Juraj Drobný
Kakavko
Ondrejko sa usadil pred mikrovlnkou a čakal. Svet okolo neho prestal existovať. Bol tu len on a jeho vytúžené, chladnúce kakavko.
Pôvodne ODF (obyčajný dedinský farár), ktorý sa nedopatrením dostal k práci v masmédiách. Zoznam autorových rubrík: Príbehy fotografií, Trochu o mojom kňazstve, Trochu o tom, čo mi napadlo, Trochu aj o viere, Trochu o živote, Trochu o túlaní sa, Trochu o knihách, ktoré mám rá, Trochu o všeličom, Súkromné, Nezaradené
Ondrejko sa usadil pred mikrovlnkou a čakal. Svet okolo neho prestal existovať. Bol tu len on a jeho vytúžené, chladnúce kakavko.
Standing ovation v Bundestagu - to je výsledok príhovoru Benedikta XVI., ktorý práve skončil. Som zvedavý na komentáre v našich médiách ps dopĺňam o 17:32 - tu je text jeho príhovoru v slovenčine. Doplnené 23. septembra o 6:55 článok v Sme s názvom "Choď domov, kričali na pápeža Nemci" http://www.sme.sk/c/6066429/chod-domov-kricali-na-papeza-nemci.html - píše: "Ovácií sa tak pápež dočkal až na Olympijskom štadióne v Berlíne, kde ho podvečer čakalo 70-tisíc ľudí." Prijatie v Bundestagu jednoducho odignorované.
Mayak, shuar z pralesa, spomína: "Raz prišlo ku mne pár chlapov, chceli prenocovať. Jedného z nich som spoznal; v rámci krvnej pomsty odrezal môjmu otcovi hlavu. Teraz by som mal ja odrezať hlavu jemu ..."
Bola zima, zmrákalo sa. S kamarátom sme boli na ceste do Dubovice. Moja Škoda 125 sa pomaly štverala po ujazdenom snehu kamsi do vrchov. Míňali sme zákrutu za zákrutou. Prevažujúce stúpanie po čase nahradilo prevažujúce klesanie a auto dostalo chuť rozbehnúť sa trošku rýchlejšie. Aj sa rozbehlo. Keď sa mi zrazu v zornom poli vynorila ostrá pravotočivá zákruta, spomaliť sa už nedalo. Vyleteli sme z cesty. Auto sa nezadržateľne rútilo dolu svahom a mne bolo jasné, že o pár sekúnd budem mŕtvy.
"Mladí potrebujú nielen príležitosti, ale tiež príklad dospelých, nielen dôvody, ale aj postoje, ktoré motivujú a dodávajú nádej," povedal Benedikt XVI. v príhovore počas uvítacie ceremoniálu na letisku. Potom pokračoval: "Prichádzam ako Petrov nástupca, aby som všetkých utvrdil vo viere a prežil niekoľko dní v intenzívnej pastoračnej činnosti. Aby som hlásal, že Ježiš Kristus je Cesta, Pravda a Život. Aby som dal podnet k budovaniu Božieho kráľovstva vo svete i medzi nami; aby som povzbudil mladých k osobnému stretávaniu sa s priateľom Kristom, aby sa zakorenili v jeho Osobe a stali sa jeho vernými učeníkmi a odvážnymi svedkami."
Sťahujeme telku. Keďže súčasťou telky som aj ja, sťahujeme i mňa (pozn. moju kanceláriu). Práve som začal baliť. Naplnil som knihami všetky štyri "banánové" krabice, čo som mal k dispozícii a z kancelárie takmer nič neubudlo. Momentálne ale viac krabíc nemám, tak som si sadol k notebooku a píšem tento text.
Mesiacom pred začiatkom to s festivalom Verím Pane vyzeralo všelijako. Prestavba nábrežia postupovala pomaly a amfiteáter na Oravskej priehrade ani zďaleka nepripomínal miesto, kam by ste si chceli zájsť na koncert. Otázka, či budú stavebné práce dokončené načas, zostávala nezodpovedaná do poslednej chvíle (priestor pred pódiom vysýpali suchým betónom ešte v prvý deň festivalu).
Všade okolo je mňa kopec vecí, o ktorých by nezainteresovaný povedal: "No to je teda pekný b....l." Ale nie je. Napríklad tá kopa káblov a rôznych neidentifikovateľných vecí predo mnou sa zajtra zmení na kopec veľmi užitočných vecí, potrebných pri sfunkčňovaní počítačovej siete, zapájaní ozvučovacích systémov na tvorivých dielňach, či na pódiách. (To identifikovateľné tričko je moje.)
