Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Využili sme Európsky týždeň mobility a nechali sme auto v garáži. Bezplatnou MHD sme sa vybrali na obchôdzku mesta. Pôvodne sme mali v úmysle zájsť do Modry na malý turistický výlet k rozhľadni na Homole. Keď som porovnal tamojší terén s Bratislavskou mestskou túrou na Slavín, vyšlo mi to dosť podobne, tak Slavín vyhral, aj preto, že sme tam už dávno neboli.
Patrím k tým, ktorých priťahuje lietanie a lietajúce stroje. Napriek tomu nerád lietam po svete. Najradšej som kedysi lietal so svojimi modelmi lietadiel. To bolo premňa absolútne bezpečné, len na záver lietania som si zvyčajne pripravil starosti s opravami poškodených krídel.
Prečítal som si dve zasvätené recenzie novej knihy od M. L. Stedmanovej: Svetlo medzi oceánmi. Andrea Ostrihoňová píše: "... je to kniha skôr pre ženy, ako pre mužov, ale na druhej strane - prečo mužom odopierať trochu sĺz a dojatia." Tak neviem, neplakal som, veď je to príbeh tvrdého chlapa, ktorý prežil hrôzy vojny.
Existuje čierne korenie, ale je aj biele. Ako dobro ku zlu, tak sa biele blíži časom k čiernemu. Prach sme a na prach sa preto dívame s úctou. Z prachu zeme rastie naša krajina. Je čas zrodu, čas dozrievania a na konci je zber úrody a opakovanie kolobehu života.
V sobotu sa má človek venovať nejakej, pre seba prospešnej činnosti. Napríklad vybrať sa s fotoaparátom k rieke Váh. Tak som to urobil aj ja, presne pred týždňom. Istý typ fotografií by mal byť chvíľu v "páci" a uložený v chladničke, aby potom zábery nasali do seba akúsi patinu fantázie.
Korenie je korením života a poéziou sa sladí čaj. Tak akurát, nepresladiť... Vraj nemám rýmy. Viem. Vraj nemám rytmus, to by ma mrzelo. Nie som síce parketový lev, ale tancovanie mi je dosť blízke. Korenie je v rytme a niekedy aj v Ríme. Toto je krátky článok, preto je v ňom iba štipka korenia a žiaden veľký humor...
Na pozvanie našej dcéry a vnučky sme strávili niekoľko dní na území Stredozeme - tak som si pracovne nazval to známe zimné stredisko. Cez Donovaly sme zvyčajne iba prechádzali zdola hore alebo naopak. Treťou možnosťou bolo, nechať sa vytiahnuť lanovkou na Novú hoľu a tam si trochu pochodiť po okolitých kopcoch.
Bratislava je možno najmenšie, ale iste aj najkrajšie veľkomesto. Prečo nie? Ktokoľvek príde večer do uličiek starého mesta, musí sa tu cítiť ako doma, všetko je blízko, na dosah ruky. A nenachodí sa tu tak, ako na Ramla Bay v Barcelone, ani nemusí cestovať do Carcassonne, aby tam ochutnal stredovekú kuchyňu.
Tieto texty nemusia byť na titulke, budú iba v kategórii súkromné. Mohli by byť hádam aj v poézii, ale to by bolo príliš smelé... Kto chce, nájde si.
V eufórii z hokejového majstrovstva sveta zanikla iná veľká udalosť. Slovenská filharmónia má nový organ špičkovej kvality. Práve v deň konania hokejového finále uvádzali v koncertnej sále Slovenskej filharmónie nový organ do života. Udalosť, aká sa vyskytne veľmi vzácne. Napriek hokeju, bola sála filharmónie preplnená.
Predovšetkým treba povedať, že pod tým škaredým pojmom sa tu neskrýva to, čo si zvyčajne myslíme, ale práve naopak. Podľa autora knihy Idioti v politike Jozefa Banáša, je to myslené skôr ako výnimočnosť istých ľudí. K politike sa zvyčajne vyjadrujú všetci, je to podobné ako pri futbale, každý tomu rozumie, ale konať musia tí, ktorých si volíme ako svojich konateľov. Jozef Banáš v tejto knihe píše, ako to naozaj funguje v zákulisí i na scéne politiky.
Dnes je celkom bežné, že ľudia, ktorí píšu blogy, sa časom dopracujú k vydaniu vlastnej zbierky "textov", teda vlastne k širšiemu publikovaniu svojich myšlienok. Otázne je len to, či sa vydaním knihy čitateľský obzor naozaj rozšíri.
Bratislava je kultúrne mesto najmä v lete. Tým nechcem povedať, že by sa jej kultúra v zime vyhýbala, ale leto je predsa len bohatšie na udalosti a ľudia majú viac času, okrem pláží aj na hudbu a umenie. Kultúra je preto viditeľne cez leto bohatšia a príjemnejšia.
Dudinský travertín má belavú, jemne žltkastú farbu – veľmi sa drobí a je teda dosť slabo spevnený. To sa píše na stránke o mineráloch a horninách Slovenska. Vďaka horninám má dudinská voda liečivé účinky, čo si vraj všimli už Rimania, keď sa túlali v tomto kraji so zbraňou v ruke a asi aj s nejakými zraneniami. Dokladom toho sú, v skale vytesané "Rímske kúpele". Neskôr ich domáci používané ako močidlá.
Hrad Beckov znovu otvoril svoje brány pre návštevníkov 19. mája 2012. Dva roky bol zatvorený kvôli rekonštrukcii. Zrejme bude čo pozerať, lebo je to hrad dosť rozsiahly a členitý. Na hradnom nádvorí by mohlo byť živšie, mali by tam pribudnúť nové turistické atrakcie.
V marci roku 2005 sme sa prvýkrát vydali na cestu z Uhrovského Podhradia na vrch Rokoš, vysoký len 1010 m. Neuspeli sme, náhoda a nepozornosť nás zaviedla na opačnú stranu ako je Rokoš. Napriek tomu to bola zaujímavá túra. O tej píšem v článku Zvláštny deň. Druhý pokus o zdolanie Rokoša sa nám vydaril v septembri 2006 a doteraz bol zapadnutý vo fotoarchíve.
Výletu loďou k zrúcaninám hradu Devín a sútoku rieky Dunaj s Moravou sme sa zúčastnili pred siedmimi rokmi. Mohlo by sa zdať, že je to neaktuálne, ale ono to chytilo akúsi patinu, hlavne na hradnej panoráme. Plavba začína v Bratislave. Počas plavby vidieť kus historickej časti mesta, nábrežie, hrad a dva mosty na Dunaji. Hodinová prestávka je na Devíne.
Pohľady do krajiny cez otvor v starom múre, alebo cez bránu bývajú častým námetom dovolenkových fotografií, hlavne na hradoch. Je to preto, lebo staré múry a zrútené veže síce majú svoje osbité čaro, ale to spojenie s krajinou dodáva fotografiám punc súčasnosti. Okná a schody sú tiež často osviežujúcim motívom.
Všedné dni sa opakujú so železnou pravidelnosťou, len občas ich prerušia nevšedné udalosti. Je to ako naše nebo, teda vlastne obloha, chodíme pod ňou a zväčša ju nevnímame. Až raz sa nevšedne usporiadajú mraky nad nami a sme prekvapení krásou sveta.
Krásna Hôrka vždy bola naozaj krásna. Dnes, keď stratila hlavu, musí sa snažiť obnoviť svoju krásu aspoň do pôvodnej podoby. Aj jej meno ju k tomu zaväzuje.
