Pôvodne ODF (obyčajný dedinský farár), ktorý sa nedopatrením dostal k práci v masmédiách. Zoznam autorových rubrík: Príbehy fotografií, Trochu o mojom kňazstve, Trochu o tom, čo mi napadlo, Trochu aj o viere, Trochu o živote, Trochu o túlaní sa, Trochu o knihách, ktoré mám rá, Trochu o všeličom, Súkromné, Nezaradené
V jednom z svojich podobenstiev Ježiš hovorí ľuďom stojacim okolo: "Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!" (Lk 11, 11-13) Tvrdé? Nepravdivé?
Dajme tomu, že potrebujem vrece ďateliny pre králiky. Na družstevnej roli (ktorá je moja a družstvo mi za ňu platí nájom) je ďateliny dosť. Tak si večer skočím nakosiť. Pokiaľ som ale veriaci kresťan, ozve sa mi svedomie a jasne mi povie, že aj keď to pole moje je, tá ďatelina moja nie je a o nie mojich veciach hovorí Boh v Desatore jasne: "Nepokradneš!"
Svoje kľúče mám rozdelené do viacerých zväzkov a so sebou beriem vždy ten, ktorý práve potrebujem. Najväčší je určený na denné používanie. Pomocou neho sa dostanem na faru, do kostola v Lamači, či do práce. A práve tento zväzok je nositeľom zvláštneho tajomstva.
preletel som si zbežne články informujúce o návšteve Benedikta XVI. vo Veľkej Británi a porovnal som ich s tým, čo mám zatiaľ možnosť vidieť a počuť na vlastné oči a uši (keďže vysielame všetky prenosy z návštevy). Mám pocit, že naše médiá informujú o úplne inej osobe a inej udalosti. Čím to asi je?
Téma, ktorá sa u nás na Slovensku občas vynorí, potom zase upadne do zabudnutia. Ako rímsko-katolícky kňaz mám možnosť vnímať túto tému i z vnútra Cirkvi. Čuduj sa svete, atmosféra v nej je k finančnej odluke stále viac naklonená.
Upozornenie: toto nie je učenie Cirkvi. Je to len taký môj myšlienkový pokus, ktorý sa navyše zakladá na neoverených predpokladoch a pracuje s nezadefinovanými pojmami, takže ďalej radšej ani nečítajte.
Esty napísala článok o problémoch so sirotským a to ma vyprovokovalo ku krátkej úvahe. Pozn. nie som ani politológ, ani právnik, prečo nečakajte žiadny fundovaný text. To tu nižšie je len také moje diletantské zamyslenie.
"V dolinách ľudia nemajú zamknuté brány ..." spieval Karol Duchoň. V čase keď spieval, to bola pre mňa realita. V Horných Obdokovciach, kde som trávieval prázdniny, bývali dvory i domy na "domovine" odomknuté. Vojsť ku Dvorákovcom, alebo k Haňovcom sa dalo kedykoľvek. Prejsť cez cudzí dvor a záhradu na "orechovú" alebo na "jarok" nebol problém. A večer, keď sa už zotmelo, stretávali sme sa ako deti na ulici pod neónkou a riešili sme svoje "svetové" problémy.
Doteraz som si myslel, že oblasť, v ktorej sú ženy v našich krajoch najviac diskriminované, je šport. Veď si zoberte len taký futbal: v každom 11-člennom mančafte na ihrisku nie je ani jedna žena! Dokonca i rozhodca je chlap. A túto do neba volajúcu diskriminácii maskujeme tzv. ženským futbalom.
Volil som KDH. Okrem iného aj preto, že vo svojej predvolebnej kampani dalo jasne najavo: "Dosť bolo Fica!" Teraz po voľbách sa odrazu objavil tlak na vedenie KDH, aby šlo do koalície so Smerom a ja si kladiem otázku, kto ten tlak vyvíja? Nemôže predsa vychádzať z prostredia voličov KDH, lebo (ako som už spomínal) ono už v predvolebnej kampani Fica odmietlo.
S istým pánom si už istý čas vymieňame názory. Napísal mi o situácii v ich farnosti a ja som mu odpísal, že ani nemám relevantné informácie a ani nie som kompetentný ich situáciu riešiť. A navrhol som mu, aby sa o riešenie pokúsili sami (možno tak, ako to urobila Jolča).
Čo vznikne, keď Ďuro Drobný (to akože ja) zmieša dačo z murphológie s trochou veľmi zjednodušenej teológie?
Keď mi ľudia odporúčajú naštudovať si rôzne modely rôznych autorov (na čele s MUDr. Plzákom) popisujúce vzťah muža a ženy, vždy sa iba pousmejem. Prečo?
Po čase som si prečítal tento najuznávanejším dokument týkajúci sa základných ľudských práv. Inak odporúčam, stojí za to! Osobne sa však nemôžem ubrániť pocitu, že v ňom čosi chýba.
O tom filme som počul už dávnejšie, ale až vo štvrtok (12. marca 2009) večer som mal možnosť pozrieť si ho. Samotný príbeh i jeho filmové stvárnenie ma celkom zaujali. Je to nádherný a veľmi silný príbeh o láske.
"Tolerancia je ctnosť človeka, ktorý nemá na vec žiaden názor." Tento výrok G. K. Chestertona zavesila na faceknihu (FB) istá tunajšia nemenovaná diskutérka germa.
