Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Väčšinou vo svojej rubrike Jozef Mak reklamy pre to či ono kritizujem. No musím povedať, že som počas posledného týždňa asi trikrát videl veľmi malebnú reklamu na ... predstavte si, ani som si nezapamätal na čo! Nevadí. Podstatné je, že v nej hlavnú úlohu hrali hopíky, ako ich volá moja milá.
Keď som túto knižku uvidel na polici v knižnici (nie v hrnci, nikde nič nemrnčalo), necítil som neistotu ako pri Královně bouře. Vedel som, do akej série kniha patrí, a vcelku som sa potešil, že som našiel ďalšie pokračovanie.
Pedig rýpal, Čapy, ale aj Viskáš a Kydekat. Kopa ďalších dobrôt pre miláčikov tých druhých. (Mojich nie, zvieratá nechovám.) O čomsi takom som dnes odpočul rozhovor len pre silnejšie povahy.
Mám pred sebou zopár kníh a papierov. Prečítal som ich za posledné týždne v električkách a autobusoch, cestou z a do práce. Pár dní som nič nepísal, pretože ma prikvačila písacia bieda... resp. únava. Toľko toho ďobem v robote, že na nejaké rozumné ďobanie doma už mi nezostáva inšpirácia. Možno dnes... čím z kôpky by som začal? Napríklad knižkou s prostitútkou na obale.
Deň ako saláma v sendviči. Obložený nedeľou a sviatkom. Veľa ľudí na dovolenke. No veľa práce.
Som úradník. Nie som presvedčený člen tohto stavu opojený mocou, viem si sám seba ľahko predstaviť aj v mnohých iných povolaniach, kde by som využil svoje vedomosti. Napriek tomu alebo možno práve preto sa v diskusiách snažím hájiť česť úradníkov. Nie sú všetci lajdáci, nie sú všetci za každú cenu nepríjemní, nie sú všetci neochotní, nie sú všetci leniví. Občas som i ja v situácii stránky - napríklad dnes.
Šport je šport a smola je smola. Kto ma pozná osobne, vie, že som trochu (dosť) pri tele. Kto číta moje články, asi si domyslí, že pri počítači trávim relatívne veľa času. Tieto dve skutočnosti sa snažím kompenzovať aktívnym športom kedykoľvek sa podarí. No v poslednom čase mám športovú smolu.
Kolega sa rozosmial. So slzami v očiach nám vysvetlil, čo mu prišlo na predchádzajúcich rečiach smiešne a že mu to pripomenulo jednu Zoščenkovu poviedku. Hľadeli sme naňho ako puci (pukovia?). Jednoznačne nám odporučil - keď budete mať príležitosť, prečítajte si od neho niečo. Vlastne čokoľvek.
Ako možno viete, Allianz - Slovenská poisťovňa zverejnila svoj nový prístup k povinnému zmluvnému poisteniu (PZP) motorových vozidiel. Dnes som sa v električke cez plece dočítal, že poistné sa bude vypočítavať na základe 21 parametrov. Podľa vyššie linkovanej správy existuje temer pol milióna možných kombinácií parametrov. Krásna individualizácia. Možno predpokladať, že podobne, zvýšením počtu parametrov poistenia, budú postupovať i ďalšie poisťovne. Lenže ...
Ako som už niekoľkokrát písal, jednou z disciplín, v ktorých sa v kompozičnom šachu súťaží, je riešenie šachových úloh na body a na čas. Tento víkend sa takáto medzinárodná súťaž uskutočnila v Dobruške vo východných Čechách. Zasiahol som do nej, i keď som nebol prítomný. A tvrdo.
Požičal som si titulok od Zuzany, ktorej vynikajúci starší príspevok nás svojho času veľmi rozosmial. Poukázala v ňom na to, že každý z nás má svoje úchylky. Práve som znovuobjavil jednu, ktorú som si už raz všimol, ale dlho som sa s ňou nestretol. Mám rozčítanú knižku z knižnice. Nejaký maník (alebo manica), ktorý ju mal požičanú rok, dva, tri, desať rokov dozadu, čo ja viem, v nej perom poopravoval preklepy, ktoré našiel. To pred pred pár rokmi som zažil niečo podobné. Jeden chlapík (to viem naisto, žiadna chlapica) si opravoval preklepy v časopisoch. A potom si ich zakladal do knižnice, pekne opravené. Juj! :-) Zažili ste dačo také? (Ako som práve zistil, som asi s Brankom Štefanatným celkom slušne duševne zladený [uahá!], pretože on titulok použil ako prvú vetu príspevku o svojej teórii pohody - aj keď v dosť inom zmysle: ľudia, nadhľad, nebuďte hovadá a buďte v pohode!)
