Mária Lazárová
Ficovi obyčajní ľudia
Nebudem rozoberať posledné dva dni v parlamente, na to sú politilogóvia, ekonómovia a iní odborníci. Pozastavila som sa však pri opakovanom prirovnaní našej krajiny ku Grécku. A tu si dovolím namietať...
Nemám rada surovcov a hlupákov... Zoznam autorových rubrík: ostrovné správy, ako sa rodia rozprávky, lebo medveď :), správy vo fľaši, dotkla som sa lásky, nauč ma povedať zbohom, deti a ich svet, dobrú chuť :), ľudia okolo mňa, tak mi napadlo, o čom sa (ne)hovorí, smiech je liek, zápisky spoza oceánu, Súkromné
Nebudem rozoberať posledné dva dni v parlamente, na to sú politilogóvia, ekonómovia a iní odborníci. Pozastavila som sa však pri opakovanom prirovnaní našej krajiny ku Grécku. A tu si dovolím namietať...
Mám nekonvenčného kamaráta, ktorý tvrdí, že po nástupe novej vlády (pričom mu nezáleží na tom, či je v nej zastúpená strana, ktorú volil alebo nie) okamžite prechádza do opozície. Rovnako tvrdí, že po ukončení jedného vládneho obdobia očakáva záverečný účet odstupujúcej vlády. Nie majetkové priznania jednotlivých poslancov, ministrov a ústavných činiteľov, ale podrobné vydokladovanie používania verejných financií. S vyvodením zodpovednosti za ich mrhanie...
S úžasom som zase raz sledovala diskusnú reláciu, v ktorej bol hosťom pán Fico. S úžasom preto, že som asi posledný človek na tejto planéte, ktorý si myslel, že jeho rétorika sa po voľbách zmení. Nezmenila sa. Nemyslím tentoraz na chorobné opakovanie faktov, ktoré mu už desať, dvadsať, tridsaťkrát niekto vyvrátil, chcem poukázať na absolútnu absenciu logiky pri jeho argumentoch...
Pozerám správy a v žilách mi tuhne krv. Hovorí sa o tisícročnej vode, no mne sa zdá, že je to voda všetkých čias. Štatistiku postihnutých obyvateľov vylepšujú len veľké mestá, ktoré nie sú priamo zasiahnuté, aj keď sa dnes ráno podľa správ agentúry SITA roztrhla hrádza v Košiciach, a kto vie, čo nám ešte prichystá Dunaj a Morava. Slovenský vidiek je však pod vodou a televízia nám ponúka zábery, na ktoré som bola zvyknutá z úplne iných kútov sveta...
Dopredu sa ospravedlňujem všetkým fanúškom mladučkej nemeckej speváčky Leny, ktorá si odniesla palmu víťazstva z Osla, no mňa jej pieseň nezaujala ani na prvé, ani na druhé, ani na tretie počutie. Možno nemám dobrý hudobný sluch, ale to dievčatko podľa mňa nemá žiadny hlas, dokonca mi v istých úsekoch znela falošne. Mojou favoritkou bola úplne iná pieseň, presnejšie niekoľko piesní. Samotný koncert ma však nadchol a záverečné číslo, keď sa k chytľavej melódii dvoch nórskych spevákov pripájala svojím tancom postupne celá Európa, mi spôsobilo zimomriavky...
Nedávno som počula zaujímavú vetu: Sociálne vlády korumpujú svojich voličov sľubmi.
Pozerám Let´s Dance. Páči sa mi ten formát. Žiaľ, čo mi vadí stále viac, je scenáristický vklad Dana Dangla...
Len pred chvíľou som dočítala spoveď muža, ktorý si vraj na internete kupuje panny.
Tento článok sa mi bude písať strašne ťažko. Napísať totiž len vetu, že pieseň o gayoch na odovzdávaní Ota bola nevkusná, môže čitateľa priviesť k nesprávnemu záveru...
