Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík: filozofické zamyslenia, poézia, duchovno, umenie, portréty blogerov, Duch pôsobiaci v čase, alchýmia varenia, angelológia, história, Súkromné, Nezaradené
Detstvo je nádherné. Vtedy svet je ako snívaný sen v ktorom je napodiv všetko živšie, všetkých šesť zmyslov je aktívnejších. Ako deti sme videli tak dobre, že sme videli aj to, čo neexistuje. Dnes máme zrak o hodne slabší ... Zato sme však opatrnejší, dnes radšej neveríme ani vlastným očiam.
Niekedy v období Gorilých protestov som si kúpil po dlhšom čase ten malý príručný oltárik, ktorý nazývame hodinkami. Odlomil sa mi totiž zub a so zubárkou som sa dohodol v pondelok o 8.00, čo by bolo dosť zložité bez hodiniek trafiť ten správny čas. Inak hodinky nepotrebujem, doma a v robote máme ...
Žijeme vo fantastickej dobe. Pomáha nám veda, technika, filmy, kreditné karty a vyživovacie pleťové krémy. Kedysi to tu nebolo a samozrejme je tu aj internet, ktorý nám pomáha niekoho, alebo niečo nájsť, alebo aspoň vytvára dojem, že sme niečo našli. Internet tiež šetrí naše peniaze na psychoterapeuta, prinajmenšom nahrádza bútľavú vŕbu, alebo aj nočný park, dlhý plášť a nahé telo pod ním ... S internetom zažijeme aj rôzne dobrodružstvá, napríklad sa môžme zahrať na zlodejov duševného vlastníctva a to celkom reálne ...
Ľudská kultúra má mnoho vžitých princípov a medzi nimi je ten, že "klamať by sa nemalo". Prv nás napadne, že si to vymysleli náboženstvá, tam uvidíme zdroj výroku že "klamať sa nemá", no náboženstvá ustupujú a predsa sa v našej kultúre naďalej pohŕda klamstvom a klamármi? Je to vari až tak vpísané do nášho podvedmia a genofondu, alebo čo iné?
Budhistickí mnísi vytvárajú z farebného piesku mandaly, veľkolepé rozmerné obrazce, ktoré vyjadrujú vesmír ako ho oni kozmogonicky a kozmologicky vnímajú. Potom ten obraz zničia. Určite majú na to svoj veľmi presne vyjadrený dôvod, prečo tak robia, ja sa pokúsim o voľnejšie vysvetlenie, o svoj pohľad.
"Zo Slovenska treba čím skôr odísť. Sú tu nízke platy, zlé služby, zlé zdravotníctvo, zlí ľudia. Vonku ďalej na Západ sú vysoké platy, vynikajúce služby, kriesia tam mŕtvych, sú tam dobrí a usmievaví ľudia." Asi tak by som vyjadril väčšinu názorov na situáciu v spoločnosti. Kto zodpovie otázku, že prečo je to na Slovensku takto?
Existuje názor pochádzajúci od ľudí, ktorí bádajú v duchovnom svete, že nárast drogových a iných závislosti je priamoúmerný k úpadku religiozity, resp. k nenachádzaniu zmyslu v niečom, čo presahuje hmotný svet. Keď som tento názor prezentoval v diskusiách, mnohí spomínanú myšlienku považovali za absurdnú, dostalo sa jej výsmechu. Pozerali sa na to tak, že ak sa týmto nezaoberá oficiálna veda, nemôže to byť pravda.
Rusofili a rusofóbi ... Kto vás rozsúdi? Protirusky orientovaní ľudia sa čudujú ľuďom, ktorí sa Ruska neštítia a myslím tým obyčajných Rusov, nie vládu. Lebo ktorá vláda je dokonalá? Zlízne si svoje Obama rovnako ako Merkelová, Putin, či ten náš ... Nenávistné reči padajú, urážlivé a prečo? Možno pre neschopnosť človeka ventilovať si svoje problémy inak.
Páči sa mi heslo EÚ. Je hlboko filozofické, v podstate sa nachádza v hĺbke každej veľkej filozofie, a v rôznych obmenách by sme ho našli v hlavných náboženstvách. Možno ten, komu prebleslo mysľou sa inšpiroval Aristotelom a možno ani nie, len niekedy nastane v myšlienkách zhoda, ak čerpáme z rovnakého zdroja. Zo zdroja pôvodu ľudstva - prinajmenšom jeho kultúrneho a myšlienkového bytia.
Možno mnohých napadne, že prečo takýmto spôsobom pácham spoločenskú samovraždu, prečo sa znemožňujem a načo je to dobré. No prv ako by som na tieto otázky zodpovedal, musím pripomenúť, že nie som klerik ktorý chce vyzerať ľudskejšie, a nie som ani politik, hoci iste bicykel mám ...
Čím sa môže stať človek veľkým? Koľko je ľudí, toľko názorov a najviac je takých, ktoré máme odvodené z vlastnej povahy a teda veľkí a dobrí ľudia sa predsa len musia podobať na nás ... Veľkosť človeka posudzujeme často podľa nejakej šablóny, veľkí ľudia nesú určité znaky, podľa ktorých ich rozoznávame, musia prejsť našimi testami na genialitu, ktoré vypracujú známi vedci a známe univerzity. A potom zas iní vedci vypracujú iné kritéria a tak tu máme guľáš ... Samozrejme vec veľmi zjednodušujem, lebo nie vedci si vyberajú nás, ale my vedcov, alebo jednoducho autority. Autority náboženské, politické, filozofické, kultúrne a samozrejme najväčšou autoritou sú naśe sklony, naša subjektivita.
