Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík: filozofické zamyslenia, poézia, duchovno, umenie, portréty blogerov, Duch pôsobiaci v čase, alchýmia varenia, angelológia, história, Súkromné, Nezaradené
Tu teraz sedí a nechápe, že prežil svoj vražedný čin. Nedokáže sa zmieriť s tým že ona je mŕtva a on žije. Teda nie žije, ale javí známky života. Lebo čo to môže byť za život teraz keď sa stal vrahom? Čo to môže byť za život ak celý svet vie o jeho sexuálnom apetíte, o zvere v ňom, o jeho neschopnosti kontrolovať svoje vášne?
Keď už za svoje práva bojujú gayovia, a v mnohých krajinách úspešne, rozhodol som sa že vyjdeme na svetlo sveta aj my milenci a polygamisti. Vyjdeme von z anonymity, lebo dosť bolo skrývania sa pod posteľami, v skriniach a za závesmi. Postele už pozmenili svoj dizajn, skrine sú dnes dosť prepchaté a závesy vyšli z módy ...
No pomysleli by ste si že sa dá o samovrahoch natočiť komédia? Áno, v Hollywoode sa dá kadečo, ale nemyslím len čierny humor, Halloveenske rozprávky a niečo kde hrá napr. Eddie Murphy. Komédia sa dá robiť len ako čistý humor, ktorý sa na nič a na nikoho neviaže, proste je to len sranda a potom je tu niečo viac, a to je humor, ktorý sa snaží zrkadliť realitu.
Kto sedel za toho ošumelého socializmu v čakárni u lekára, alebo sa prechádzal po ponurých chodbách jaslí, škôliek a škôl, na toho určite zacivela celkom civilná propagandistická hláška že "jedzte mäso, mlieko, vajcia, syry."
Niekto má s Facebookom problém, ľudia rušia svoje profily, lebo majú z toho jednoducho novú drogu. Ja si Facebook chválim, lebo nehľadám len priateľov ktorých poznám, ale práve naopak. Chcem sa zoznamovať s cudzími kultúrami, chcem informácie z prvej ruky. A tak osud chcel aby som komunikoval s muzikálovým hercom Maratom Abdrachimovom, s človekom ktorý prežil obsadenie divadla v Moskve na Dubrovke čečenskými teroristami.
Historici odhalili pôvod olievačky v protipožiarnych cvičeniach starých Slovanov. No pre nedostatok cvičných objektov ktoré im vždy vždy vypálili nejakí nájazdníci, použili ako cvičné objekty svoje ženy. Najlepší hasiči dostávali pôvodne kohúta ako symbol ohňa, ale neskôr to bolo už len vajce, lebo začal byť nedostatok kohútov. (Najlepší hasič sa označil pierkom za klobúkom.) Alkohol je len okrajová záležitosť, veď sa pilo vždy.
Keď Ježiš liečil, často sa spomína vyháňanie démonov. Pri uzdravení ochrnutého je viditeľné o čo presnejšie ide: " ... povedal ochrnutému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy. A hľa, niektorí so zákonníkov hovorili si sami pre seba: Tento sa rúha. Ježiš poznal ich zmýšľanie, a riekol: Prečo zmýšľate zle v srdciach? Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo povedať: Vstaň a choď!"
Kult tela, plastické operácie, jednoducho veľký dôraz kladený na vonkajší vzhľad k nám prichádza, ak sa nemýlim zo Západu a viacerí sa asi zhodneme na tom, že Amerika je zasľúbenou krajinou kultu tela. K nám tento kult so všetkou silou dorazil po zvrhnutí monopolu jednej strany. Intelektuáli túžiaci po slobode si konečne prišli na svoje a masy ktoré túžili po väčšom priestore na užívanie si života z tej hedonistickej stránky, dostali šancu na zmenu tiež ...
Udalosti ktoré podnietili vzburu sa začali 24. Mája 1953. Išlo o streľbu do väzňov bez adekvátnej príčiny s následkami - niekoľko ranených a dvaja mŕtvi. Telo mŕtveho Voloďu nechceli väzni do príchodu komisie ktorej sa dožadovali vydať, začali štrajk a neskôr aj hladovku. Spísali požiadavky ktoré mali uvoľniť prísnu disciplínu a medzi nimi bolo aj prepustenie cudzincov, matiek s nezaopatrenými deťmi a mladistvých.
Peniaze sú pekná vec a je dobré mať ich čím viac. Nie je vôbec zakázané zbierať peniaze, stať sa ich zberateľom v neobmedzenom množstve a rovnako je normálne míňať si svoje peniaze na čokoľvek. Však peniaze predsa sú dnes miazgou života spoločnosti, sú jeho pohonnou látkou, krvou ...
Zahoreli sme v spravodlivom hneve. Väčšina z nás vôbec zahorí ľahko, nasrdenie sa nie je zriedkavý jav, ale ak ide o spravodlivosť? Ak ide o naše peniaze? Tam sme zvlášť rozhorčení! Kradnúť sa predsa nesmie. A to hlavne vtedy ak sa kradne nám!