Dopozeral som film režiséra Ondřeje Trojana a scenáristu Petra Jarchovského Občanský průkaz a všetko bolo odrazu naspäť. Až ma zamrazilo ...
"Urobím si chlieb vo vajíčku," povedal T. dnes ráno, keď zrevidoval zásoby farskej kuchyne a chladničky. "Neurobíš, nemáme olej," schladil som jeho kuchársky zápal. "Ja urobím praženicu na oravskej slanine."
Nepamätám si, ako sa to zomlelo. Varecha dopadala, kde mohla. Zúril som, nenávidel celý svet ... Ale najviac zo všetkého som v tej chvíli nenávidel mamu, ktorá ma tou varechou častovala. Márne sa dnes pokúšam vybaviť si, začo. Začo bola tá bitka. Jasne si však pamätám svoje presvedčenie, že som bitý neprávom. Ja som predsa ten dobrý!
Mohol som to slovo naťukať do Googlu. Nenaťukal som. Mohol som siahnuť po niektorej z kníh v mojej knižnici. Nesiahol som. Mohol som sa spýtať priateľov. Nespýtal som sa. Mohol som zájsť do kaplnky a kľaknúť si na kolená. Nezašiel som. Mohol som ...
Na počiatku stvoril Boh človeka povedal mu: "Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš." (Gn 2,16-17) Zdá sa, že človek síce prijal tento Boží plán, ale v istom momente si povedal: "Ja chcem!" jesť zo zakázaného stromu. Čo sa udialo potom, všetci dobre poznáme. Na ono "ja chcem!" ktoré bolo v rozpore s Božím "nebudeš!" doplatil človek stratou raja. (Gn 3)
V jednom z svojich podobenstiev Ježiš hovorí ľuďom stojacim okolo: "Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!" (Lk 11, 11-13) Tvrdé? Nepravdivé?
To sú záverečné slová dnešného evanjelia. Hovorí sa v ňom, že ráno prvého dňa v týždni, sa k Ježišovmu prázdnemu hrobu rozbehli aj dvaja učeníci. Jeden (nemenovaný) bol rýchlejší, ale pri hrobe počkal na Petra. Keď Peter dobehol, vošiel dnu, po ňom vošiel i ten rýchlejší "a videl i uveril". (Jn 20, 1-8) Aké "videl a uveril"? Keď videl, tak už musel vedieť! Či nie?
Videli ste štvordielny film Karol? Ja som si dnes dopoludnia pozrel prvé dva (život Karola Wojtyłu po zvolenie za pápeža) a na tie ďalšie dva si chcem nájsť čas čo najskôr. Bol som celkom rád, že som v izbe sám, párkrát som sa celkom nechlapsky rozreval. Ale nie o tom som chcel ...
O humanitných projektoch v treťom svete iniciovaných profesorom Vladimírom Krčmérym som už písal. Jeden z nich, HOF v Kambodži, ma inšpiroval k napísaniu prvého článku o dievčatku menom Channy. Dnes ráno som na FB zachytil prosbu kamarátky Lenky, ktorá v projekte HOF pôsobí v týchto dňoch. Pre niektoré "deťuše" ešte nemajú peniaze na zaplatenie školného.
Do seminára som vstúpil v roku 1984. Meno tajného biskupa Korca mi už v tom čase bolo známe. Skloňovalo sa aj medzi veriacimi z Novej Dubnice spolu s menami Ján Čarnogurský, či František Mikloško vďaka "podvratnej" činnosti Ivana Polanského, vydavateľa samizdatového časopisu Výber.
Dajme tomu, že potrebujem vrece ďateliny pre králiky. Na družstevnej roli (ktorá je moja a družstvo mi za ňu platí nájom) je ďateliny dosť. Tak si večer skočím nakosiť. Pokiaľ som ale veriaci kresťan, ozve sa mi svedomie a jasne mi povie, že aj keď to pole moje je, tá ďatelina moja nie je a o nie mojich veciach hovorí Boh v Desatore jasne: "Nepokradneš!"
Pred časom som sa pokúsil hľadať odpoveď na otázku: "Môže byť strach základnou motiváciou konania zrelého katolíka?" Dospel som k záveru (tu), že nie. Čo na to jeden z najväčších mužov všetkých čias, svätý Benedikt z Nursie?