Po štúdiách žurnalistiky, európskych štúdií a mnohých krátkych a dlhých cestách po Európe, pôsobím medzi Bratislavou a Istanbulom. Píšem o živote v tomto gigantickom meste a politike, ktorá hýbe Tureckom.Dnes už pod menom Lucia Yar píšem na blogu Denníka N.Viac aj na @LuciaMrazova. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Leto v Turecku prebiehalo napokon o čosi pokojnejšie, ako sa zdalo na jeho začiatku. Hoci ani teploty neboli výnimočne vysoké, krajinu predsa len v auguste rozpálilo niekoľko udalostí. Tu je zopár tých, ktoré boli u nás menej viditeľné.
Vyšší správny súd dnes (22. júla) jednohlasne zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý pred vyše mesiacom pozastavil plánovanú výstavbu v centre Istanbulu. Park, ktorý sa 27. mája stal poslednou kvapkou a rozbúril protivládne demonštrácie po celom Turecku, tak už nie je chránený a môže sa začať s jeho prestavbou či výrubom.
Turecko prežíva horúce leto ani nie tak teplotne, ako vďaka protestom. Pozrite sa ako to ale vyzerá, keď sú protesty kreatívne, výnimočne nápadité a navyše vtipné.
Dnes som sa v agentúrnom spravodajstve, ktoré denník SME prebral z TASR a DPA dočítala o tom, ako to včera prebiehalo pri znovuotvorení Gezi parku v Istanbule. Parku, ktorý je od mája najdôležitejším miestom tureckých protestov a rovnako dôvodom, ktorý mobilizoval obyvateľov po celej krajine k protivládnym demonštráciám. Článok, ktorý agentúry priniesli ale vyznel, akoby demonštranti park okupovali a obmedzovali život v Turecku.
Na pochode gejov, lesieb, bisexuálov a transexuálov (LGBT) som nikdy predtým nebola. Jednak som o nich nič nevedela, jednak som nepovažovala za potrebné zapájať sa do niečoho, čo nikde nevidím. Asi som uvidela - alebo som skôr dostala pohlavok, čo mi otvoril oči - a uverila... V Istanbule sa za to, aby aj ostatní videli, že "niečo také" existuje, pochodovalo v pretrvávajúcom nadšení z ešte stále doznievajúcich protivládných protestov.
To, čo sa pred dvoma týždňami začalo ako protest proti výrubu parku v centre Istanbulu, zahltilo protestami celú krajinu. Svoj pohľad na udalosti priamo z demonštrácií a ich blízkosti som sledovala od začiatku. Aktualizovať informácie o situácií v Turecku, ktorá sa od dnešného rána v meste po tichom týždni znovu vyhrocuje, je stále dôležité, o čom ma presvedčili mnohé spätné reakcie. Názory a pohľady, ktoré prinášam na blogu, sú mojou vlastnou skúsenosťou alebo vznikajú pozorovaním okolia, z rozhovorov s Turkami a mapovaním sociálnych sietí a miestnych médií.
Niečo také som nikdy nezažila. Nikdy! Keď som sa po trojhodinovej prechádzke vlastne z ničoho nič rozplakala, zarazilo ma aká som citlivka. Vtedy som si najviac želala, aby som bola tak talentovaná, aby som vedela slovami alebo obrazom opísať, čo sa dnes deje v Gezi parku. Verím, že sa to tu niekomu v Istanbule podarí.
Tento rozhovor vznikol niekoľko hodín potom (7. júna popoludní), ako bol môj dobrý kamarát Can (34) prepustený z vyšetrovacej väzby. Po tom, ako ho v pondelok spolu s asi ďašími sedemdesiatimi prevažne mladými ľuďmi zadržali medzi Beşiktaşom a Taksimom, ho takmer po 48-ich hodinách bez jedla, vody a spánku pustili von so záznamom v registri trestov.
Pri najväčšom námestí Istanbulu dnes (31. mája) protestujú tisíce Turkov. Ide sa totiž rúbať. Na mieste jediného neveľkého parku v najcentrálnejšej oblasti Istanbulu, ktorou denne prejdú tri milióny ľudí, bude na betónovom podklade stáť nákupné centrum a rezidencie. Povedal to premiér a asi sa s tým nedá nič robiť. Asi...
V meste, kde žijete celý rok, sa už necítite ako turista. Ale k domácim máte ešte stále príliš ďaleko. Najmä keď majú vaše oči svetlú farbu a skúšate to v Turecku.
