Mám rada, keď sa okolo mňa niečo deje. Aktívny život a k tomu mi pomáhajú aj "výlety" do prírody - človek sa vyčerpá a zároveň si aj neskutočne oddýchne. Teraz je ozajstných, bez kočíkových túr pomenej, predsa len... rodičovská dovolenka, ale dá sa. Kukuľka, ako volám syna - podrástol a treba zo zaučiť. Postupne začíname. Zoznam autorových rubrík: Moje aktivity, Turistika, príroda a výlety, Svet naokolo - môj pohľad, Súkromné, Nezaradené
Výstup na samotný Stoh ma nikdy nejak nelákal. Predstava vysokého, trávnatého, nekončiaceho a prudkého kopca. Ach,... Napriek tomu, keď som mala možnosť ísť naň, neváhala som ani chvíľku. No dobre, priznávam, že stúpať na trávnatý, nekončiaci a prudký kopec sa mi nechcelo, ale celou cestou som sa tešila. Dôvod??? Zo Stohu predsa neskutočne dobre vidno hneď oproti na Rozsutec - môj obľúbený, pre mňa najkrajší.
Na Salatín (1630 m.n.m.) v Nízkych Tatrách vedie niekoľko ciest. Najľahšia je asi zo Železného, ale v jednoduchosti je krása a keď neostáva viac času, tak treba využiť ponúkané možnosti. Deň koncom októbra navyše ponúkal pre turistiku čosi viac, jeseň sfarbila trávu do oranžova, zima zafarbila stromy do biela a obloha dávala tomu úžasný modrý kontrast na fotku. Jedna radosť fotiť.
Jeseň asi patrí medzi najkrajšie časti roka. Rána sú chladné a hmlisté, ale už prvé ranné lúče dodávajú človeku neskutočne veľa energie a pri pohľade na sfarbené stromy si uvedomujem, čo to znamená tešiť sa z maličkostí. Ešte treba pospomínať na takmer zabudnuté výlety a potom si už len naliať teplý čaj na zahriatie s medíkom pri prezeraní fotiek.
Celé leto som sa chystala na Baranec. Nejak sa mi ten názov zapáčil. Dokonca Baranec a Volovec v Západných Tatrách vraj majú mená podľa zvierat, ktoré tam kedysi zvykli pásť, no a keďže som narodená v znamení Barana, jednoducho ma to tam samo ťahalo. Vyzvedala som od ľudí, ktorí tam boli informácie, pocity a dojmy. Boli rôzne. A tie moje, po výstupe naň? Jednoducho som nadšená, Západné Tatry mi učarovali, veď posúďte,...
Takto pred týždňom som obedovala pri Hincovom Plese a veru mi chutilo akosi viac. Dokonca sa aj vraví, že v prírode chutí viac, no a v tej tatranskej myslím, že asi najviac. Však skúste porovnať výhľad okolo seba pri obede s tým mojím,...
Na budúci rok chystáme hrebeňovú túru Nízkych Tatier a tak ma akosi lákalo ísť sa pozrieť, ako to tam vyzerá. Túto oblasť poznám tak poskromne, ale pozrieť mapu a označiť na nej, že chcem ísť práve na Chopok nebol problém. Našli sme spoje do Jasnej a zrazu sme už sedeli v autobuse. Ráno hmla, tá však časom ustupovala a my sme sa tešili, že budú aj výhľady. O cca 20 kamzíkoch, ktoré sme stretli na Derešoch, cestou dole sme samozrejme ešte netušili a tak bolo opäť aj prekvapenie. Dnes už mám len spomienky a keď je čas, rada si pozriem fotky z príjemného dňa,...
Šípska Fatra leží v najsevernejšej časti Veľkej Fatry a keby niet jedného paneláka, ktorý mi vyrástol ako huba po daždi pred oknom, tak by som ju videla z toho okna skoro celú. Nuž, ale výhľad musel ustúpiť pokroku a je o čosi skromnejší. Celé to nebráni tomu, že ako Ružomberčanka, by som mohla práve Šípsku Fatru považovať za svoje domovské pohorie. Nuž a keď je domovské, nebolo by v poriadku ho nepoznať, čiže neschodiť aj na prvé počutie menej atraktívne kopce. Taký je Havran, lenže skrýva aj prekvapenie pre svojich návštevníkov. Aké??? Nuž čítajte ďalej, či lepšie napísané pozrite si fotky a určite ho objavíte.
