Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík: História, Na ceste, Sranda musí byť, Bulvár, Školstvo, Politická realita, Hudobná sekcia, Zápisky a spomienky, Názory, Pokus o literatúru, Cogito ergo..., Tvorivosť
Čestne prehlasujem, že nie som a nikdy som ani nebol členom žiadnej zločineckej skupiny, organizovaný zločin všetkých typov a farieb golierov odsudzujem, slovo podsvetie vo mne vyvoláva strach a na tele zimomriavky, pracujem, odvádzam dane, ale ak sa za hrdelný zločin považuje ilegálny zber čerešní ročník 1990 zo susedovej záhrady, tak som pripravený prijať spravodlivý trest.
Pre mnohých ľudí je ekonómia jedna veľká španielska dedina, pričom toto slovné spojenie nadobudlo v týchto krízových časoch aj trpko vtipný rozmer. V čom však spočíva averzia voči ekonómii? Prečo je považovaná spolu s politikou za akési panské huncútstvo? Príčina bude asi v tom, že jej zákonitosti sú často politikmi a ekonomickými analytikmi prezentované ako veľmi nudné fakty a čísla. Človek si síce uvedomuje jej význam, ale má pocit, že táto exaktná veda je prezentovaná nezrozumiteľne, aby jej v podstate až na zasvätených nikto nerozumel. Je pochopiteľné, že ekonómia už dávno stratila rozmer starogréckeho Oikos Nomos, no a súčasní ekonómovia často a možno aj zámerne zabúdajú na Occamovu britvu.
Rozprávok nikdy nie je dosť, čo ako rodič, bývalý predčítač, môžem len potvrdiť. Ak sa jedná o skutočne originálne rozprávky, tak tento výrok platí dvojnásobne. Do pokladnice pôvodných slovenských rozprávok prednedávnom pribudla naozaj zábavná, poučná a vďaka ilustráciám aj obrazovo očarujúca rozprávková knižka Medzi nami zvieratami.
Ostatné rokovania v poslaneckej snemovni museli mnohých presvedčiť, že náš zákonodárny zbor má skutočne ďaleko od ideálneho parlamentu. Mnohí z jeho osadenstva sa jednoducho reálnymi politikmi nikdy nestanú, hoci si o sebe myslia, že sa nimi stali už keď si kúpili svoj prvý parlamentný oblek. Podľahli pocitu, že sú fantastickí, neskutočne výreční, prospešní, erudovaní, a že o vedení dialógu by mohli čo-to poučiť aj samotného Sokrata. Je to však len veľký sebaklam.
Narodili sa dva roky po vzniku 1.ČSR, na dvoch rozdielnych miestach novej republiky. Jeden na slovenskom juhu, druhý na rozhraní Kysúc a Oravy. Ich osudy sa aj napriek tomu stretli v úplne novej československej dedinke na južnom Slovensku.
„My sme vám to hovorili!", mohli by prehlásiť Chris Smith a Richard Koch, autori knihy Samovražda Západu, ktorá síce vyšla ešte v roku 2006, no v slovenskom preklade až v roku 2011. Slovenské vydanie tak uzrelo svetlo knižného sveta v čase najhlbšej ekonomickej krízy a možno aj vrcholiacej depresie Západu, čo si vyžiadalo aj krátky predslov jedného z autorov, v ktorom priznal, že hoci sa vo svojej knihe obaja autori zaoberali trendmi, ktoré ohrozujú západnú civilizáciu, akútnosť tohto problému ich samých dosť prekvapila. Na druhej strane Chris Smith deklaruje, že súčasný vývoj dokazuje, že hodnoty, ktoré určili vo svojej knihe ako kľúčové pre zachovanie toho, čo nazývame západná civilizácia, sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Podľa autorov za úspechom Západu stáli: kresťanstvo, optimizmus, veda, ekonomický rast, individualizmus a liberalizmus.
Jo Nesb je nórsky autor úspešných detektívok, ktorého už slovenskému a českému čitateľovi asi netreba zvlášť predstavovať. Okrem niekoľkých kníh pre deti a celkom úspešnej knihy Lovci mozgov, stvoril tento autor aj veľmi populárnu sériu venovanú detektívovi so skutočne dokonalým popovým menom Harry Hole, ktorý sa veľkým skokom priblížil k iným literárnym životom knižných detektívov, ako sú napr. Harry Bosch, sudca Ti, či Phillip Marlow.