11. mája v juhotureckom meste Reyhanli vybuchli dve bomby, ukryté v odparkovaných autách v centre. Oficiálne zdroje hovoria o 51 obetiach, neoficiálne o vyše 200. Obvinenia padli na sýrsku stranu.
V roku 2010 sa turecká loď Modrá Marmara plavila s medzinárodnou posádkou k brehom Gazy, snažiac sa prelomiť izrelskú blokádu. Humanitárni dobrovoľníci z 37 krajín sa chceli dostať na územie Palestíny. Izrael vtedy mimovládnu organizáciu označil za teroristickú a bol presvedčený, že na palube dováža zbrane, financované aj zo zdrojov Al Kajdi. Keď posádka odmietla nasledovať doprovodnú izraelskú loď, námorné sily spustily paľbu. Izraelčania vtedy zabili deväť Turkov a mnoho ďalších dobrovoľníkov zranili. Ankaru útok rozzúril a následky boli väčšie, než si Izraelčania predstavovali: začali sa výmeny urážok, ekonomické naťahovanie, oslabenie turizmu. Turci tiež zmrazili Izraelčanom svoj vzdušný priestor, čo im spôsobilo jednak hospodárske a jednak strategické problémy. Izraelský ambasádor dokonca musel opustitiť svoje sídlo v Ankare. Kontakty boli mizivé a politici si cez medzinárodné médiá neodkazovali nič pekné.
Stále nerozumiem, prečo mi musí vidličku v rešaurácii podať aspoň trojica čašníkov, prečo potrebuje mať predajca kobercov do kúpelne otvorené v sobotu o desiatej, ani na čo musí delegáciu dvoch zahraničných klientov sprevádzať aspoň sedem ľudí z domácej firmy. Deväť mesiacov pracovnej skúsenosti v tureckej firme v Istanbule nie je vlastne veľa, ale aj tak som si už mohla na pracovný rytmus zvyknúť.
... vyhlásil prednedávnom turecký prezident Abdullah Gül. Turecko sa v júni minulého roka stalo partnerom v rozhovoroch so Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu, ktorej členmi sú dnes Rusko, Čína, Kirgizsko, Tadžikistan, Kazachstan a Uzbekistan.
Slovensko 5. a 6. februára navštívi turecký premier Recep Tayyip Erdoan. A hoci ho anglický The Economist v septembri minulého roka nazval najimpresívnejším tureckým lídrom od čias veľkého otca krajiny Ataturka, jeho oponenti sa už vyše desať rokov neprestávajú chytať za hlavu. Ktože nás to teda príde pozrieť?
18. decembra sa v Turecku opäť odohrala zaujimavá epizóda, ktorú zahraničné médiá komentovali len minimálne. Jej sila však zase raz poukazuje na krehkú slobodu v krajine, kde sa mnohí stále viac obávajú maskovanej sily súčasného pravicového a konzervatívneho premiéra so silným islamským cítením.
Keď sa hovorí, že Mustafa Kemal Atatürk otvoril Turecku cestu do vyspelej Európy, potom Halil Turgut Özal na nej zalial poriadnu asfaltku. Telo bývalého dvojnásobného premiéra a ôsmeho prezidenta Tureckej republiky bolo pred vyše dvomi mesiacmi exhumované s podozrením, že jeho smrť nebola náhodná. V týchto dňoch boli zverejnené výsledky exhumácie.
Štát roky odmieta uznať práva Kurdom. Rovnaké práva, stojace na tých zákonoch, ktoré sám vytvoril. Kurdi sa preto chcú za každú cenu pobiť.
Občas sa len tak usmejem na niekoho, kto prechádza naokolo. Robíte to aj vy? Zvykla som si na to. Ľudí to často prekvapí a ja rada „vyskakujem spoza skrine“ a sledujem, ako potom reagujú. Odkedy žijem v Turecku sa ale moje úsmevy zmenili na sexisticky selektívne.
V Istanbule žije asi 15 miliónov ľudí, no množstvo neregistrovaných rezidentov je tak veľké, že sa predpokladá až 20 miliónová populácia. Je to najhustejšie a najpreplnenejšie mesto v Európe jednak počtom obyvateľom na km2, a jednak hustotou dopravy. Do 30 rokov má však s istotou 62 percent zasiahnuť mesto ničivé zemetrasenie.
