Juraj Drobný
Nebo nado mnou
Bol podvečer Veľkého piatku. Sedel som pri lurdskej jaskynke v Marianke a modlil som sa ruženec. Nado mnou bolo nebo ...
Pôvodne ODF (obyčajný dedinský farár), ktorý sa nedopatrením dostal k práci v masmédiách. Zoznam autorových rubrík: Príbehy fotografií, Trochu o mojom kňazstve, Trochu o tom, čo mi napadlo, Trochu aj o viere, Trochu o živote, Trochu o túlaní sa, Trochu o knihách, ktoré mám rá, Trochu o všeličom, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Juraj Drobný
Ďuro, mal by si spovedať a nie tu ťahať káble!
V nedeľu (25.3.2007) sme vysielali na TV NOE priamy prenos svätej omše z Dómu sv. Martina. V sobotu predtým sme stavali techniku. Ako zvukár prenosu som si práve ťahal mikrofóne káble z chóru, keď ma niekto oslovil: „Ďuro, ty by si mal spovedať a nie tu ťahať káble!“
Juraj Drobný
Prostitútka, Fico a ja ... pokus o epilóg
Motív, pre ktorý som napísal príspevok „Prostitútka, Fico a ja“ bol úplne prozaický: kolega Maťo na programe Moja misia v Martine pripomenul udalosť z môjho života a ja som si povedal, že sa o ten zážitok podelím. Nič iné v tom nebolo ... len takú maličkú provokáciu som si neodpustil – nadpis
Juraj Drobný
Prostitútka, Fico a ja
V piatok (16. 3. 2007) sme mali v jednej martinskej čajovni (klube) program Moja misia. Je to také voľné pásmo zostavené z koncertu kapely LUX band, videoprojekcie a prednášky o masmédiách. Pri týchto akciách mávam na starosti zvuk, videoprojekciu i tú prednášku. V Martine nás bolo šesť (ja + 5 členov kapely). Hostí tak zo desať. Napriek ich malému počtu sa vytvorila fantastická atmosféra a program sa z 90 minút pretiahol na tri hodiny! Veľa sme rozprávali o televízii ako prostriedku mediálnej komunikácie a medzi iným vytiahol kolega Maťo historku, ako som sa raz v televíznej diskusnej relácii ocitol za jedným stolom s prostitútkou a Róbertom Ficom ...
Juraj Drobný
Milujem Vianoce alebo - štedrovečerná tabuľa v Kambodži
Ja viem, jar sa už definitívne prebrala k životu. To, čo sa ku nám teraz veľmi rýchlo blíži, nie sú Vianoce, ale Veľká noc. Ibaže včera som na blogu narazil na článok o štedrej večeri a už len jeho samotný názov vo mne vyvolal kop
Juraj Drobný
Vždy som bol naivný
Keď som sa pokúsil môjmu bývalému šéfovi vysvetliť, že ak má človek iný názor, než je ten môj, či dokonca na mňa „útočí“, nevidím v ňom automaticky svojho nepriateľa – ten človek mi možno chce pomôcť. Vtedy (rok 2000) pri obede vo veľkej jedálni mi ústredný riaditeľ STV Milan Materák povedal: „Pán Drobný, vy ste naivný!“
Juraj Drobný
Pripravovaná novela VŠ zákona alebo – zbohom akademické slobody?
Medzi moje aktivity patrí i to, že sa občas „vyskytujem“ na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku ako učiteľ. Keďže medzi mojich blízkych priateľov patria i učitelia z iných univerzít, pri spoločných stretnutiach akosi vždy príde na pretras téma: „Čo nové doma?“ Pozn. tým „doma“ nemyslíme doma ako doma, ale doma ako na univerzite. A tak sa stalo, že už vlani ku mne presiakli informácie o pripravovanom novom Vysokoškolskom zákone a o tom, že nás vracia do čias pred november 1989 ...
Juraj Drobný
Moja prvá naozajstná túra
Vyše dvadsať rokov som žil s bolesťou. Raz mi nedovolila vstať z postele, inokedy bola takmer zanedbateľná, ale vždy tu bola. Ak som chcel ísť niekam na krátku túru, muselo to byť po asfaltke a po rovine ...
