. Určite to malo byť na Lazoch v časti Duhé. V skutočnosti by sa tam autobus nikdy nevyškriabal.

Ráno som si skontroloval na internete zábery z webkamier. Je nízka oblačnosť, hore svieti slnko. Som obmedzený časom, pretože idem poobede do roboty. Predsa len vybehnem na môj fotokopec, niečo pofotiť.

V nedeľu som bol na výstave členov fotoklubu Karola Plicku v martinskej galérii. Po jej prezretí som prišiel nato, že sú všetci lepší ako ja. Fotím už roky. Čítam si články o fotografii, pozerám videá s návodmi ako lepšie fotiť.

Rád fotím motýle, hory aj starú ľudovú architektúru. Najradšej by som ale fotil iba ľudí. Pretože to nie je jednoduché a tiež preto, že musím vždy prekonávať svoj vrodený ostych.

Voľný preklad z informačnej tabule: Architektonické duo Gijs Van Vaerenbergh postavilo priehľadný kostol pre Borgloon. (Belgicko) Niekedy je uvádzaný názov objektu aj Čítanie medzi riadkami. Je vysoký 10 metrov

Zatiaľ netuším, kam sa až dostanem. Možno iba po chatu. Dlho som nikde nebol, kondička žiadna, kilá pribúdajú. Okrem môjho chcenia je tu ale aj počasie. Nebudem zbytočne riskovať. Najmä, ak by sa blížila búrka.

Popršalo. Stále je zamračené. Napriek tomu idem skontrolovať jabloň v poli. Podľa záberov z družice by sa malo pomaly zlepšovať počasie. Pre istotu si ale beriem aj pláštenku.

Stále sa vraciam na tie isté miesta. A vždy je to trochu iné. Inak svieti slnko - tiene sú buď kratšie, alebo inokedy dlhé. Je viac, alebo menej snehu. Kvitnú kvety, alebo prší.

Treba sa hýbať. Vypínam počítač, odpájam sa z internetu. Beriem foťák, obliekam sa do nečasu a idem. Bez cieľa. Len tak. Ono sa vždy niečo objaví.