Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík: filozofické zamyslenia, poézia, duchovno, umenie, portréty blogerov, Duch pôsobiaci v čase, alchýmia varenia, angelológia, história, Súkromné, Nezaradené
Celozávodná je predo dvermi a ja mám ešte spolu so starou dovolenkou 41 dní. Ale dlho som sa z toho netešil, lebo pred autopredajňami stoja šóry a každý by chcel bavorák. A keďže montujeme do nich kabeláž, smiem si tej dovolenky zobrať len tri dni.
Jedna žena za socializmu v továrni na výrobu šijacích strojov sa rozhodla pašovať z fabriky súčiastky, aby si po čase zmontovala svoj prvý nový šijací stroj. Po roku sa pustila do montáže, ale akosi jej to nešlo. Manžel sa jej pýta či už má stroj zmontovaný a ona: "ále ... ako montujem, tak montujem, vždy mi z toho vyjde guľomet ..."
Na vrcholoch rebríčkov svetových hitparád trónia hity ekonomicky najvyspelejších krajín, celý svet počúva populárne piesne najmä v reči hospodársky najúspešnejších národov - v angličtine. Je to škoda ak sa dá človek nachytať na to že kto je ekonomický silný, ten musí mať aj najlepšiu kultúru. Je to škoda ak sa človek obmedzí len na úzky výber top 10 hitparád. Ja sa nebránim akýmkoľvek kultúrnym vplyvom, resp. spoznávaniu iných kultúr, i keď je opravda že dnes je máloktorá oblasť kultúry neovplyvnená anglosasmi, alebo amerikanizmom.
To buľi časy kedz me išče mlade buľi a s pripnutu pokrejdu na ancugu me v kosceľe prišahaľi. Ta toto vera už nepravda ...
Rusi ale i Ukrajinci a vlastne trocha aj všetci Slovania ako keby dokázali žiť len v dvoch krajnostiach - podriadenosti sa nejakej organizujúcej Jednote či až totalite, alebo v absolútnej anarchii. Ale ak sa na to hlbšie pozrieme, tak anarchistickí libertarizmus bez ukáznenosti, bez vnímania niečoho od čoho závisíme, nemôže v praxi prežiť. Určite existuje bod, kde sa anarchizmus stretá s jeho opakom, ale zatiaľ tento bod, toto zlúčenie zdanlivých antagonizmov málokto postrehol a preto ho ešte dlho budeme hľadať.
Vždy niečo hľadáme a často len pre to hľadanie samé. No je dobré stanoviť si aspoň malý cieľ nášho hľadania. Môžu ním byť aj huby. Cieľ je chutný a pritom cestou za týmto cieľom sme chvíľu súčasťou prírody, zabúdame na všetko a upriamíme svoju pozornosť na jeden jediný cieľ. Že vraj hubárčia takmer jedine Slovania. Máme to v krvi, to hľadanie niečoho čo je síce takmer bezvýznamné, ale cesta k tej nôžke s klobúčikom je takmer ako púť za "Svätým Grálom", často poznačená krvou ako sa predierame tŕnistým kríkmi.
Na Veľkonočnú nedeľu v roku 2005 som zostal doma sám. Manželka s dcérou išli k rodičom a ja som mal pokoj k maľovaniu obrazu. Keď ma už miešanie farieb unavilo, zapol som si v rámci mojej už vtedy dvojročnej snahy naučiť sa Nemecky, nejaký nemecký TV kanál. Mal som vtedy takú mániu sledovať všetko Nemecké; kupoval som z antikvariátu nemecké knihy, ale aj v slovenčine čítal o Nemeckej kultúre, o dejinách. Počúval som nemecké ľudovky a z bazárov kupoval cédečka s nemeckým spevom. Bol to pokus o to, aby sa mi Nemčina dostala do krvi, aby som do seba absorboval "Ducha germánstva". A to všetko ako samouk. Pravdupovediac, veľmi sa mi to nedarilo.
Naisto niektoré črty mojich súkmeňovcov sú spoločné so Slovanmi všeobecne a to najmä s tými východnými, a zas niektoré iné črty sú spoločné aj s ostatnými krajmi kde život neplynie zrovna ako v ultramodernom veľkomeste so všetkými jeho kladmi a zápormi. Netvrdím že obyvateľstvo Zemplína je homogénne a tak by sa z genetiky dali odvodiť spoločné črty, bo tu še mišalo všakovaké obyvateľstvo. Slovania, Maďari, Nemci, možno snáď aj zbytky germánskych Ostrogótov, samozrejme Kelti, ako všade, a v stredoveku hlavne na južný Zemplín prišli Taliani a založili tu vinohrady. Možno zato Zemplínske nárečie dáva prízvuk na rovnaké slabiky ako je to v Taliančine. A možno toten prízvuk je vplyvom temperamentu, bo bizovne reč má takú podobu, aká je nátura ľudí ktorí ňou hovoria. A náturu ľudí ovplyvňujú snáď bohove ktorým sa národ klania, rovnako ako príroda kde žijú.