Juraj Drobný
Slovenskí lekári ešte neliečili deti s HIV
Tento titulok som našiel v Pravde na webe. A tak sa pýtam: Daria, Veronika, Aňa, Ďuro ... ja viem, deti s HIV liečite ešte len 3 roky a navyše v Kambodži. Ale nie ste vy náhodou slovenskí lekári?
Juraj Drobný
Khmérsky Tuol sleng znamená - Jedovatý vrch
Fotografujem rád. Niekedy až „otravne“ rád. Napriek tomu som si po vstupe do triedy bývalej strednej školy v Phnom Penh v duchu povedal: „Tu fotoaparát nevytiahnem!“
Juraj Drobný
Obyčajný plátenný širáčik
Stalo sa to v Námestove počas trvania hudobného festivalu Verím Pane 2005. Noci v amfiteátri pri Oravskej priehrade bývajú i v júli chladnejšie a moja hlava je na chlad citlivá. Na večerné koncerty si preto vždy beriem čiapku alebo šiltovku. V jeden večer som na to akosi pozabudol ...
Juraj Drobný
Dnes v noci zomrel Bunheng
Večer sa úplne normálne uložil spať. Keď počas noci „staffovci“ kontrolovali deti, už nežil. Ja viem, nebol žiadnou „celebritou“. Bol iba jedným z tých neznámych HIV pozitívnych detí tam kdesi v Kambodži ...
Juraj Drobný
Človek uzavrel zoznam 7. divov sveta, lebo nepoznal Angkor!
Viem, Angkor je oveľa mladší, ako tradičných 7 divov sveta. Veď Khmérska ríša, ktorej panovníci ho budovali, vznikla až v roku 802, kedy Khmérov zjednotil Jayavarman II. Keď sa ale budete prechádzať po OBROVSKÝCH priestoroch NEUVERITEĽNÉHO chrámového komplexu Angkor Wat, vybudovaného Suryavarmanom II. (1112-1152), alebo zostanete so spadnutou sánkou stáť v chráme Bayon (ako sa to stalo mne), vybudovanom "kráľom a bohom" Jayavarmanom VII. (1181-1219), pochopíte, o čom hovorím!
Juraj Drobný
„Nech mi nehovoria, že mám vravieť hlasno,
tí, čo tichým včera rozbíjali ústa, nech sa netvária, že už v tom majú jasno, tí, čo s veľkou slávou a za moje dane objavili chrústa“ – slová piesne zneli nabitou sálou martinského domu kultúry. Vonku zúril socializmus, ale tam dnu sa dialo niečo nádherné a neopísateľné. Na pódiu sedel s gitarou môj kamarát a spolu-miništrant od bratislavských kapucínov, Ivan Hoffman. Ten zázrak sa volal Folkfórum.
Juraj Drobný
Tak sa nám Vana oženil ...
„Budúci týždeň pôjdeme na svadbu. Žení sa Vana a pozýva aj Teba“, oznámila mi v jeden večer Daria. Počas svojho kňazského života som už sobášil veľa párov, ale na khmérskej svadbe som ešte nebol. Tak som si povedal: „Prečo nie?“ ...
reklama
Juraj Drobný
Naše deťuše (Kambodža)
Zopár fotografií detí, za ktorými je mi už teraz smutno. A keď si uvedomím, že ich už asi nikdy neuvidím, niekde vo vnútri to zabolí ...
Juraj Drobný
To dievčatko nemá ani mozog, ani pľúca!
Keď som ju uvidel po prvýkrát, apaticky sedela na dvore. Vtedy som ju ešte nepoznal. Bol čas obeda. Vzal som ju na ruky a odniesol do jedálne. Keďže i tam apaticky sedela, začal som ju kŕmiť. Na lyžičku som nabral trošku ryže. Nič. Ústa zostali pevne zamknuté. „Musíš jej dať mäso“, povedal mi po anglicky jeden z miestnych zamestnancov HOF. Nabral som na lyžičku spolu s ryžou aj kúsok ryby a ústočká sa odomkli. Pokračoval som, kým nezjedla polovicu porcie. Potom som opatrne položil lyžičku do jej misky. Bez mihnutia oka ju schytila do ručičky a svoj obed už dojedla sama.
