Články od Kristen Luptáková

Kristen Luptáková

„Malé dievča je v Prahe alebo keď sa sen zmení na realitu“

Spomínate si na môj seriál „Malé dievča v Prahe?“ Ešte stále som ho nedokončila a verím, že teraz budem mať oveľa väčšiu motiváciu k písaniu ako kedykoľvek predtým. Stal sa totiž zázrak. O tom zázraku sa píše v knihách, rozpráva vo filmoch a šíra sa o ňom klebety. Ale sú tie klebety pravdivé? Čiastočne pravdivé? Alebo sú to naozaj len klebety? NIE! Je to naozaj možné a nie je to len „niečo o čom sa rozpráva.“ Proste sa jednoducho môže sať, že to dokážete! Prekonáte samého seba. Dokážete nemožné. Stane sa totiž.., že sa Vám splní Váš najtajnejší sen. Presne to sa stalo mne. Oficiálne Vám oznamujem, že „Malé dievča je naozaj v Prahe a tento krát, to nie je vtipná dovolenka ale vtipná a niekedy aj trochu smutná realita.

16. jún 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 266x
0

Kristen Luptáková

„Vejška je aj o tom, že občas sme deti prázdnoty...“ (Recenzia)

Filmu Vejška s podtitulom: „Z gymplu na Vejšku" predchádzalo špeciálne turné. Veľmi ma potešilo, že herci sa ukážu aj u nás. 18. januára sa v Banskobystrickom Cinemaxe konala špeciálna predpremiéra filmu. Pred kinom to bola doslova masovka. Moderátor nadšene rozprával do mikrofónu, že herci a tvorcovia ešte rozdajú posledné autogramy a film sa začne. Nedalo mi jeden si „neuchmatnúť" od môjho obľúbeného herca Jiřího Mádla a samozrejme ešte úsmev do fotoaparátu. Autogramiáda ma v podstate prekvapila pretože Banská Bystrica bola jediné mesto, pri ktorom nebola na plagáte oficiálne avizovaná (o to viac ma potešilo, že sa nakoniec konala). Herci spolu s režisérom sú už v kine a moja „fanúšikovská" a „blogerská" povaha jasá.Vtipné príhody z natáčania a súťaž o soundtrack k filmu. Zadanie znelo úplne jednoducho: „Kto nám položí najvtipnejšiu otázku ten ho dostane," povedal nenútene režisér. V tej sekunde bola moja ruka hore a nasledovala otázka: „Ako ste sa vyspali? Zaznel už len smiech a ďalšia príhoda. Cédečko sa nakoniec u mňa ocitlo a potešilo ma, že mi ho odovzdal osobne Jiří Mádl a ešte ma aj poriadne vybozkával. Už len želanie príjemného zážitku a film sa začal.

22. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 334x
0

Kristen Luptáková

„Facebookovo-vzťahová níž“

V prvom rade chcem každému z Vás poďakovať za priazeň v roku 2013. V roku 2014 Vám prajem veľa lásky, úspech v škole/práci a HLAVNE pevné zdravie. Myslím si totiž, že zdravie je to najväčšie bohatstvo ktoré máme :)! Raz som povedala jednu vetu: „Som ako špongia - nasávam." Z tejto vety sa stal časom vtip ale v tej chvíli som hovorila o podnetoch. Podnetoch na písanie. Všetky ich zbieram zo svojho života. Inšpiráciu nájdete na stretnutiach s priateľmi, na ulici či v MHD..Dnešná téma je určite známa každému z Vás. Sociálne siete prišli do nášho života už dávnejšie. Ale asi najviac do nášho života zasiahol Facebook. Občas si myslím, že si Mark svoj projekt mal naozaj ponechať na univerzite. Že si bez neho neviete predstaviť život? Ale život bežal aj bez neho a predstavte si, že to bolo len pár rokov dozadu. A myslím si, že sa žilo bez Facebooku jednoduchšie a plnohodnotnejšie. Napadlo Vám, že od chvále príchodu Facebooku do nášho života sme pohodlnejší? Uzavretejší? Jednoducho menej komunikujeme. Prečo ísť na kávu a rozprávať sa keď si stačí zapnúť Facebook či inú sociálnu sieť? Naozaj sú sociálne siete k životu tak potrebné? A prospievajú nám alebo naopak?

9. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 227x
0

Kristen Luptáková

„(Ne)priateľstvá...“

Niekde v tichom lese sa dvaja chlapci hrajú hru. Napadlo im, že keď budú mať osemnásť tak prepadnú banku a budú z nich boháči. Budú zapĺňať stránky denníkov, televízia im venuje značnú časť spravodajstva a nakoniec za nich polícia ponúkne „tučnú odmenu.“ Ak sa im to zapáči znova to zopakujú, alebo sa stiahnu do úzadia a budú žiť v domčeku na pláži. Niekde kde ich nikto nepozná a určte nenájde. Len si budú užívať, čo im život ponúka. Samozrejme v miere ktorá by ich neohrozila a s heslom: „Hlavne nenápadne.“ Vtedy si založili oheň a prisahali si večné priateľstvo ako dvaja bratia. Nikdy nikomu svoju prísahu nemôžu prezradiť a ani svoj „plán do budúcnosti.“ Ale toto bolo už veľmi dávno...Vtedy to bolo skutočné priateľstvo...

25. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 223x
0

Kristen Luptáková

Tri - dva -jedna - reštart!

Poznáte to Vášmu počítaču zasa niečo „sadlo na nos." Vtedy najčastejšie kliknete na tlačítko reštart a všetko by sa malo dať do normálu. Ale v živote je to trochu zložitejšie. Ak by to fungovalo tak jednoducho ako v prípade počítača všetko by bolo o čosi jednoduchšie. Ale žiadna cesta za cieľom nie je jednouchá... V ľudskom živote proste nastane moment keď potrebujete „reštartovať." Pre niekoho to znamená vzdať sa zamestnania a odísť meditovať do hôr. Pre ďalšieho je „reštartom" vstup do manželstva. Pre väčšinu ľudí je to radikálna zmena v živote po ktorej cítia, že sú konečne na správnom mieste. Počas životného reštartu nás stretnú sklamania, prekážky a budeme padať na kolená ale ten efekt v závere je pre nás to najsladšie....

3. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 292x
0

Kristen Luptáková

„Malé dievča v Prahe“ 4. časť– Jesť, či nejesť? To je otázka...

Na začiatku bol jeden sen. Jeho záručná doba bola 10 rokov. Sen navštíviť Prahu. Chcela som ju ochutnať, ovoňať a obehať. Mať modriny, otlaky a zážitky. Nič neprichádzalo... Až sa jedného dňa stretlo ženské osadenstvo: Moja mama, jej kamarátka + dcéra a ja...Zdalo sa, že sa to neuskutoční až nakoniec...Jedna študentská internátna „dvojbunka", naše auto a mapa. Dámska jazda sa mohla začať a musím povedať, že bola plná smiechu. Nikto sa nestratil, nič si nezlomil a ani žiadna pokuta nás nezastihla. Aj keď... Ale o tom až neskôr... Nečakajte siahodlhé opisovanie pamiatok. Ide „len" o vtipné zážitky žien na jednej síce krátkej, ale nezabudnuteľnej ceste do Prahy :).....Prajem príjemné čítanie :)....

22. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 281x

Kristen Luptáková

„Malé dievča v Prahe“ (3.časť –A zasa "len" turistky zo Slovenska:)

Na začiatku bol jeden sen. Jeho záručná doba bola 10 rokov. Sen navštíviť Prahu. Chcela som ju ochutnať, ovoňať a obehať. Mať modriny, otlaky a zážitky. Nič neprichádzalo... Až sa jedného dňa stretlo ženské osadenstvo: Moja mama, jej kamarátka + dcéra a ja...Zdalo sa, že sa to neuskutoční až nakoniec...Jedna študentská internátna „dvojbunka", naše auto a mapa. Dámska jazda sa mohla začať a musím povedať, že bola plná smiechu. Nikto sa nestratil, nič si nezlomil a ani žiadna pokuta nás nezastihla. Aj keď... Ale o tom až neskôr... Nečakajte siahodlhé opisovanie pamiatok. Ide „len" o vtipné zážitky žien na jednej síce krátkej, ale nezabudnuteľnej ceste do Prahy :)......Prajem príjemné čítanie :)....

