Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Vo svojom predchádzajúcom blogu som okomentoval jedno konkrétne demagogické tvrdenie, ktoré som hneď aj konkrétnymi údajmi vyvrátil. V diskusii sa ale jeden z čitateľov pokúsil naznačiť, že mi išlo o niečo iné.
V poslednej dobe sa množia prípady, keď si rôzni analytici a politici vyberú jedno hľadisko, jeden konkrétny údaj zo zákonníka práce a porovnávajú ho s podobným zákonom v zahraničí, pričom zjavne naschvál zabúdajú uviesť iné okolnosti, ktoré tú realitu značne ovplyvňujú.
Na otázky ohľadom chudoby a pracujúcej chudoby, aj v zmysle, čo vlastne tieto pojmy znamenajú a kde sú ich hranice a ako chudobu na Slovensku čo najviac minimalizovať sa pokúsila nájsť odpovede akademická konferencia Slovenskej siete proti chudobe a nadácie Friedrich Eberet Stiftung, ktorá sa konala v piatok 21. 11. 2014 v Košiciach. Na tejto konferencii som sa zúčastnil a keďže z môjho pohľadu priniesla nielen zaujímavé informácie, ale nastolila aj ďalšie dôležité otázky vhodné na verejnú diskusiu, rozhodol som sa s nimi podeliť...
Hoci chystaný veľký protestný pochod ohlásili organizátori už asi pred dvoma týždňami, v médiach o tom nenájdete ani len zmienku. Aj na tomto prístupe je pekne vidno, ako média účelovo a selektívne pristupujú k témam, ktoré sa týkajú našej spoločnosti.
S témou nedostatku kvalifikovaných zamestnancov na Slovensku sa v poslednej dobe stretávame čím ďalej, tým častejšie. V tejto súvislosti sa skoro výlučne spomína zlý stav školstva na Slovensku a potreba jeho reformy. S týmto sa dá súhlasiť, lenže nie je to ani len zďaleka celá pravda. Iné okolnosti nedostatku kvalifikovaných ľudí na našom pracovnom trhu sa akosi potichu obchádzajú a ignorujú.
V posledných dňoch sa veľa udialo a ešte viac povedalo o chystanom koncerte pri príležitosti pádu bývalého režimu. Vo väčšine prípadov sa povedalo viac drístov, ako faktov, ale na to sme si už zvykli, že politická i občianska diskusia sa orientuje na všetky možne druhy drístov a demagógie, ako na fakty a argumenty.
Intenzívne sme hovorili o tom, čo spôsobuje súčasná novela Zákonníka práce smerom k obmedzeniu agentúrneho zamestnávania, priblížil Holeček.
Poslanec Kaník vo štvrtkovej relácii Tak takto na TA3 tvrdil niečo takéto: Panasonic zo Slovenska odchádza pre zlé zamestnávateľské prostredie. Keby tu nebolo zlé zamestnávateľské prostredie, tak by reorganizoval výrobu a ostal by.
Už v predchádzajúcich blogoch som sa tejto téme sčasti venoval a tak som sa rozhodol vytvoriť kratšie zhrnutie.
Pred pár minútami bol v TA3 nejaký odborník, ktorý rozprával o rómskej problematike. Nebudem komentovať to o čom hovoril, to by bola debata na dlhšiu dobu. Zaujalo ma jedno jeho tvrdenie, ktoré vraj platí na všetkých nízkokvalifikovaných občanov Slovenska, no zvlášť na Rómov.
Určite sa vám dostalo do uší vyhlásenia zástupcov Slavia Capital a Sitno Holding, ktorí sú vlastníkmi firmy WAY Industries o tom, ako kvôli zlým zamestnancom musia opustiť Slovensko a výrobu presťahovať do Čiech. Peter Benčúrik, hovorca spoločnosti Way Industries: Môžem potvrdiť, že spoločnosti Way Industries sa v poslednom období podarilo dohodnúť zaujímavé zákazky zo zahraničia, má dôveru zákazníkov a bánk, no odstávky výroby spôsobené odborárskymi aktivitami jej spôsobujú problémy
Pán exminister uverejnil na svojom facebookovom profile status, ktorý ma doslova zdvihol zo stoličky. Takáto detská argumentácia a znevažovanie niečoho hodnotného niečim úplne všedným a nepodstatným sa len tak u dospelého človeka nevidí a v tomto prípade ide o vysokoškolsky vzdelaného človeka a exministra.
Pred pár dňami zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF) rebríček konkurencieschopností krajín sveta v ktorom sa Slovensko neumiestnilo na práve najlepšom mieste. Rebríček sa na pár dni stal headlinom v našich novinách, rádiách, na internetových serveroch i v televíziách a čo sa týka komentárov ohľadom dôvodov nášho zlého umiestnenia, najviac sa spomínala korupcia, klientelizmus, zle fungovanie verejných inštitúcií, stav súdnictva, byrokracia, nízka transparentnosť a efektívnosť verejných výdavkov, ale aj zaostávajúci vzdelávací systém a nízka úroveň inovácií.
Dnes Poliaci oznámili, že im dodávajú asi o štvrtinu menej plynu, naši plynári tiež hlásia pokles tlaku v potrubí. Nie, nebudem tu špekulovať o príčinách a následkoch, len ma zaujal dnešný rozhovor s jedným človekom na túto tému:
V poslednej dobe sa odbor sociálna práca dosť často preberá nielen v médiách, ale aj u laickej verejnosti. Dosť často počuť argumenty typu: absolventi sociálnej práce sú nezamestnateľní, je to zbytočná profesia, absolventi sociálnej práce sú neschopáci s titulom, atď.
Pri mnohých príležitostiach sa používa ako argument výška priemernej mzdy. Mnohokrát takéto číslo dokáže vzbudiť aj závisť a iné negatívne emócie. Množstvo zamestnancov s týmto číslom polemizuje, nakoľko „oni toľko peňazí predsa nezarábajú“.
Žijeme v Európskej únii a v čisto v teoretickej rovine by si mali byť všetci občania i inštitúcie (firmy, spoločnosti, spolky, atď) rovní pred zákonmi i v povinnostiach. Je to mu naozaj tak?
"Poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) predložil do parlamentu návrh novely Zákonníka práce, ktorý má umožniť flexibilnejšie možnosti dohadovania práce nadčas. Podľa jeho návrhu by bolo možné v kolektívnej zmluve dohodnúť rozsah práce nadčas, ktorú možno zamestnancovi nariadiť v kalendárnom roku, najviac 250 hodín. V súčasnosti Zákonník práce umožňuje nariadiť v kalendárnom roku zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín."
Len v júni minulého roka som písal o tom, ako naše drahé média rady nadužívajú slovičko poprava a za posledné dni som sa znova dočkal novej spŕšky tohto fenoménu.
Pred pár dňami sa pán minister Kaliňák zúčastnil Témy dňa v TA3 ohľadom problému na jednom slovenskom futbalovom ihrisku, kde došlo ku konfliktu. Tejto udalosti sa nebudem venovať o tom bolo a predpokladám, že ešte bude popísané dosť. Zaujalo ma, že pán minister vyzval, aby sa nepaušalizovalo a aby sa nehádzali všetci Rómovia do jedného vreca, veľmi chválihodná výzva, škoda len, že ju hneď zabil vlastným paušalizovaním inej skupiny našich obyvateľov.