Vraj kedysi dávno, vtedy keď ešte rozprávky sa žili, ľudia ako starli, tak múdreli. Narodilo sa dieťa a ako rástlo a dospievalo, približovalo sa k múdrosti a ako starec či starena svojou starobou získalo svätožiaru a stalo sa polobohom zaživa.
Obom svetovým vojnám predchádzala svojská atmosféra ktorá nasiakla celou kultúrou. O akú atmosféru išlo? V prvých desaťročiach 20. storočia vzniká umelecká avantgarda vyznačujúca sa dynamickým až agresívnym prejavom, hrubými a ostrými tvarmi. Ľudia tancujú vášnivé a temperamentné tango. Futurizmus, kubizmus, expresionizmus ... Veď sa len pozrime čo hlása Tommas Marinetti ktorý sa neskôr stal prívržencom fašizmu vo svojom Manifeste futurizmu:
Keď som sa konečne zamestnal, jedálenský stôl bol pestrejší a aj nejaké parády si dcéra a manželka mohli dovoliť. Dokonca aj mobil sme dcére kúpili. No na nejaké veľké šetrenie nebolo. Cez dovolenky sme mali akurát tak na vymaľovanie a nejaké úpravy bytu, na výmenu vzduchu, dojmy, dobrodružstvo, prípadne more ale nezostávalo. Až prišla finančná kríza ...
Vždy som si myslel že ak by sa ľudia postarali o svoje najbližšie okolie sami od seba, tak by sa lepšie žilo a politikov by ani nebolo treba. Teória je ale mŕtva a mne sa do zveľadenia a skrášlenia svojho životného prostredia prv veľmi nechcelo. Dnes je to už inak a možno pácham zločin ak bez súhlasu štátnych orgánov pretváram verejný priestor.-:) Ako to vôbec začalo?
To by nás malo zaujímať, lebo keď si zrátate, koľko stojí minúta vysielania v televízii a v rozhlase, koľko stojí centimeter štvorcový inzertnej plochy v novinách, billboardy pri cestách a práca všetkých reklamných agentov a agentúr, vyjde Vám, že v reklame sa preinvestuje mesačne najmenej tisíc (písané v roku 1995) korún na jedného pracujúceho občana. To znamená, že my neplatíme len desiatok, ako stredovekí nevoľníci, ale "piatok", niekto dokonca aj "štvrtok" na reklamnú mašinériu.
Možno ste si už všimli že pre mládež sa vydávajú časopisy najnižšej úrovne. Ich redakcie si tento brak môžu dovoliť kedže tínedžer ešte len začína žiť a učí sa, nemá vyhranený názor. Čo sa mládeži predloží a páči sa, lebo to má atraktívny obal a šteklivý obsah, to berú ako coolové. Veď človek je hlavne taký ako ho formuje prostredie no je tu aj tá vec že to "prostredie" chce na našom tínedžerovi len zarobiť, nie vychovávať ho. Ale predsa len žijeme v demokracii a táto slobodná možnosť zohavovať duše mládeže je predsa posvätná!
Spomienka na tohtoročný jarný Jarmok a 1. Máj .........................................................................................................................................................................................................
Málokto pozná pravý zmysel dodržiavania zákonov a zmysel trestu. Zväčša je to tak že pravý vinník, koreň zla ktoré sa stalo je nevytrhnutý ale aby sa aspoň povrchnej spravodlivosti učinilo zadosť, symbolicky sa ukáže vina ne nejakého obetného baránka, ktorý je nám najbližšie. Ľudia si totižto veci veľmi zjednodušujú. A práve o tom ako bežný človek súdi a odsudzuje a dokonca to niekedy robí aj oficiálne súdnictvo, o tom geniálne hovorí stará Egyptská rozprávka - podobenstvo.
Taká zdravotná prechádzka dobre padne. No ale ak sa musíte brodiť v snehu ako dnes ja, to už je turistika.:-) Ale príjemná. Nemrazí a to je celkom fajn. Iné už je že ako sa ráno dostanem do práce.:-)
Čítam a počúvam aká chudoba je na Slovensku, aké sú tu vysoké ceny a pod. Že vraj ľudia nechcú míňať na darmožráčov a radšej pôjdu nakúpiť do zahraničia. Reklamu o boji proti kríze nakupovaním doma pokladajú za idiotskú. Lenže kto z koho tu robí idiota?
V roku 1881 vyšiel v Slovenských pohľadoch článok od syna národného buditeľa, spisovateľa Svetozára Hurbana Vajanského. Keď som si ho prečítal, vedel som že na tohto Vajanského môžu byť hrdí všetci antisemiti a snáď z neho čerpali aj sami nacisti ... :-) Preháňam? Neviem si predstaviť pod pojmom antisemitizmus nič iné ako toto čo si teraz prečítate. Alebo je to všetko celkom inak? ...
