Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Takéto nápisy sa niekedy vyskytujú (vyskytovali) na bránach dedinských dvorov. V dnešnej dobe sa už používajú aj rôzne piktogramy, či vtipné nápisy. Napríklad o tom, že strážny pes je rýchlejší, alebo oznam, že "tu strážim ja", teda pes. Fantázia je voľná. Pravdu povediac, naposledy som sa stretol so zlým psom keď som mal 6 rokov a ani v tom prípade nie som istý, či som ja nebol horší ako susedov pes.
Česká ľidová písnička: Z Kutné Hory koudelníkův syn ma zaujala, keď som si pod vplyvom českých prezidentských volieb spomenul na dovolenku v Čechách. Kutná Hora je v mojom archíve najbližšie ku Prahe, tak som sa tam virtuálne zastavil.
Máte šťastie, ak ste na Silvestra nechceli zaparkovať pri nemocnici pod Zoborom v Nitre. Už okolo jedenástej bolo všetko plné, aj krajnica cesty až po najbližšiu križovatku. Okrem nádherného slnečného dňa sa tam, na najkrajšom vrchole Nitry konalo niečo zaujímavé.
Napínavé čítanie je vhodné na každý čas, tak som bol rád, že som túto knihu dostal do rúk práve pred Vianocami, kedy sa nájdu chvíle na čítanie. Bolo to spestrením toho čakania na Ježiška, keď sa všeličo vypeká a celý byt vonia zákuskami. Tematika knihy vôbec nie je vianočná, aj keď sa dotýka rodinných vzťahov.
Moje fotografie z predvianočnej Trnavy sú zároveň mojim posledným predvianočným článkom na blogu. Viac by sa do zajtra ani nedalo stihnúť. Okrem toho je tiež jasné, že zajtra na Štedrý deň a zvlášť na štedrú večeru asi nikto nebude loziť po blogoch. Tak možno môj článok ujde všeobecnej pozornosti, čo nebude žiadna škoda. Všetkým želám dobrý Štedrý deň.
Kde bolo, no bolo to za siedmymi horami v ďalekom mori kde žijú baltické slede. Ryba je symbol Vianoc a aj keď ešte nie sú tu, dostal som chuť dravca na originálne kyslé baltické slede a rovnako originálne slanečky. Nezvyknem tu písať o tom, čo bolo na večeru, ale dnes mi to nedá...
Všetko má svoj začiatok i koniec, tak ako abeceda. Niektoré obce sa nachádzajú v prvej polovici abecedy, iné tvoria jej dôstojný koniec. Pre veľký úspech (smajlík) pokračujem v netradičnom predstavovaní obcí z môjho archívu v poradí podľa konca abecedy.
Občas mávam v hlave, kopu nápadov na písanie, ale nie všetky sa dostanú von. Tak ma raz napadla, doslova ma prepadla myšlienka o tom, ako to vlastne chodí tam, kde sa rodia myšlienky a ako sa dostávajú na svet, teda na monitor alebo do vzduchu.
Kedysi bolo zvykom písať zoznam účinkujúcich hercov vo filme podľa abecedy, aby sa ani náhodou nikto z nich neurazil. Tak mi napadlo (aj ma napadlo), z nedostatku lepších aktuálnych možností, opäť siahnuť do archívu - v abecednom poradí...
Jeseň je na blogu ako povinná jazda. Podobne je na tom aj jar a vlastne každé ročné obdobie. Neustálym opakovaním by nám to malo zovšednieť, ale stále vítame tie zmeny počasia a nálady prírody. Tak veľmi sa nám to podobá. Na jeseň nás najviac lákajú farby.
Po čiernobielom svete minulosti sa mi žiada trochu farieb. Na upokojenie je najlepšia zelená, tak som sa na ňu zameral. Nie len ja, ale aj stavitelia mosta Slobody alias Chucka Norrisa. Našťastie, ostala z toho len číra sloboda. Zelený most je dobrý na upokojenie vášní, len neviem či nevyvolá u slabších pováh podobný pocit ako kolísanie lode pri plavbe oceánom.
Trochu nadnesený názov článku by som upresnil v tom, že nejde o celý svet, ale iba o bývalú Československú republiku a história je myslená len na jednu (moju) generáciu. Z môjho osobného pohľadu je to veľký kus histórie, ale z pohľadu sveta je to len taká malá, sotva viditeľná omrvinka.
Využili sme Európsky týždeň mobility a nechali sme auto v garáži. Bezplatnou MHD sme sa vybrali na obchôdzku mesta. Pôvodne sme mali v úmysle zájsť do Modry na malý turistický výlet k rozhľadni na Homole. Keď som porovnal tamojší terén s Bratislavskou mestskou túrou na Slavín, vyšlo mi to dosť podobne, tak Slavín vyhral, aj preto, že sme tam už dávno neboli.
Patrím k tým, ktorých priťahuje lietanie a lietajúce stroje. Napriek tomu nerád lietam po svete. Najradšej som kedysi lietal so svojimi modelmi lietadiel. To bolo premňa absolútne bezpečné, len na záver lietania som si zvyčajne pripravil starosti s opravami poškodených krídel.
Prečítal som si dve zasvätené recenzie novej knihy od M. L. Stedmanovej: Svetlo medzi oceánmi. Andrea Ostrihoňová píše: "... je to kniha skôr pre ženy, ako pre mužov, ale na druhej strane - prečo mužom odopierať trochu sĺz a dojatia." Tak neviem, neplakal som, veď je to príbeh tvrdého chlapa, ktorý prežil hrôzy vojny.
Existuje čierne korenie, ale je aj biele. Ako dobro ku zlu, tak sa biele blíži časom k čiernemu. Prach sme a na prach sa preto dívame s úctou. Z prachu zeme rastie naša krajina. Je čas zrodu, čas dozrievania a na konci je zber úrody a opakovanie kolobehu života.
V sobotu sa má človek venovať nejakej, pre seba prospešnej činnosti. Napríklad vybrať sa s fotoaparátom k rieke Váh. Tak som to urobil aj ja, presne pred týždňom. Istý typ fotografií by mal byť chvíľu v "páci" a uložený v chladničke, aby potom zábery nasali do seba akúsi patinu fantázie.
Korenie je korením života a poéziou sa sladí čaj. Tak akurát, nepresladiť... Vraj nemám rýmy. Viem. Vraj nemám rytmus, to by ma mrzelo. Nie som síce parketový lev, ale tancovanie mi je dosť blízke. Korenie je v rytme a niekedy aj v Ríme. Toto je krátky článok, preto je v ňom iba štipka korenia a žiaden veľký humor...
Na pozvanie našej dcéry a vnučky sme strávili niekoľko dní na území Stredozeme - tak som si pracovne nazval to známe zimné stredisko. Cez Donovaly sme zvyčajne iba prechádzali zdola hore alebo naopak. Treťou možnosťou bolo, nechať sa vytiahnuť lanovkou na Novú hoľu a tam si trochu pochodiť po okolitých kopcoch.
Bratislava je možno najmenšie, ale iste aj najkrajšie veľkomesto. Prečo nie? Ktokoľvek príde večer do uličiek starého mesta, musí sa tu cítiť ako doma, všetko je blízko, na dosah ruky. A nenachodí sa tu tak, ako na Ramla Bay v Barcelone, ani nemusí cestovať do Carcassonne, aby tam ochutnal stredovekú kuchyňu.