Doma mám zakázané vyslovovať vopred čo by sa mohlo udiať, pretože často sa to skutočne stane. Preto sa od určitého času radšej vyvarujem vetám typu „kľúče si neber, lebo ich stratíš; dnes bude pršať, zmokneme; nebež, lebo spadneš; toto už nestihneme a určite nič nevybavíme". Moje blízke okolie to nazýva bosoráctvom, no ja takýmto bludom neverím, a preto s pokojným svedomím vyslovím iné zásadné proroctvo: „Do roka a pol budeme mať len jednu zdravotnú poisťovňu!".
Na začiatku bez mučenia priznávam, že vlastním televízor, aj ho pravidelne zapínam a mám od neho aj diaľkový ovládač. Sledujem televízne vysielanie mnohých televíznych staníc, s výnimkou tých, ktoré v poslednom čase dostávajú nálepku „hnus pošliapavajúci ľudskú dôstojnosť". Napriek tomu som v obraze, a to som prosím pekne nikdy nebol ministrom kultúry. K predmetnému zisteniu totižto obyčajnému divákovi stačí používať už spomínaný diaľkový ovládač a sem-tam so sebazaprením zhliadnuť reklamnú upútavku.
Boli časy, keď slovenská verejnoprávna televízia vytvorila niečo, na čo sa dalo aj pozerať. Takou reláciou bol aj publicisticko-dokumentárny cyklus „Okná vesmíru dokorán", zameraný na tajomstvá a zaujímavosti vesmíru, sprevádzaný českým astronómom a popularizátorom vedy Jiřím Grygarom. Ako sa hovorí, tento program som skutočne žral, pretože všetko čo sa týka vesmíru ma vždy zaujímalo a hoci s pochopením niektorých vesmírnych javov mám dodnes problém, po zhliadnutí tohto programu som mal vždy aspoň nachvíľu pocit, že všetkému rozumiem.
Čítanie najočakávanejšej knihy roka na Slovensku je ako prezeranie si spomienkového denníčka dlhodobo šikanovaného dieťaťa. Pri čítaní knihy Gorila od Toma Nicholsona, som si aj ja už tesne pred polovicou knihy žalostne povzdychol s konštatovaním, že si z toho všetkého skutočne veľa pamätám, a to pevne dúfam, že väčšiu polovicu života mám ešte len pred sebou.
Myslím si, že včera si mnoho televíznych divákov na celom svete nenechalo ujsť záverečný ceremoniál LOH v Londýne. Urobilo tak aj mnoho slovenských divákov, pričom podľa prieskumu sledovanosti len prenos verejnoprávnej Jednotky (RTVS) videlo až 259 000 divákov. Bolo ich síce oveľa menej, ako tých čo sledovali program zahájenia hier, ale pre RTVS je to za posledné obdobie aj tak jeden z televíznych rekordov.
Pred niekoľkými rokmi, keď mi môj mobilný operátor pridelil telefónne číslo, som v akejsi dobrej viere súhlasil so zverejnením môjho mena a čísla v telefónnom zozname. Zvyknutý na túto službu spred obdobia mobilnej komunikácie, som sa naivne domnieval, že číslo bude zaujímavé iba pre tých, ktorí túžia po skutočnej komunikácii. Ako sa časom ukázalo, opak bol pravdou. S rozvojom mobilnej komunikácie výrazne expandovalo aj iné odvetvie, a to telemarketing.
My, dobrovoľne nedobrovoľní alebo nedobrovoľne dobrovoľní čitatelia otvorených listov sme si stihli všimnúť, že v tejto krajine akosi pribudlo otvorených listov. Tento jav je určite výsledkom hromadenia celospoločenských problémov a možno legitímnych frustrácií odosielateľov, ale aj tak si myslíme, že je toho akosi zbytočne veľa. Nemáme to zatiaľ štatisticky podložené, ale nadobúdame pocit, že tých otvorených dopisov začína byť viac, ako tých zatvorených, zalepených, ofrankovaných a adresovaných konkrétnym a kompetentným adresátom. A tak si tu s rôznou frekvenciou poletuje krížom-krážom, z východu na západ a späť, množstvo otvorených listov, ktoré v skutočnosti čítame len my, signatári tohto listu, používatelia internetu, sociálnych sieti a čitatelia blogov.