Utekajú roky tomu, kto si zarába na chlieb tvrdo v pote tváre. Tie roky ujdú ako listovanie si v starom časopise keď nový ešte nevyšiel, alebo na nový prosto nemáme. Chceme opäť prežívať staré radosti, ale to je často len ako pohľad na pradávnu fotku ktorá matne pripomína časy minulé ....
Už dávno sme prekročili hranicu kedy pracujeme len pre holé prežitie. Také zviera zbytočnú energiu nemíňa a jeho existencia je tu len pre samotnú existenciu. Človek si chce užívať života v kultúrnom zmysle, v duchovnom. Potrebujeme umenie, potrebujeme cestovať po svete aby sme sa vyžívali v "genius loci", aby sme si oddýchli od sústredenia sa na prácu ktorá nám dáva chlieb a strechu nad hlavou. Na prežitie stačí málo, ale na dôstojný život treba viac. V prvom rade však na dôstojný život je potrebná duchovná výška, nie len tie peniaze.
Nie je to dlhé obdobie v histórií ľudstva keď si lekári užívajú vážnosť svojho postavenia, patria k horným vrstvám spoločnosti a samozrejme sú aj štedro odmeňovaní. Resp. by mali byť. Cítia to tak oni sami a spolu s nimi aj mnoho ich pacientov či popravde zákazníkov ktorých život i smrť je plne v ich rukách. Kňazov ktorí mali v rukách dušu človeka nahradili lekári a starosť o dušu sa zmenila na starosť o telo, o naše zdravie. Kým v minulosti sa viac starali ľudia o zdravie duše a jej spásu, teraz je na prvom mieste zdravie tela a jeho čím dlhšie udržanie pri živote. Dokonca ani zdravie často nestačí, treba si zabezpečiť aj krásu.
Keď som pod panelákom osádzal kovový oblúk-podperu k popínavým ružiam, okoloidúci ma zdravili dosť neobvyklým spôsobom: - Ako dlho to tu zostane stáť?- Samozrejme zdravili potenciálnych zlodejov a niektorí aj upresňovali spomínajúc našu menšinu tmavšej pleti. Pomáhal mi pritom otec a ten raz "odzdravil" takto: - šak aj cigáni majú estetické vnímanie - ...
Básnik Ján Smrek v básni vyjadril že "bojím sa šťastia, lebo šťastím uplynie šťastie." Uvedomil si to, čo sa stane ak dosiahneme svoj cieľ, vedel čo sa stane s ružou ktorá naplno rozkvitne. Všetko čo dosiahne svoju konečnú formu hynie. A preto na východe poznajú cestu Tao kde cesta je už cieľom.
Aká je len pravda rozporuplná. Aj anarchisti tvrdia že anarchia je matkou poriadku. Skutočný zdroj poriadku je potom chaos? Možno sa to len tak zdá. Možno sa to len tak zdá ak vojaci - obrancovia vlasti chodievajú na fušky do Afganistanu aby si jeden postavil dom, druhý kúpil byt a tretí? Toho nepoznám, neviem. Ale vlasť predsa bránia pred krachom slabé ženičky kdesi na linke s pestrofarebnými káblami a s kričiacimi majstrami. "Do útoku za vyššie HDP!" - Tak kričí náš politruk.
Včera v dokumente o II. svetovej vojne jeden účastník bojov na strane ZSSR, sa o svojom živote vyjadril asi takto: "Je dobré že som žil taký život. Bojovali sme, boli sme nútení k aktivite, ale malo to nejaký zmysel. Prežil som život ktorý mal zmysel."
A nerobia? Samozrejme že je už otrepaným klišé veta že "netreba hodnotiť podľa výzoru". Hlavne ak sme mladí tvrdíme že naše vnútro je iné ako to čo je na povrchu a to azda aj preto lebo nechceme aby nám cudzie pohľady znesväcovali poklady a tajomstvá nášho vnútra. Mám hodnotiť vnútro človeka podľa toho či má vlasy zelené, fialové, krúžok v nose, alebo má obojok na krku, piercig, kožené gate, alebo čiernu sukňu až po zem? Nikdy!
Nie, nebudem sa vystatovať svojou pevnou vôľou; tej v mojom počine bolo málo. Napokon čo to je pevná vôľa? Ak si človek ktorý sa narodil s dobrou kostrou, pevnými svalovými úponmi a hyperaktívnou povahou vyrysuje cvičením nádherné svaly? Alebo ak nadané dieťa ukončí univerzitu s červeným diplomom? No ja si myslím že pevnú vôľu nájdeme skôr u hlavohrude ktorá sa prinúti dlhodobo starať sa o novorodenca, prípadne ktorá študuje dejiny umenia. Proste pevná vôľa sa akosi týka niečoho čo nerobíme pre zisk, ale potrebuje morálny motív, čo znamená zísť dolu zo svojho predurčenia a postavenia, dolu zo svojho ega a naslúchať niečomu čo je azda len v tušení našich duší.