Opäť som sa raz vyskytoval v knižnici. Počítam, že Mestskú knižnicu v Bratislave nezrušia tak, ako miestnu v Závodí, i keď ju toto leto tiež postihli nepríjemnosti a pomoc sa jej ešte stále zíde. No ale nie o tom som chcel. Teraz ide o to, že som si požičal knižku, ktorá ma naviedla k nasledujúcej otázke. Viete, čo mimoriadne dôležitého v svetovom meradle sa stalo 15. augusta 1971?
Je to už viac ako 40 rokov, čo bratia S. sadli a napísali tento príbeh. Reálie ďaleké, v zmysle priestorovom i časovom. Obsah blízky, bližší než by človek čakal. Klonovanie, genetické inžinierstvo, operácie v dnešnom zdravotníctve, učitelia v škole... v knihe sa síce tieto prvky neriešia, no pri čítaní mi automaticky vyskočili v hlave.
Napíšem príspevok do blogu. Prenesiem ho do systému. Nastavím čas zverejnenia. Pokiaľ mám ešte pár voľných minút alebo sa mi nechce hneď robiť niečo iné, popozerám sa po nejakých cudzích zaujímavých článkoch, ktoré by som mohol hodiť doprava do rubriky TOTO SI PREČÍTAJTE (ČLÁNKY). Už niekoľko dní som tam však nepridal ani jednu linku. Napriek tomu, že väčšinou očami prejdem globálne RSS Blogportálu zdola až nahor - a pár článkov si aj otvorím. Je to jesenná únava alebo som zrazu nekonečne náročný? Ja neviem... je to divné... :-( ja snáď začnem linkovať zaujímavé články z Wikipédie. :-)
Konečne som sa raz vymanil z kolečka sci-fi a fantasy a prečítal si niečo iné (something completely different). Aj keď... mnohí by asi povedali, že som si mohol na únik nájsť aj niečo menej prasačie. English is easy, Csaba is dead je príbeh z mafiánskeho prostredia a jazyk knižky i dej sú primerane drsné.
Nedá sa povedať, že by som vstal ľavou nohou. Nikto ma nemusel z postele vyháňať. (Výnimočne.) Pri holení som sa nepozeral. Pardon, naopak, neporezal, lebo som sa pozeral. Odišiel som normálne. O ôsmej ma čakal seminár. Ako poslucháča. Dočkal sa?
Zašiel som predminulý týždeň do knižnice... Len tak pre istotu som sa pozrel, či náhodou nemajú niektorý iný kúsok zo seriálu Tajomný Amber - a vida ho, mali! Zhodou okolností práve diel, ktorý nasleduje po predtým čítanom. Pochopiteľne som sa doňho hneď pustil.
Titulok by som skôr mal napísať s veľkým C a po česky. Ešte s vypnutým mozgom som začal počúvať skoro 10 rokov staré CD autorskej dvojice Hapka & Horáček. Nieže by som ho počul prvý raz v živote, naopak, ale pred časom som ho požičal kamarátovi, asi na pol roka. Vrátil mi ho a dnes som si ho založil do diskmana. Zaplo mi hlavu a niekoľkokrát som sa skoro rozosmial pri odkazoch na reálny život.
Kompozičný šach je zväčša osamelá záľuba. Človek sedí nad šachovnicou, časopismi alebo knižkami, rozmýšla, presúva figúrky, zapisuje, analyzuje, číta, korešponduje... Ale kompoziční šachisti sú v zásade normálni ľudia, ktorí sa tiež radi stretnú. Vhodnou príležitosťou sú okrem kongresov a riešiteľských súťaží napríklad skladateľské súťaže družstiev, najmä medzinárodné. Kolega bloger a skladateľ Marián Križovenský spomínal vo svojom článku, že sa chystal na takéto stretnutie. Hlásim, že už je za nami, prebehlo od piatku do dnes v Marianke.
Akosi sa to tak vyvŕbilo, že v tomto období bývam v robote skoro od nevidím do nevidím. Ale i za tú necelú hodinu, čo som dnes bol v styku s inými ľuďmi ako kolegami a spolubývajúcimi, teda cestou domov z práce, som zažil pár nekaždodenných stretnutí.