Vždy keď počujem slová dane a odvody vynorí sa mi asi celoživotná asociácia získaná vďaka naivným Radošincom. Jedná sa o dnes už pamätnú repliku z hry Jánošík: „Vrchnosť nás utláča. Dane, desátky, dolníci, králi, esá...". Nejaký múdry muž (vraj B. Franklin, ale je možné že to je len vtip ironizujúci volebný slogan vládnucej strany) vraj povedal, že na tomto svete vraj nie sú žiadne istoty, iba dane a smrť.
"L - Západ - Východ / Sever - Jih - srv. Tapiola, Vorařský ostrov, Kamppi, Spálený ostrov nebo Toumarinkylä, Pakila, Kumpula, Kluuvi, Punavuori - datace". Nie, toto nie je úryvok z nejakej dadaistickej básne, hoci hlavný hrdina knihy Léčitel, básnikom je. Týchto pár geografických pojmov sú nezrozumiteľným odkazom napísanom na útržku papiera a predstavujú akúsi indíciu k hľadaniu milovanej nezvestnej osoby, ktoré sa nečakane stáva aj odkrývaním skrytej pravdy a minulosti. Hľadanou je investigatívna novinárka Johanna, ktorá je podľa všetkého na stope tzv. Liečiteľa - sériového a masového vraha. Samozvaný pomstiteľ trestá smrťou tých, ktorí podľa neho nesú vinu a zodpovednosť za úpadok sveta.
Prvočísla sú deliteľné len číslom jeden a sebou samými. Preto sa javia ako osamelé, pričom sa medzi nimi nachádza aj niekoľko takých, ktoré stoja takmer vedľa seba, no vždy medzi nimi stojí ešte jedno párne číslo, ktoré im znemožňuje dotýkať sa. Tieto tzv. prvočíselné dvojčatá sú presne ako hlavní hrdinovia románu Osamelosť prvočísiel.
Áno mám na mysli toho Meliška, ktorého niektoré výroky, najmä tie o cibuli už zľudoveli. Často je označovaný za hviezdu slovenského internetu, ktorého preslávili hlavne domáce reči produkované jeho opitou hlavou, nahrávané vraj cez panelákovú vetraciu šachtu, popretkávané šťavnatými vulgarizmami a novotvarmi, ktoré často chrlil s kadenciou samopalu vzor 58. Tak práve tento človek bol od začiatku tohto kalendárneho roka pozvaný do rôznych kútov Slovenska, pričom je ponúkaný ako hlavná hviezda hudobných klubov a podnikov.
Gotland je najväčší švédsky ostrov, pre mnohých ľudí z pevninských miest skutočná oáza pokoja. Pozornému návštevníkovi z pevniny neunikne ani ten fakt, že tento ostrov je v mnohých veciach iný, ako zbytok Švédska. Traduje sa, že aj hospodárske zvieratá tu majú inú farbu. Kým gotlandské ovce sú čierne a kravy biele, na pevninskej strane je to skôr naopak. A ešte niečo. Vraždy sú tu naozaj skôr zriedkavosťou. Od 50.rokov 20.storočia ich bolo len pár a ich hlavným motívom bola hlavne žiarlivosť a opitosť.
Nepatrím asi do cieľovej skupiny reklamných agentúr. Buď ich produkty ignorujem, alebo kriticky selektujem. Ak ma má reklama zaujať, tak musí byť naozaj kreatívna, ale žiaľ asi častejšie ma osloví skôr negatívne, svojim neetickým obsahom, zámerom alebo zacielením na konkrétnu skupinu. Takto ma dnes ráno mierne šokovala reklamná plocha, ktorá sa nachádza pred plotom školského areálu a prezentuje reklamu na známy alkoholický nápoj.
