Ján Košč
Slovensko - najneflexibilnejší pracovný trh
Už v predchádzajúcich blogoch som sa tejto téme sčasti venoval a tak som sa rozhodol vytvoriť kratšie zhrnutie.
Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Pôsobím na katedre Sociológie Univerzity Komenského v Bratislave. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba, Asociácie sociálno-ekonomických analytikov a ani Univerzity Komenského v Bratislave. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Už v predchádzajúcich blogoch som sa tejto téme sčasti venoval a tak som sa rozhodol vytvoriť kratšie zhrnutie.

Pred pár minútami bol v TA3 nejaký odborník, ktorý rozprával o rómskej problematike. Nebudem komentovať to o čom hovoril, to by bola debata na dlhšiu dobu. Zaujalo ma jedno jeho tvrdenie, ktoré vraj platí na všetkých nízkokvalifikovaných občanov Slovenska, no zvlášť na Rómov.

Určite sa vám dostalo do uší vyhlásenia zástupcov Slavia Capital a Sitno Holding, ktorí sú vlastníkmi firmy WAY Industries o tom, ako kvôli zlým zamestnancom musia opustiť Slovensko a výrobu presťahovať do Čiech. Peter Benčúrik, hovorca spoločnosti Way Industries: Môžem potvrdiť, že spoločnosti Way Industries sa v poslednom období podarilo dohodnúť zaujímavé zákazky zo zahraničia, má dôveru zákazníkov a bánk, no odstávky výroby spôsobené odborárskymi aktivitami jej spôsobujú problémy

Pán exminister uverejnil na svojom facebookovom profile status, ktorý ma doslova zdvihol zo stoličky. Takáto detská argumentácia a znevažovanie niečoho hodnotného niečim úplne všedným a nepodstatným sa len tak u dospelého človeka nevidí a v tomto prípade ide o vysokoškolsky vzdelaného človeka a exministra.

Pred pár dňami zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF) rebríček konkurencieschopností krajín sveta v ktorom sa Slovensko neumiestnilo na práve najlepšom mieste. Rebríček sa na pár dni stal headlinom v našich novinách, rádiách, na internetových serveroch i v televíziách a čo sa týka komentárov ohľadom dôvodov nášho zlého umiestnenia, najviac sa spomínala korupcia, klientelizmus, zle fungovanie verejných inštitúcií, stav súdnictva, byrokracia, nízka transparentnosť a efektívnosť verejných výdavkov, ale aj zaostávajúci vzdelávací systém a nízka úroveň inovácií.

Dnes Poliaci oznámili, že im dodávajú asi o štvrtinu menej plynu, naši plynári tiež hlásia pokles tlaku v potrubí. Nie, nebudem tu špekulovať o príčinách a následkoch, len ma zaujal dnešný rozhovor s jedným človekom na túto tému:

V poslednej dobe sa odbor sociálna práca dosť často preberá nielen v médiách, ale aj u laickej verejnosti. Dosť často počuť argumenty typu: absolventi sociálnej práce sú nezamestnateľní, je to zbytočná profesia, absolventi sociálnej práce sú neschopáci s titulom, atď.

Pri mnohých príležitostiach sa používa ako argument výška priemernej mzdy. Mnohokrát takéto číslo dokáže vzbudiť aj závisť a iné negatívne emócie. Množstvo zamestnancov s týmto číslom polemizuje, nakoľko „oni toľko peňazí predsa nezarábajú“.

Žijeme v Európskej únii a v čisto v teoretickej rovine by si mali byť všetci občania i inštitúcie (firmy, spoločnosti, spolky, atď) rovní pred zákonmi i v povinnostiach. Je to mu naozaj tak?

"Poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) predložil do parlamentu návrh novely Zákonníka práce, ktorý má umožniť flexibilnejšie možnosti dohadovania práce nadčas. Podľa jeho návrhu by bolo možné v kolektívnej zmluve dohodnúť rozsah práce nadčas, ktorú možno zamestnancovi nariadiť v kalendárnom roku, najviac 250 hodín. V súčasnosti Zákonník práce umožňuje nariadiť v kalendárnom roku zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín."