Klobúk dolu, Iveta, tvoje vystúpenie v relácii De Facto bolo skvelé. Vzdelanosť, rozhľad, jasne formulované myšlienky a sila argumentov jednoznačne víťazili nad prívalom slov predsedu HZDS Vladimíra Mečiara.
Už niekoľko mesiacov sa štípem do ruky. Klamem, štípem sa do nej už niekoľko rokov...
Priznám sa, že som nikdy nebola veľkým fanúšikom biatlonu, moje srdce vždy tĺklo pre iné zimné športy. Nasťa Kuzmina však spôsobila, že behom jediného dňa začalo biť pre ňu. Nejde len o zisk dvoch cenných medailí, ide o celkový jej prejav - nesmiernu skromnosť a pokoru, ktoré sa snúbia s obrovským športovým nasadením. Keď sa po zisku druhej medaily rozkrútil okolo nej kolotoč slávy, niečo vo mne varovne zablikalo. Možno preto, že môj otec bol špičkovým trénerom, možno preto, že som od detstva vyrastala v prostredí vrcholového športu, možno preto, že viem, aké sú pre športovca dôležité sústredenie a oddych...
Správy o zemetrasení na Haiti otriasli celým svetom. Nie, nie, klamem, celým nie...
Písal sa rok 2003 a ja som si sadala k svojmu prvému článku o homosexualite. Šéfredaktor sa mračil, vraj, čo si si to vybrala za tému, ľudia to odsúdia, no ja som o tom odrazu chcela napísať. Vyhľadávala som si články, príbehy, odbornú literatúru, zoznamovala sa s osudmi mladých ľudí, ktorí sa narodili s "inou" sexuálnou orientáciou, snažila sa pochopiť ich svet, ich cítenie, ich sklamania, ich problémy, neubránila sa dojatiu pri ich spovediach, z ktorých mnohé hovorili o odmietnutí zo strany blízkych, a odrazu ma zaskočila nečakaná myšlienka: "Čo by som robila, keby sa jedno z mojich detí priznalo k inej sexuálnej orientácii? Čo ak by jedno z nich bolo homosexuál?"
SDKÚ spochybnilo výsledky 1. kola regionálnych volieb pre podozrenie, že priaznivci Smeru kupovali hlasy Rómov pre zástupcov vládnej strany, niektorí Rómovia dokonca podozrenia aj potvrdili. Ivan Mikloš svoje výhrady vyslovil aj v politickej diskusii s Borisom Zalom. Odpoveď zástupcu Smeru mi vyrazila dych. Pán Zala naznačil, že čo ak to bolo naopak? Čo ak SDKÚ zvážala Rómov k hlasovacím urnám a kupovala si ich?
Počúvala som prejav nášho najmúdrejšieho a najsociálnejšie cítiaceho a nechápavo som krútila hlavou...
Budem sa už len opakovať, no nedá mi. Myslela som si, že po odznení nepríjemného dojmu z kastingov ma už tvorcovia zábavnej relácie Superstar ničím neznechutia. Omyl. Včerajší výsluch superstáristov na detektore lži predčil všetko, čo som doteraz pri sledovaní tejto relácie videla. Posadiť súťažiace deti do miestnosti, kde ich dvaja nepríjemní muži podrobujú hlúpemu výsluchu pripomínajúcemu metódy neslávne známej ŠtB s cieľom deti ponížiť, vystrašiť a dokonca donútiť klamať, presiahlo hranice akéhokoľvek vkusu... Asi si naozaj úplne zbytočne kladiem otázku, kam až dokáže scenár a dramaturgia zájsť, aby ma šokovali, nahnevali alebo sklamali...
Priznám sa, že som rada pozerala Superstar. Viem, viem, bola to reality show, ale zo všetkých, ktoré médiá ponúkli, sa mi táto páčila asi najviac...
Dnes som natrafila na tento citát: „Ani tá najlepšie naprogramovaná umelá inteligencia nemôže súperiť s poctivou vrodenou ľudskou blbosťou.“ Autorom výroku je pán Adder, vývojár počítačových hier. Viem niečo o programovaní a viem niečo o ľudskej hlúposti. Absolútne súhlasím...