Rád znovuobjavujem staré. To zabudnuté a zakliesnené kdesi medzi kolesami dejín. Poznajme svoju minulosť, svoje korene ako ľudstva v globále, lebo len tak sa možno dozvieme, aký je náš osud, kam smerujeme.
Možno raz tu budú aj kvalitné služby, ale my tu už nebudeme ... Ja si myslím, že téma služieb je široká téma. Slúženie, obsluha, proste servis ku komfortnému životu, k rekreácií. Sú ľudia, ktorí sa chvália tým čo urobili, a tí druhí sa chvália tým, že ako málo toho urobili, aby nič nerobili ...
Raz za čas ma prepadne túžba ísť niekde do kopca, hore. Keď to už nejde skutočne, tak aspoň symbolicky. A je tu púť ktorá má za cieľ dosiahnuť nejaký vrchol. Možno zdolávanie fyzických vrchov na ktorých trónia ako správcovia vekov hrady, napomáha cestám k vrcholom duše a ducha. Možno je vychádzka na hrad archetypálnym symbolom pre dosahovanie vrcholov bytia. A preto možno výstup k hradu ako oka ktoré bdie nad krajinou tak napĺňa. A také naplnenia mám rád ....
Dnes mnohí ľudia hľadia s nostalgiou do minulosti za starou šľachtou akoby v nej videli niečo božské, akoby ľutovali toho že nikto so starodávnym slávnym rodom a modrou krvou už nespravuje ich životy. Lebo že vraj oni boli dobrí, budovali, spravovali krajinu lepšie ako ktokoľvek dnes. A pritom kto pozná dejiny vie akou brzdou pokroku bol feudálny systém kde mali moc kráľ, šľachta, prípadne aj klérus ktorý väčšinou pochádzal zo šľachty. Možno tí ľudia ktorí dnes velebia starú šľachtu ani presne nevedia o čom hovoria, ale ja ich skúsim pochopiť ....
Neverím v náhody a myslím si že osudové rany, a aj len bežné každodenné udalosti prichádzajú, lebo niečo vyrovnávajú. Odpozoroval som zo svojho života, že ak nečakane príde väčší obnos peňazí, vždy za ním nasleduje pokazený spotrebič v domácnosti, nedoplatok, alebo nejaká ujma ktorú budem musieť s tých peňazí hradiť. Keď na našu radosť prídu také tie "peniaze navyše", poviem manželke: "Neberme to tak, že sú to zvyšné peniaze, teraz sa určite niečo pokazí ...." A pokazí sa ...
Vytiahnuť maliarskú stoličku z pivnice nevyzerá byť príležitosťou ako napríklad Vianoce, alebo iný sviatok. Pre maľovanie bytu je to ešte zriedkavejšie. No vo sviatkoch si predsa len pripomíname udalosti ktoré menili niečo staré na nové. Ktoré menili nebytie na bytie napríklad ak sú to narodeniny. A tak táto moja maliarska stolička je takým nástrojom, takým rituálnym predmetom, ktorý používam pri príležitostiach kedy staré mením na nové. A zároveň tento nástroj sníma históriu zmien. Nie vedecky, ale ľudsky múdro. Lebo k čertu je nám veda, ak zanikne múdrosť človeka čerpaná zo skúsenosti.
Slávna Americká sloboda; no kde sa vzala? Treba povedať že Ameriku (USA) kolonizovali zo začiatku schopní ľudia ktorých v Európe nechceli, pretože boli sektári a medzi ich životnými zámermi bola hlavne mravnosť, morálka. Takže Amerika bola postavená na základoch ktoré jej dali ľudia usilujúci sa o mravnosť. Je už o inom ako sa to úsile o mravnosť transformovalo do úsilia o hmotné statky, ale aj o tie radšej sa usilovali vo všetkej počestnosti.
Nadobúdam pocit, že dnešní pravičiari čerpajú často z rovnakého zdroja nerestných chúťok ako voľakedy boľševici. Berďajev dáva medzi buržujom a komunistom takmer rovnítko a ja začínam chápať prečo. Pretože slintanie po spoločenskom postavení, prípadne materiálnom prilepšení si komunistu môže mať rovnaký zdroj ako slintanie pravičiara po tom istom. Iste, cesty sú trocha rozdielne. Jeden neberie ohľad na individuálneho človeka, druhý neberie ohľad na spoločnosť. Jeden sa snaží pozdvihnúť slabších neadekvátnym spôsobom, druhý by seba takisto pozdvihoval ....
V našej kultúre je polygamia trestná, no v predkresťanských časoch tu prekvitala. Nebyť Ježiša, resp. ak by naši predkovia neprijali kresťanstvo, vyzerá to tu inak ... Hoci si myslím, proti monogamii davy neprotestujú aj preto že je praktická pre občana i pre štát. Veď starať sa o niekoľko žien nie je ktoviečo. Ja viem; porobia, ale keď všetky naraz otvoria ústa ... Štát má zas prehľad, štátne úrady to majú trocha jednoduchšie s byrokraciou.