Len v júni minulého roka som písal o tom, ako naše drahé média rady nadužívajú slovičko poprava a za posledné dni som sa znova dočkal novej spŕšky tohto fenoménu.

Pred pár dňami sa pán minister Kaliňák zúčastnil Témy dňa v TA3 ohľadom problému na jednom slovenskom futbalovom ihrisku, kde došlo ku konfliktu. Tejto udalosti sa nebudem venovať o tom bolo a predpokladám, že ešte bude popísané dosť. Zaujalo ma, že pán minister vyzval, aby sa nepaušalizovalo a aby sa nehádzali všetci Rómovia do jedného vreca, veľmi chválihodná výzva, škoda len, že ju hneď zabil vlastným paušalizovaním inej skupiny našich obyvateľov.

V poslednej dobe sa v médiách viac spomínali udalosti ohľadom kolektívneho vyjednávania v bratislavskom Volkswagene a predlžovania pracovného času v košických železiarňach, pričom dosť reakcií na tieto články by sa dalo zhrnúť do nasledujúcich hesiel: „zakážme odbory!", „odbory škodia ekonomike a zamestnanosti", „sú to komunisti", „berú obrovské platy za nič".

V týchto dňoch si pripomíname vznik Slovenského štátu na čele s kňazom Tisom a tak som sa rozhodol niečo o tejto dejinnej udalosti napísať a aby nešlo len o suché opakovanie histórie skúsim to urobiť tak trochu netradične. Tak ako Slovensko, tak aj Dánsko sa na istý čas stalo satelitom nacistického Nemecka, skúsme sa pozrieť na to v čom si osudy týcto krajín a ich obyvateľov boli podobné a v čom nie. Chápem, že jednoduché porovnávanie nedáva odpovede na všetky položené otázky, ale porovnávanie dvoch krajín v rovnakej situácii a ich chovanie v nej môže minimálne aspoň mnohé naznačiť...

Nie, nekladiem si za úlohu obhajovať, alebo kritizovať v súčasnosti platné rozšírovanie vyšších kolektívnych zmlúv, ide mi skôr o niečo iné. Nech je podoba zákona o kolektívnom vyjednávaní akákoľvek, tak sa vždy okolo neho šermuje rôznymi tvrdeniami, ktoré majú málokedy oporu v realite a platnom stave.

Nedávne udalosti v Nitre ma prinútili sa zamyslieť nad tým, prečo je extrémizmus v našej spoločnosti tak rozšíreným a tolerovaným javom.

Na fakt, že naši žurnalisti nadmerne používaju namiesto slova vražda slovo poprava, som si už dávnejšie zvykol, hoci ma to vždy zdvihne zo stoličky, ale že sa k nim aktuálne pripojí aj súčasný minister vnútra, tak to ma doslova šokovalo.

Tento môj blog, prosím, neberte ako hlbokú a odbornú analýzu tejto témy. Je to môj osobný pohľad a príspevok do diskusie na túto problematiku a na tie nekonečné hádky o tom ako dôchodková reforma má, prípadne nemá vyzerať. A hlavne, či má, alebo nemá zmysel.

V poslednej dobe sa v médiách objavili správy o jarnom upratovaní. Vodáci vyčistili horný tok Hornádu, dobrovoľníci vyčistili turistický chodník v Pieninách, atď. Takáto činnosť je chvályhodná a potrebná, hlavne teraz, v jarnom období, keď roztopený sneh ukázal, že Slovensko nie je len krajinou výtlkov na cestách, ale i krajinou, ktorá nemá ďaleko k veľkoplošnému smetisku.

Od prvého januára 2013 platí nový zákonnik práce, ktorý je dosť často komentovaný ako "vinník" vysokej nezamestnanosti. Hovorí sa o tom naozaj veľa, ale nejakých konkrétnych informácií, okrem všeobecných rečí, som sa dodnes nedočkal zo žiadnej strany tohto sporu.