Moje leto je bohatšie na turistické zážitky, než iné obdobia v roku a toto nie je výnimkou. Tentokrát som sa tešila na zdolanie Šípu (1170 m. n. m.), ako ďalšieho kopca v okolí Ružomberka. Dokonca som mala aj voľno v práci, lenže človek mieni a ... u nás počasie menilo. Túru, či výlet sme museli odložiť na neurčito. Našťasie, teraz po zdolaní Šípu môžem napísať, že neurčito trvalo len týždeň, pretože by to bola naozaj škoda, tento kopec nezdolať. Šíp sa zaraďuje do oblasti Veľkej Fatry, podoblasť Šípska Fatra, ale ako národná prírodná rezervácia patrí do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra. Troška nelogické, ale nechám to radšej na osoby kompetentné a Vám poskytnem radšej fotky z výletu ako inšpiráciu, pretože Šíp naozaj odporúčam,takže pozrieť fotky a potom hneď vytiahnúť mapu a naplánovať túru,...
Druhý deň naša trasa pokračovala stúpaním na Suchý vrch a na najvyšší vrch - Ostredok (1592). Super hotel na Chýžkach s jednou padajúcou hviezdou nad hlavami, ktorú sme mali možnosť pozorovať večer pri opekaní a rozprávaní sa, nám poskytol akurát toľko pohodlia a oddychu, koľko treba na zdolanie ďalšej časti hrebeňovej túry Veľkou Fatrou. Po presune na Krížnu sme si mysleli, že to najhoršie máme za sebou, ale unaviť vie aj zostup. Cestou na Majerovu skalu nás ešte lákal výhľad, ktorý bol opisovaný v turistických sprievodcoch a potom už len útecha, že každým krokom sme bližšie domov a predstava, že opačným smerom by sa nám určite nechcelo ísť. Toľko základný opis, teraz fotky, ktoré snáď viac vystihnú atmosféru.
Konečne som sa dočkala mojej prvej túry s nocovaním medzi kopcami. Taká skrátená, ale predsa hrebeňovka. Začali sme ju v Ružomberku na kalvárii, kde sme mali stretnutie a zoznamovanie celej partie a prešli sme na Vlkolínske lúky, Suchým Hrabovom okolo Vtáčnika a cez Jánošíkovú kolkáreň na Smrekovicu, okolo Skalnej Alpy, Čierneho Kameňa až na Ploskú a náš hotel s padajúcimi hviezdami nad hlavami bol na Kýškach, niekde nazývaných aj Chýžky. Toľko bol prvý deň a keďže som bola z tejto túry nadšená a plná dojmov, tak aj túto túru, či fotky z nej delím na dve časti. Toto sú fotky z prvého dňa
Základné informácie sú veľmi jednoduché. Bol škaredý, daždivý deň a my sme sa rozhodli nepresedieť ho doma, ale urobiť si výlet. Cieľ bol Pribylina a Liptovský Hrádok. V Pribyline nás zaujalo múzeum v prírode, odkiaľ sú nasledujúce fotky. Naštudovali sme si informácie o tom, že je to najmladšie múzeum tohto typu a vyzerá vlastne ako dedina. Sú tu umiestnené prenesené domy a ďalšie budovy, ktoré boli typické pre Liptov v minulosti. Zaujímavý a vzácny je najmä kaštieľ a kostol. Po dedine je možné, po zaplatení vstupného sa voľne pohybovať a navštevovať spomínané budovy a každú hodinu sú organizované prehliadky budov, ktoré sú uzatvorené, ale je k nim navyše v cene odborný výklad, taká exkurzia. Toto sú moje fotky a postrehy,...
Kto si ešte v dnešnej dobe animovaných janponských rozprávok, upírov, či iných podobných stvorov ešte spomenie na klasiku??? Starý dobrý Macko Uško, Včielka Mája, Pa a Pi, či pre väčších hudobný film o deťoch, ktoré sa rozhodnú zúžitkovať rozpadávajúci sa hrad Brtník a spoznajú pri tom rytiera Viléma Brtníka a jeho dcéru Leontýnku??? Film, či skôr hudobnú komédiu Ať žijí duchové mám obzvlášť rada, najmä po tom, čo sa mi podarilo naštíviť hrad Krakovec, kde sa tento film natáčal.
