Náš pán premiér je veľký bojovník. Keď vytiahne do boja sám proti sebe, chrabrý je sťa pilotova mačka na stavenisku. Hľaďteže, aké škody napácha na tele i duši vrcholového politika päť rokov aktívneho pokrikovania po voličoch.
Keď máte málo peňazí, premýšľate ako ich použiť čo najefektívnejšie. Keď ich máte trochu viac, doprajete si aj niečo, čo síce veľmi nepotrebujete, ale urobí vám to radosť. No a keď už máte naozaj veľmi veľa, môžete začať míňať, ľudovo povedané, hlava-nehlava. To je však iba za predpokladu, že míňate peniaze vlastné. Lebo pokiaľ bezuzdne utrácate peniaze cudzie, potom sa tomu hovorí rozumná voľba.
Ako zistíte, ktoré štátne zákazky sú najšťavnatejšie bez toho, aby ste pozerali na cenu?
Mám kamaráta, ktorý kedysi hojne cestoval po Európe a pri tom blúdení na istý čas zakotvil na jednej francúzskej farme. Na onej farme žil aj jeden starší muž a ten, ako to už u starších Francúzov býva, nevedel ani slovo po anglicky. Kamarát z istého pohľadu za ním nezaostával, pretože úroveň jeho francúzštiny sa významne doťahovala na nulovú úroveň starkého angličtiny. Stala sa však veľmi pozoruhodná vec.
Určite hravo uhádnete, kto je autorom tohto výroku: "Znížením spotrebnej dani a DPH sa znížia výdavky verejnoprávnych inštitúcií". Je ním samozrejme ...
Keď najbližšie uvidíte na našich cestách nízko prelietať BMW X6, Audi RS6 alebo Hummer, stopnite si ho. Ak patrí vláde, malo by vám ochotne zastaviť a odviezť vás kam potrebujete. Aspoň takto je to dobrým zvykom v dobrých socialistických krajinách.
Poznáte ten starý vtip o tom, ako pomáha sused susedovi pri cúvaní autom? Takto mu on kričí: "Ešte môžeš, ešte môžeš, a teraz sa poď pozrieť, čo si urobil". Takejto vskutku šľachetnej pomoci sme sa chvalabohu, že žiaľbohu zrovna na ministerstve financií dočkali.
V ostatnom období neprejde dňa, aby sa v hlavách našich múdrych vodcov nezrodil nejaký nový supersociálny zlepšovák smerom k ľuďom. Po predjedle o okýptení lekárskej pohotovostnej služby sa nám dnes na stole objavil ešte šťavnatejší druhý chod: ušetríme na materskom.
Mikuláš Dzurinda "nemieni robiť policajta" v súvislosti s podozrením, že poslanec SDKÚ-DS Ferdinand Devínsky spolupracoval s bývalou ŠtB. Médiá pri tejto príležitosti pohotovo pripomínajú iba 2 mesiace staré vyjadrenie predsedu SDKÚ-DS o tom, že je hanbou, keď ľudia spolupracujúci s "eštébákmi" dnes zastávajú dôležité pozície v riadení štátu. Jeho vyjadrenia k tejto téme z februára 2007 však tiež stoja za povšimnutie.
Určite ste postrehli, akými zodpovednými činnosťami je v našej krajine zavalený post predsedu vlády. Nuž, zrekapitulujme si teda hitparádu desiatich historicky najvýznamnejších.
Ministerstvo zdravotníctva predložilo do parlamentu návrh na zatvorenie pohotovostí po polnoci. Konečne prišiel rad na tie správne protikrízové balíčky.
Z úst predsedu SNS Jána Slotu sme sa dozvedeli, že ministerstvo výstavby pod vedením pána Janušeka neporušilo zákon zásadne.
Rusko začalo práce na novej generácii kozmických lodí a Slovensko sa rozhodlo vybudovať systém diaľničného mýta. Ako tieto dve veci súvisia?
Mikuláš Dzurinda dnes, 7.4.2009 de facto oznámil, že nie je ochotný sa vzdať pozície predsedu SDKÚ-DS v prospech Ivety Radičovej. Zosumarizujme si teda najdôležitejšie "úspechy" tejto strany pod jeho vedením.
Prinášam vám čerstý zážitok z petičnej akcie za usporiadanie referenda (www.referendum2009.sk), ktorá sa konala 3.4.2009 na rôznych miestach Slovenska. Ja som sa na nej podieľal v Bratislave na Laurinskej ulici a poviem vám, že som sa chtiac-nechtiac musel hanbiť za príslušnosť k mužskému pokoleniu.
Tí z nás, ktorí sa na jednom mieste narodia, celý život tam žijú a aj tam svoju púť ukončia, si fenomén tzv. trvalého bydliska vlastne ani neuvedomujú. Tí, ktorí to ale takto priamočiaro zariadené nemajú, si s týmto dinosaurom dnešných čias užijú zábavy do sýtosti.
Psovi, ktorému pán nedobre je blízky, po čase videnie čisté pomotá sa, divno bude správať sa, kričať razom na všetkých, ba i vlastného pána zahryznúť nebude mať ťažkosť. Takýto tvor boží nevdojak malého vo dvore nespratníka zakúše a už mu hnevní hodinu ostatnú počítať načnú. Pritom nie jeho mocná vina bola, že rozumy dokrútené má, že krvavým súknom pred očami tvorili mu svet...
Tento rok v novembri oslávi slovenský občan presne 20 rokov od momentu, kedy sa rozhodol, že nechce pochodovať v jednoliatom gigantickom šíku dirigovanom ľudmi pochybných osobnostných kvalít. Napriek tomu, že sme vtedy všetci očakávali, že najvýraznejšie zmeny sa prejavia práve v kvalite ľudí, ktorí nepriamo rozhodujú o našich osudoch, nestalo sa tak. V dnešných vášnivých diskusiách či už naživo alebo na internete veľmi rýchlo zistíte, že bez ohľadu na politickú farbu majú vlastne všetci diskutujúci napriek neustálym vzájomným konfliktom jednu črtu spoločnú - sklamanie.
V mojom článku z 25.10. (http://kamilkrnac.blog.sme.sk/c/168747/Financne-krizy-hrobari-centralnych-bank.html) som bol v poslednom odstavci evidentne príliš optimistický. Kolaps centrálneho bankovníctva je oveľa bližšie než sa zdalo.
Barack Obama vraj zvíťazil v boji o Biely dom v historicky najdrahšej predvolebnej kampani financovanej z veľkého množstva príspevkov obyčajných ľudí. Náš volebný systém je naopak takmer výhradne založený na kampaniach financovaných malým počtom veľmi významných príspevkov od neznámych sponzorov.