31. jan 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 649x
0

Kristen Luptáková

„Malé dievča v Prahe - II.“ ( Bolo raz jedno metro vo veľkom meste)

Na začiatku bol jeden sen. Jeho záručná doba bola 10 rokov. Sen navštíviť Prahu. Chcela som ju ochutnať, ovoňať a obehať. Mať modriny, otlaky a zážitky. Nič neprichádzalo... Až sa jedného dňa stretlo ženské osadenstvo: Moja mama, jej kamarátka + dcéra a ja...Zdalo sa, že sa to neuskutoční až nakoniec...Jedna študentská internátna „dvojbunka", naše auto a mapa. Dámska jazda sa mohla začať a musím povedať, že bola plná smiechu. Nikto sa nestratil, nič si nezlomil a ani žiadna pokuta nás nezastihla. Aj keď... Ale o tom až neskôr... Nečakajte siahodlhé opisovanie pamiatok. Ide „len" o vtipné zážitky žien na jednej síce krátkej, ale nezabudnuteľnej ceste do Prahy :)......Prajem príjemné čítanie.... Linka na prvú časť:http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/317327/Male-dievca-v-Prahe-1cast-Ako-som-sa-tam-vlastne-dostala.html

11. jan 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 460x
0

Kristen Luptáková

„Malé dievča v Prahe“ (1.časť – Ako som sa tam vlastne dostala...)

Na začiatku bol jeden sen. Jeho záručná doba bola 10 rokov. Sen navštíviť Prahu. Chcela som ju ochutnať, ovoňať a obehať. Mať modriny, otlaky a zážitky. Nič neprichádzalo... Až sa jedného dňa stretlo ženské osadenstvo: Moja mama, jej kamarátka + dcéra a ja...Zdalo sa, že sa to neuskutoční až nakoniec...Jedna študentská internátna „dvojbunka", naše auto a mapa. Dámska jazda sa mohla začať a musím povedať, že bola plná smiechu. Nikto sa nestratil, nič si nezlomil a ani žiadna pokuta nás nezastihla. Aj keď... Ale o tom až neskôr... Nečakajte siahodlhé opisovanie pamiatok. Ide „len" o vtipné zážitky žien na jednej síce krátkej, ale nezabudnuteľnej ceste do Prahy :)......Prajem príjemné čítanie....

2. jan 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 411x
0

Kristen Luptáková

„Ďakujem a želám ....“

Ďakujem sa u mnoho ľudí už stratilo. A práve v sviatočnom čase by sme naň nemali zabúdať. Prišlo „veľké finále." Nulujeme si „tachometre" a začíname znova. Dávme si predsavzatia ktoré aj tak pri stresovom životnom tempe po pár dňoch „zapadnú prachom." A možno by stačilo byť lepší k okoliu, viac sa usmievať a nemyslieť len na seba .... To si odnášam do magickej 2013-tky....A Vám chcem poďakovať, že som tu s Vami mohla byť.... Bola to presne sobota 8. januára 2011 15:26 a ja som nabrala odvahu niečo sem o sebe „capnúť"....A chcem teda povedať ĎAKUJEM a zaželať Vám zo srdca pár vecí .....Nech je to pre Vás šťastné a magické..., láskavé... hravé..... nech sa splní čo si prajete .... nech pokoj v duši nájdete ....

31. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 216x
0

Kristen Luptáková

„Naša-vaša budúcnosť...???“

V živote sú malé a veľké rozhodnutia. Prežívame rozhodnutia dôležité - voľba životného partnera, zamestnania či kúpa domu. Potom sú tu tie menej podstatné rozhodnutia ako je voľba zeleniny do nedeľnej polievky, či kvetín na stôl do jedálne. Ale sú to naozaj rozhodnutia ktoré sú slobodné? Prekladáme si ich v hlave hore-dolu a dospejeme k záveru samostatne? Nepopieram, že sú chvíle keď potrebujeme pomocníka. Ale sú veci ktoré sú iba na nás. Ide o záležitosti ktoré nás budú sprevádzať životom dlhšie a je možné, že pri nesprávnom rozhodnutí môžeme naše smerovanie oľutovať. Je to predsa naša budúcnosť a aj keď nám rodičia počas života dajú mnoho rád ktoré neskôr dobre zúročíme je jasné, že tak ako máme právo život si zlepšiť je známe, že máme právo život si ľudovo povedané „spackať". Hovorí sa predsa, že človek sa učí na svojich prešľapoch. Niekedy treba hazardovať ako pri rulete a čakať čo bude nasledovať - ide predsa o našu budúcnosť ....

27. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 256x
2

Kristen Luptáková

„(Ne)čakané padáky"

Poznáte to. Pochmúrna nálada, málo hormónov šťastia a potreba niekomu povedať čo vás ťaží. Ale ako sa tak rozhliadate okolo seba zisťujete, že všetci majú dosť svojho. Niekto začal chodiť na strednú, ďalší maturuje a vaša len o pár rokov staršia priateľka zisťuje, že byť mama nie je až také jednoduché. Ale prečo sa „trendom" medziľudských vzťahov stalo zabúdanie na okolie? Niekedy sa stáva, že čakáme tak dlho až nakoniec príde nečakaná záchrana v podobe „padáka" (človeka) od ktorého by to nikto z vás nečakal. Myslím si, že nie je hanba ak sa cíti človek sám a tak sa priznávam k tomu, že sa to stáva aj mne. Stačila len jedna náhoda. Ja však verím na osud. Priviedol mi „padáčik/anjela" v podobe....

8. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 308x
0

Kristen Luptáková

„Najhoršie recenzie“

Je fakt, že „recenzovanie" niekedy stretne každého z nás. Niekto o nás po meste roznáša len samé „zlé recenzie" a niekto zas dobré. Najsmutnejšie je, že ak sa o nás rozprávajú zlé veci druhá strana si často nie je vedomá toho aké to môže mať následky. V dnešnej dobe sa málo ľudí riadi heslom: „Dôveruj, ale preveruj." Horšia „recenzia" našej osoby ktorá sa odkláňa od skutočnosti v dnešnom svete nie je ojedinelá. Určite sa to už stalo nejednému z vás. Ale ako som začala uvažovať o tejto téme napadlo mi, že v živote nepočúvame o nás len „zlé recenzie." Veľa ľudí o nás rozpráva svoje „pozitívne recenzie." Prečo sa však zameriavame len na tie zlé a niekedy zabudneme, že existujú aj tie „dobré recenzie?"

22. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 288x
2

Kristen Luptáková

Pózovať, póza a pózer“

Niekedy by som mala chuť zapózovať si pred fotografom ako skutočná modelka. Drahé šaty, upravené vlasy, nalíčená tvár. To je sen každej ženy. Pri fotení by mi fotograf kázal urobiť niekoľko póz. Niekto má svoju vlastnú „pózu" celý život a možno si to ani neuvedomuje. Neuvedomuje si rovnako ani to, že táto „póza" môže byť síce pre niekoho zaujímavá ale pre väčšinu ľudí je skôr smiešna. Niekto „pózuje" aby získal dievča. Niekto zas preto aby na seba pútal všeobecnú pozornosť. Zdá sa, že je to len nevinná hra. Ale aj „póza" sa nám môže vymknúť z rúk. Aj „póza" môže byť „nezdravá" a uškodiť nám. Vieme rozlíšiť kde je hranica? Vieme samému sebe povedať dosť? Čo je vlastne ešte celkom v pohode a čo už môžeme považovať za šialenstvo?

15. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 867x
4

Kristen Luptáková

„Farma, pláž a čo je nové v záchode?“

Sú ľudia čo tvrdia, že bulvár nečítajú ale ak im položíte otázku dostane sa vám prísun kvanta informácií. Poznám ľudí čo bulvár čítajú, dokonca s ním začínajú deň a je pre nich samozrejmé, že sledujú zábavné shows ako sú dnešné „najsledovanejšie" (vraj) či už ide o ľudí čo sa starajú o farmu alebo obsluhujú v bare. Potom je tu tretia skupina ktorá sa o tieto veci nezaujíma žije si niekde „na samote u lesa" a ak využíva možnosti 21. storočia tak sa radšej zaujíma o umenie, literatúru či prírodu. Presne sem by som sa hodila ja. Viete ako „pozerám" zábavné shows ja? Mám na to svoj systém a tak ľahko sa ho nevzdám vyskúšajte aj vy:)!

14. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 559x
1

Kristen Luptáková

„Milosrdná lož nie je až tak celkom lož....“

„Nezabudni, že klamať sa nesmie nie je to pekné..." Presne takto si pamätám jednu z rád ktorú mi v detstve dala moja mama. Lož má vraj krátke nohy a aj keď sa nám zdá, že sa po klamstve aj napriek dlhému časovému odstupu nedostavia následky je to omyl. Príde to buď rovno dnes alebo neskôr. Ale z vlastného života viem, že nie je lož ako lož. Samozrejme, že nechcem naznačiť alebo považovať klamstvo za správne ale predsa len kedy vlastne klameme? Každá lož má predsa svoju príčinu. Dôvod prečo sa k nej uchýlime. Bojíme sa následkov toho, že ak povieme pravdu dopadne to pre nás zle? Ale lož nemusí byť čisto sebecká lož môže byť takzvaná milosrdná. Lož ktorá neublíži ale skôr pomôže.

12. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 299x
5

Kristen Luptáková

„Odzvonil priateľstvám na život a na smrť umieráčik?“

Včera som nemohla zaspať a tak som si pustila môj najobľúbenejší seriál. Myslela som si, že pár častí mi postačí a budem o chvíľu spať. Žiaľ najprv som sa prehadzovala v posteli a neskôr som čítala. Spomínala som na chvíle ktoré boli pre mňa v mladšom veku veľmi dôležité a uvedomila som si jednu vec. Prešlo iba krátke časové obdobie a všetky moje zážitky sú už pretavené do spomienok. Položila som si otázku: „Odzvonil v dnešnej dobe priateľstvám už umieračik?" Napriek zážitkom, spomienkam a fotografiám ktoré mám stále niekde odložené nerozlučné priateľstvo sa dnes už pokazilo zdá sa, že stratilo svoj glanc. Mení sa len číslo s pribúdajúcim rokom alebo sa mení aj doba? Myslím si, že to nebude len doba ale hlavne povahy ľudí sa časom menia, niektoré však zostanú zaseknuté na jednom mieste a vy máte pocit, že si nemáte čo povedať lebo ste už niekde inde.

10. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 382x
0

Kristen Luptáková

„Chváľ priateľa verejne a karhaj ho medzi štyrmi očami."

Ak mám pocit, že sú moje vzťahy bezproblémové život nadobudne oveľa krajšie farby. Je predsa samozrejmé, že pokiaľ fungujete v kolektíve a nemáte žiadne konflikty práca je pre vás oveľa príjemnejšia. Ak nie sú žiadne konflikty človek má jednoducho pocit, že sa nič nedeje a správa sa presne tak ako doposiaľ. Často sa však stáva, že druhá strana to nepociťuje tak ideálne ako vy. Nedávno som na rovnakú tému čítala článok v psychologickom časopise. Dokonca som pár dní dozadu túto situáciu riešila na vlastnej koži. Nemusím mať pred menom ani titul a s názorom odborníka som sa úplne zhodla. Fakt, že ľudia sú radšej ticho a nevedia komunikovať otvorene sa mi potvrdil. Zarážajúce však je, že miesto debaty „face to face" majú ľudia chuť do osobného konfliktu zaťahovať aj ďalšie strany ktoré takpovediac o probléme nič nevedia a tak je samozrejmé, že postaviť sa na akúkoľvek stranu je viac než zložité.

30. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 293x
0

Kristen Luptáková

„Intuícia je semaforom duše ...“

Vždy som verila tomu „hlasu" čo sa schoval niekde blízko mojej duše a našepkáva mi, že príde niečo zlé alebo dobré. Tento hlas je niečo ako „semafor" a pokiaľ si v nejakej situácií neviete poradiť našepká či počkať, ísť ďalej alebo „zaradiť neutrál." Keď som bola mladšia myslela som si, že to je moje svedomie ktoré do mňa neustáte za niečo dobiedza a nenávidela som ten pocit, že mi svojim spôsobom vlastne hovorí čo mám robiť. Vekom som si uvedomila, že tento hlas mi vlastne pomáha a nesnaží sa ma rozkazovať či ma akokoľvek meniť. Ak sa naučíte spolupracovať tak vy a intuícia budete nerozlučná dvojka ktorú nikto nepodrazí. Život sa zrazu stane ľahší a je viac dôvodov na úsmev.

20. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 805x
0

Kristen Luptáková

„Nech žije čítanie!“

„Prečítal som asi jednu knihu za život a aj to myslím, že nie úplne celú." Počula som niekoľko mesiacov dozadu z úst sedemnásťročného chlapca. Ja som len nechápavo pozerala a mala som pocit, že som zrejme z Marsu. Ako je možné, že niekto na prahu dospelosti má „na konte" toto hrôzostrašné číslo? Na svoj vek (v utorok som oslávila dvadsať) som prečítala už celkom dosť kníh. Okrem kníh, časopisov čítam blogy a prakticky čokoľvek čo ma zaujme. Možno sa jeho (ne)čítanie dá „ospravedlniť" faktom, že knihy sú dnes drahé ale ja to ako ospravedlnenie neberiem. Viem, že ak si nájde peniaze na alkohol tak by kniha nemala byť problém. Čítanie sa síce zdá jednoduché ale ku knihe si treba vybudovať vzťah presne tak isto ako k domácemu zvieratku. Knihy si treba vážiť ale na ich čítanie treba aj dospieť.

1. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 333x
2

Kristen Luptáková

Zoznam článkov blogera